Michael Schumacher

Rok 1991 začína s vozom Mercedes-Benz. V športových vozoch je druhý v Silverstone, piaty v Le Mans a víťaz v Autopolise. V pretekoch F 3000 japonskej série sa s vozom Ralt Mugen RT23 kvalifikoval na druhom mieste. Tím Jordan mu ponúkol miesto vo svojom voze pre Veľkú cenu Belgicka. Michael Schumacher všetkých prekvapil, pretože sa kvalifikoval na 7. mieste. Pre posledných 5 pretekov sezóny je už v tíme Benetton a tiež v nemeckom DTM s Mercedesom.

Nová sezóna sa začala pre Michaela piatym miestom v Juhoafrickej republike. Ďalšie 3 veľké ceny v Mexiku, Brazílii a Španielsku dokončil na stupňoch víťazov. Zatiaľ čo pred rokom v Belgicku začínal, v tom roku tam slávil svoje prvé víťazstvo a výrazne tak posilnil svoju tretiu pozíciu v šampionáte.

Benetton znovu potvrdzuje, že jeho vozy sú lepšie od jednej veľkej ceny k druhej. Schumacher zvíťazil v Portugalsku a celkovo dosiahol na 4. miesto.

Rozporuplný pohľad na Schumachera priniesol nový ročník formuly 1. Víťaz šiestich Grand Prix z úvodných siedmich, Michael Schumacher, bol diskvalifikovaný pre nepovolené komponenty vo voze. Ďalšie diskvalifikácie a zároveň stop na ďalšie dve GP dostali Schumachera pod tlak a musel tak v závere sezóny bojovať o body, o ktoré prišiel diskvalifikáciou. Do poslednej Veľkej ceny Austrálie nastupoval iba s jednobodovým náskokom na Hilla. Boj o titul však trval len 35 kôl, keď obaja menovaní skončili po vzájomnej kolízii mimo trate a tak sa majstrom sveta stal Michael.

Sezónu začal víťazne v Brazílii, následne bol diskvalifikovaný spolu s Coulthardom za použitie paliva, ktoré nebolo povolené novými predpismi. Za víťaza bol teda vyhlásený tretí v cieli Berger, ale po niekoľkých mesiacoch bol uznaný pôvodný výsledok s tým, že body boli priznané len jazdcom. Po veľkej cene San Marína sa na čelo dostal Damon Hill. Michael Schumacher zmobilizoval všetky sily a preteky v Španielsku a Monaku vyhral, čím sa vrátil na čelo majstrovstiev sveta a vedenie už si nenechal vziať. Schumacher sa stal po druhýkrát majstrom sveta.

Prvá sezóna u Ferrari je do určitej miery rozčarovaním. Schumacherove Ferrari nestačí na konkurenčný Williams a bojuje s Benettonom, od ktorého odišiel. Prvé víťazstvo prišlo až v siedmych pretekoch, daždivej Grand Prix Španielska. V ďalších pretekoch sa Schumacher trápil a ďalší triumf si pripísal až v Belgicku a Taliansku a zaistil si tretie miesto v šampionáte.

V sezóne znovu dominuje Williams a Michael dokáže kontrovať až v mokrej Grand Prix Monaka a dokazuje, že na vode to naozaj vie. Ďalšie víťazstvo prišlo v Kanade, kde boli preteky ukončené po havárii Panisa a v Francúzsku, znovu počas dažďa. Neuveriteľnú šnúru víťazstiev potvrdil v Belgicku, kde zvíťazil už po štvrtýkrát. Schumacher sa strieda vo vedení s Villeneuvom a pred poslednou Veľkou cenou Európy vedie iba o bod. V posledných pretekoch Michael úmyselne narazil do Villeneuva, aby ho z pretekov vyradil. Toto nešportové chovanie mu prinieslo diskvalifikáciu z celého šampionátu.

