Juan Manuel Fangio
Juan Manuel Fangio (* 24. jún 1911, Balcarce, Argentína – † 17. júl 1995, Balcarce, Argentína) bol argentínsky automobilový pretekár, účastník majstrovstiev sveta formuly 1. Získal 5 majstrovských titulov, z toho 4 v rade za sebou.
| Juan Manuel Fangio | |||
 argentínsky automobilový pretekár formuly 1 | |||
| Narodenie | 24. jún 1911 Balcarce, Argentína | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 17. júl 1995 (84 rokov) Balcarce, Argentína | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Fangio sa narodil v argentínskom Balcarce, v rodine talianskych emigrantov. Z počiatku sa venoval futbalu a pre typický tvar svojich nôh získal prezývku El Chueco, čo znamená žokej na sude, ale veľmi rýchlo sa u neho prejavila vášeň pre mechaniku.
V 16-ich rokoch opustil štúdia na škole, aby sa vyučil automechanikom. Po vojenskej službe si otvoril malý autoservis a začal pretekať v miestnych pretekoch. Išlo predovšetkým o diaľkové preteky na nespevnených cestách naprieč juhoamerickým kontinentom. Juan Manuel Fangio pretekal od 18. rokov na aute Ford, ktorý získal od taxislužby. Prvé veľké preteky absolvoval v roku 1934 na aute Ford T, musel však odstúpiť kvôli zlomenej očnici.
V roku 1938 zostrojil spolu s bratom automobil, s ním nastúpil do pretekov Cochea. Preteky dokončil na 7. pozícii, keď dokázal zájsť najlepšie tréningové jazdy. Jedným z najzaujímavejších pretekov, v ktorom zvíťazil, bola Veľká cena severu na 10 000 kilometrov. Tieto preteky začína v Buenos Aires, stúpa pohorím Ánd až do Limy v Peru a vracia sa späť do Argentínskeho hlavného mesta.
Po 2. svetovej vojne sa v roku 1947 vracia do sveta pretekárskych automobilov ako pozorovateľ a nasledujúci rok i ako pilot. Vláda Juana Peróna mu dala špičkový pretekársky automobil Maserati 4CLT, aby sa zúčastnil Veľkej ceny Argentíny. Tam sa zoznámil s Francúzom Jeanem Pierrem Wimillem. V roku 1949 Fangio odišiel do Európy podporovaný režimom Juana Peróna.
Vo svojich 37 rokoch začína oslavovať úspechy na Európskych okruhoch. V roku 1950 podpísal zmluvu s továrnym tímom Alfy Romeo a v rovnakom roku bojuje o titul majstra sveta s tímovým kolegom Giuseppem Farinou, ktorý sa stal prvým šampiónom formuly 1. Nasledujúci rok už triumfuje v majstrovstvách sveta Fangio a získava prvý zo svojich piatich titulov.
Rok 1952 je pre Juana poznamenaný haváriou, ktorá ho vyradila zo zvyšku sezóny. Aby mohol pretekať na okruhu v Monze, musel pricestovať na okruh z Belfastu, kde pretekal pár hodín predtým. Z Paríža išiel bez prestávky celú noc, aby dorazil necelú polhodinu pred štartom. Unavený Fangio štartoval s vozidlom Maserati, nad ktorým po pár kolách stratil kontrolu a ťažko havaroval.
V roku 1953 je už v plnej forme a v pretekoch nestačí iba na suveréna posledných rokov Alberta Ascariho.
V roku 1954 prestúpil k tímu Mercedes, ktorý sa vrátil po 15. rokoch, ale Mercedes W196 nebol pripravený pre začiatok sezóny a preto Fangio začal rok s automobilom Maserati. Získava svoj druhý titul; z dvanástich veľkých cien ich vyhral celkom osem.
Situácia v ďalšom roku bola podobná, Fangio dostáva nového kolegu Stirlinga Mossa a Mercedes je znovu neporaziteľný. Situácia sa zmení až po tragédii v Le Mans, kde zomrelo 82 ľudí. Mercedes sa rozhodol ukončiť športovú činnosť a tak Fangio zvažuje možnosť odchodu zo sveta veľkých cien. Znovu zasahuje Juan Perón a vyjednáva pre neho miesto u Ferrari, pre ktoré získava Fangio v roku 1956 už štvrtý titul.
Svoj posledný titul i víťazstvo získal v roku 1957 za volantom auta Maserati. Fangio absolvoval ešte dva preteky v roku 1958 a s kariérou sa rozlúčil štvrtým miestom na Grand Prix Francúzska za volantom Maserati, ktoré však už technicky značne zaostávalo za Ferrari. Práve k tejto veľkej cene sa viaže i historka, ktorá dokazuje veľkosť rešpektu jazdcov voči Fangiovi. Mike Hawthorn idúci v čele na aute Ferrari Dino mal možnosť predbehnúť Fangia o jedno kolo, ale pribrzdil a nechal Fangia prejsť cieľom s rovnakým počtom kôl. Svoje konanie potom komentoval slovami: „Fangio sa nepredbieha o jedno kolo“.