Prvé víťazstvo v roku dosiahol Michael v treťom podniku v Argentine a znížil tak náskok Hakkinena z prvých dvoch pretekov. Schumacher musel čeliť aj dvojke McLarenu Coulthardovi a tak po šiestich pretekoch okupoval iba tretiu priečku. Ferrari znovu dolaďovalo nedostatky nového voza a v nasledujúcich troch GP nielenže Schumacher zvíťazil, ale na stupňoch víťazov ho vždy doprevádzal Irvine. Michael tak znížil náskok Hakkinena iba na dva body. Nato Mika znovu Michaelovi poodskočil, ale v Maďarsku a Taliansku kraľoval opäť Schumacher a skóre bolo 80:80. O majstrovi sveta sa rozhodlo až v posledných pretekoch, ktoré hostila japonská Suzuka. Michael titul nezískal.

Sezóna 1999 bola pre červené vozy dobre rozbehnutá aj vďaka Eddie Irvinovi, ktorý až do nešťastnej Veľkej ceny Británie mal rovnaký počet bodov ako Schumacher. Michael Schumacher v už spomínanej Grand Prix Veľkej Británie havaroval a utrpel zlomeniny nôh. Aj napriek tomu, že v šiestich Veľkých cenách neštartoval, dokázal získať v šampionáte 5. miesto.

Rok 2000 začal pre Michaela viac ako dobre, nový voz, nový tímový kolega a maximálna podpora tímu, to všetko znamenalo víťazstvá v prvých troch Grand Prix. Zatiaľ čo Michael nezaváhal ostatní len paberkovali a tak stav po troch pretekoch bol 1. Michael Schumacher 30 bodov 2. Rubens Barrichello 9 bodov... Následne musel čeliť znovuzrodeniu tímu McLaren a po haváriách v Rakúsku a Nemecku prišiel o vedenie, ktoré znovu získal až víťazstvami v posledných štyroch GP a stal sa tak po tretí raz majstrom sveta.

Obhajoba titulu vyšla v prvých dvoch pretekoch na 100% a o vedenie sa počas sezóny už nenechal pripraviť. Víťazstvami v 9 Grand Prix si zaistil štvrtý titul.

Sezóna má od samého začiatku jednoznačný priebeh, Schumacher zvíťazil v 11 Grand Prix a navyše bodoval vo všetkých pretekoch a do konca všetky ukončil na stupňoch víťazov. Nevôľu si vyslúžil predovšetkým v Rakúsku, kde ho pred seba v poslednom kole pustil Barrichello a demonštratívny prejazd cieľom Grand Prix USA.

Zisk šiesteho titulu bol do značnej miery skomplikovaný zmenou systému bodovania a predovšetkým oneskorenou premiérou nového Ferrari. O novom majstrovi sveta sa tak rozhodlo až v poslednej Grand Prix.

Rok 2004 sa dá označiť za rok absolútnej nadvlády vozov Ferrari a Michaela Schumachera, ktorý zvíťazil v 13 veľkých cenách.

Rok 2005 nebol pre Michaela Schumachera príliš úspešný. Vyhral iba v Grand Prix USA (kde monoposty obúvajúce pneumatiky Michelin neboli ochotné pretekať, kvôli klopenej zákrute, takže jazdilo len šesť áut a išlo len o Schumachera a Barichella), a v šampionáte sa umiestnil na treťom mieste za Alonsom a Räikkönenom. Veľa ľudí to pripisuje nekvalite pneumatík Bridgestone, ktoré vydržali síce o niečo dlhšie, ale boli neporovnateľne pomalšie.

Posledná sezóna legendárneho jazdca sa podarila. Napriek tomu, že nevyhral titul majstra sveta (ten pripadol opäť Alonsovi), dokázal Schumacher vyhrať v siedmich pretekoch a o víťazovi sa rozhodovalo až v posledných pretekoch v Brazílii. Ešte v polovici sezóny zaostával za Alonsom o 26 bodov. Čo bolo na vtedajšiu Alonsovú formu (bol vždy na pódiu) neprekonateľné. Keď sa preteky presťahovali do Ameriky, Bridgestone akoby ožil a Schumacher vyhrával preteky za pretekmi a získaval na Alonsa aj 4 – 5 bodov. Náskok sa rýchlo scvrkol. Na Veľkej cene Maďarska Alonso vypadol, ale Schumacher z prvého miesta iba dve kolá pred cieľom musel vzdať. Po GP Číny sa bodovo dotiahol na Alonsa, keď dominoval v mokrých pretekoch. V Japonsku by Schumacher už Alonsa predbehol v celkovom hodnotení, nanešťastie doplatil na poruchu svojho Ferrari po veľmi dlhej dobe (naposledy Veľká cena Nemecka v roku 2001). Posledné preteky by musel vyhrať a Alonso by nemohol získať ani bod. Ale už v kvalifikácii mal problémy s dávkovaním paliva, a musel sa uspokojiť s desiatou priečkou na štarte. Hneď na začiatku vyštartoval ako diabol, ale po kontakte s Fisichellom dostal defekt a stratil skoro kolo na vedúceho Massu. Vtedy už bolo všetko stratené. Ale keď sme videli, že skoro s plnou nádržou jazdí najrýchlejšie kolá, nemohli sme ľutovať. Schumacher doslova prefrčal cez celé pole, nakoniec skončil štvrtý a mal kolo menej na Alonsa. S istotou boli jeho posledné preteky jednými z najlepších, kde ukázal, že do jazdeckého dôchodku určite nepatrí. V roku 2007 sa veľa hovorilo o jeho návrate k pretekom, ale nakoniec Michael "iba" pomáhal vyvíjať nový monopost, ktorý podľa nových pravidiel bol bez regulácie preklzu hnacej nápravy. Kedysi totiž jazdil aj s takými, čo dnešní jazdci F1 nezažili.

V roku 2009 sa naskytla príležitosť k návratu do kolotoča F1 po zranení jazdca Ferrari Felipeho Massu počas kvalifikácie na Veľkú cenu Maďarska. Ale v dôsledku nedoliečeného zranenia krku musel Michael svoj návrat odložiť. Od novembra sa začali objavovať špekulácie o Michaelovom návrate v tíme Mercedes, čo sa nakoniec potvrdilo 23. decembra 2009, kedy bol Michael Schumacher potvrdený ako druhý jazdec tímu Mercedes, popri Nicovi Rosbergovi, pre sezónu 2010.

V roku 2010 sa Michael vrátil do kolotoča F1 s tímom Mercedes. Na svoje úspechy z majstrovských rokov už ale nenadviazal. Za 3 sezóny získal iba jedno pódium počas Veľkej ceny Európy 2012 na okruhu vo Valencii. Na pódiu s ním vtedy stáli jeho veľkí rivali Kimi Räikkönen a Fernando Alonso. Okrem toho získal na Veľkej cene Monaka 2012 svoju poslednú pole position v kariére. Jeho skúsenosti a talent boli pre tím Mercedes veľkým prínosom pri vývoji auta a motoru pre rok 2014, kedy prišlo k zmene pravidiel. Aj vďaka jeho znalostiam a práci nastolil tím Mercedes v hybridnej F1 ére (2014-2021) takú dominanciu.

• Žlté – víťazstvá
• Modré – 2. miesta
• Červené – 3. miesta
• Zelené – bodoval
• Tučne – pole position

Vozy

• 1991 – Jordan 191, Benetton B191
• 1992 – Benetton B191B, Benetton B192
• 1993 – Benetton B193, Benetton B193B
• 1994 – Benetton B194
• 1995 – Benetton B195
• 1996 – Ferrari F310
• 1997 – Ferrari F310B
• 1998 – Ferrari F300
• 1999 – Ferrari F399
• 2000 – Ferrari F1-2000
• 2001 – Ferrari F2001
• 2002 – Ferrari F2001, Ferrari F2002
• 2003 – Ferrari F2002, Ferrari F2003-GA
• 2004 – Ferrari F2004
• 2005 – Ferrari F2004M, Ferrari F2005
• 2006 – Ferrari 248F1
• 2010 – Mercedes MGP W01
• 2011 – Mercedes MGP W02
• 2012 – Mercedes F1 W03