Dňa 17. júla 1995 vo veku 84 rokov podľahol Juan Manuel Fangio srdcovému kolapsu. Argentína vyhlásila trojdňový smútok za päťnásobného svetového šampióna. Išlo o rekord, ktorý bol vyrovnaný až v roku 2002 Michaelom Schumacherom.
Tituly
Víťazstvá
- 1940 Grand Prix Internacional del Norte
- 1940 Mil Millas Argentinas
- 1942 Premio Mar y Sierras
- 1947 Grand Prix Ciudad de Rosario
- 1947 Premio Mecánica Rioplatense Ciudad de Montevideo
- 1947 Premio Primavera Mecánica Argentina
- 1947 Premio Doble Vuelta Sierra de la Ventana
- 1948 Grand Prix Vuelta de Coronel Pringles
- 1948 VIII Grand Prix Otoño Palermo
- 1948 Premio Vuelta de Entre Rios
- 1948 Grand Prix Ciudad de Mercedes
- 1949 Grand Prix Jean-Pierre Wimille
- 1949 II Grand Prix Internacional Gral San Martin
- 1949 Premio Fraile Muerto Bell Ville
- 1949 Grand Prix San Remo
- 1949 Grand Prix Perpignan
- 1949 Grand Prix Marseilles
- 1949 Grand Prix Pau
- 1949 Grand Prix Albi
- 1949 Grand Prix Monza
- 1950 Grand Prix de Pau
- 1950 Grand Prix di San Remo
- 1950 Grand Prix de Monaco
- 1950 Circuit Des Ramparst
- 1950 Grand Prix van Belgie
- 1950 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1950 Circuito di Pescara
- 1950 Grand Prix de Parana
- 1950 Grand Prix del Presidente Arturo Alessandri Palma
- 1950 XV 500 Millas de Rafaela
- 1951 Grand Prix der Schweiz
- 1951 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1951 Grand Prix di Bari
- 1951 Grand Prix de España
- 1952 Grand Prix da Cidade de Sao Paolo
- 1952 Grand Prix Quinta de Boa Vista
- 1952 Grand Prix Presidente Peron
- 1952 Grand Prix Maria Eva Duarte de Peron
- 1952 Grand Prix de Uruguay
- 1952 Grand Prix de la ciudad de Montevideo
- 1953 Vue des Alpes
- 1953 Grand Prix Supercortemaggiore
- 1953 Grand Prix d'Italia
- 1953 Grand Prix Modena
- 1953 Carrera Panamericana
- 1954 Grand Prix de Republica Argentina
- 1954 Grand Prix van Belgie
- 1954 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1954 Grand Prix von Deutschland
- 1954 Grand Prix der Schweiz
- 1954 Grand Prix d'Italia
- 1955 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1955 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1955 Internationales ADAC-Eifel-Rennen
- 1955 Grand Prix van Belgie
- 1955 Grand Prix van Nederland
- 1955 Grand Prix Routier de Kristianstadt
- 1955 Grand Prix d'Italia
- 1955 Grand Prix Internacional de Venezuela
- 1956 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1956 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1956 12 horas de Sebring
- 1956 Grand Prix di Siracusa
- 1956 British Grand Prix
- 1956 Grand Prix von Deutschland
- 1957 Grand Prix de la Republica Argentina
- 1957 Grand Prix Ciudad de Buenos Aires
- 1957 Grand Prix de Cuba
- 1957 12 horas de Sebring
- 1957 Grand Prix de Monaco
- 1957 Grand Prix de Portugal
- 1957 Grand Prix de l' A.C.F.
- 1957 Grand Prix von Deutschland
- 1957 Grand Prix Ciudad de Sao Paolo
- 1957 Grand Prix de Rio de Janeiro
- 1958 Grand Prix Buenos Aires
Formula 1
- Žlté sú víťazstvá
- Modro sú 2. miesta
- Červeno 3. miesta
- Zeleno bodoval
| Rok | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | Poradie | Body |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1950 | UK | MON | 500 | SUI | BEL | FRA | ITA | * | * | * | * | 2.miesto | 27 |
| 1951 | SUI | 500 | BEL | FRA | UK | GER | ITA | ESP | * | * | * | Majster | 37 |
| 1953 | ARG | 500 | HOL | BEL | FRA | UK | GER | SUI | ITA | * | * | 2.miesto | 29 |
| 1954 | ARG | 500 | BEL | FRA | UK | GER | SUI | ITA | ESP | * | * | Majster | 57,14 |
| 1955 | ARG | MON | 500 | BEL | HOL | UK | ITA | * | * | * | * | Majster | 41 |
| 1956 | ARG | MON | 500 | BEL | FRA | UK | GER | ITA | * | * | * | Majster | 33 |
| 1957 | ARG | MON | 500 | FRA | UK | GER | PES | ITA | * | * | * | Majster | 46 |
| 1958 | ARG | MON | HOL | 500 | BEL | FRA | UK | GER | POR | ITA | MAR | 14. miesto | 7 |
Monoposty
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Juan Manuel Fangio na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).