Dilos

Vďaka výnimočnej polohe v centre Kyklád bol Délos osídlený odpradávna. S jeho polohou súvisia i korene náboženského kultu - snáď kultu bohyne matky, ktorej miesto neskôr zaujala Artemis. O osídlení ostrova od prehistorických dôb svedčia nálezy zvyškov sídlisk. Prvými obyvateľmi ostrovov boli podľa Thúkýdida Károvia, ktorí okolo roku 3000 pred Kr. prišli z Malej Ázie nasledovaní Mykénčanmi (podľa tradície vypudil Károv krétsky kráľ Minos) a Iónmi. Rané sídla ležali na vrcholu kopca Kynthos. Našlo sa tu nadpriemerné množstvo mykénskej keramiky.

V neskorej bronzovej doba bola na Délose uctievaná bohyňa Artemis. V čase vzniku Odysey bol už ostrov známy ako rodisko Artemis a Apolóna. Okrem týchto dvoch bohov bola na ostrove uctievaná aj ich matka titanka Létó. Niektoré nálezy naznačujú stotožnenie Létó s mykénskou bohyňou Brizo, ale kontinuita kultu nimi nie je uspokojivo doložená. Od 8. storočia pred Kr. sa tu konali veľkolepé slávnosti s chválospevmi a športovými súťažami na počesť boha Apolóna. Délos sa stal centrom amfiktyónie (politicko-náboženského spolku gréckych obcí) združujúcich iónske obce. S kontrolou nad konaním slávností bol spojený aj istý diel politickej moci.

Počas 7. a 6. storočia pred Kr. bol ostrov pod vplyvom Naxosu. V súvislosti s kultom Apolóna a Artemis bolo vtedy postavených veľa stavieb, napr. Chrám Naxijských, Terasa levov, Apolónova kolosálna socha, kolonáda Naxijských, a Nikandrova socha zasvätená Artemis. V posvätnom prístave boli vybudované móla a iné zariadenia – ide o jedny z najstarších známych v gréckom svete.

Neskôr vzrástol vplyv Atén na Kykladské ostrovy. V záujme upevnenia pozície rozkázal okolo roku 540 pred Kr. aténsky tyran Peisistratos očistiť tento svätý ostrov: ostatky mŕtvych a osoby choré alebo staré boli prevezené na susednú Rhéniu. Atény vystriedal okolo roku 525 pred Kr. Samos, keď sa za vlády Polykrata zmocnil Rhénie. Polykrates založil tradíciu nových slávností a Rhéniu zasvetil Apolónovi, pripojac ju tým k Délosu.

V roku 478 pred Kr. sa oficiálne sformoval Délsky spolok. Tak moderní historici pomenovali alianciu gréckych mestských štátov, ktorej cieľom bol boj proti Peržanom, a ktorých aj definitívne vypudili z Grécka. Pokladňa spolku kontrolovaného Aténami bola zverená Délosu, a odohrávali sa tu aj rokovania zástupcov spolku. Ostrov sa potom dostal pod úplnú dominanciu Atén. Veľa kultúrnych pokladov bolo v roku 454 pred Kr. odvezených do Atén, keď tam bola preložená aj spolková pokladňa.

Počas peloponézkej vojny vypukol v Aténach mor, ktorý bol považovaný za Apolónov hnev, a preto Aténčania dali ostrov v roku 426 pred Kr. opäť očistiť. Na Rhéniu boli premiestnené všetky hroby, okrem hrobov prvých kolonistov, ktoré boli posvätné. V duchu tohto očistenia bolo zakázané na ostrove sa narodiť i umrieť a starí, umierajúci ľudia a tehotné ženy museli z ostrova odísť.

Skutočným cieľom však bolo získanie absolútnej kontroly nad ostrovom a preto v roku 422 pred Kr. Atény rozkázali vyhostiť všetkých stálych obyvateľov ostrova a ujali sa organizácie délských slávností – Dilií, konajúcich sa každých päť rokov. Procesie pútnikov boli sprevádzané hudbou a tancom a konali sa umelecké a športové sútaže a preteky konských záprahov. Koncentrácia ľudí tiež umožňovala čulú obchodnú činnosť.

Pod vplyvom Macedónskej ríše si ostrov naďalej udržal svoj náboženský význam, ale i obchod nadobudol na význame. V tom období žilo na ostrove okolo 25 000 obyvateľov. Obchodovalo sa tu s obilím, olejom, vínom a s otrokmi. Pre potreby obchodníkov prichádzajúcich z celého Stredomoria boli nad mestom vztýčené nové svätyne zasvätené egyptským, sýrskym, fenickým a ďalším božstvám.

Keď sa oblasti zmocnili Rimania vrátili v roku 166 pred Kr. svätyňu aj ostrov pod správu Atén a vyhlásili ho za slobodný prístav, v snahe vytvoriť konkurenciu im vzdorujúcemu Rodosu. Aténčania vypudili miestne obyvateľstvo. Vzniknutý priestor bol zaplnený nielen prisťahovalcami z Atiky, ale aj kupcami z celého Stredomoria. Vtedy sa Dilos, ležiaci na prirodzenej spojnici ciest z Malej Ázie a Čiernomoria do Grécka a na Apeninský polostrov, stal jedným z najvýznamnejších stredomorských prístavov.

Definitívny úpadok ostrova začal za vojny medzi Rímom a Pontosom. Vojsko kráľa Mithridata Pontského v roku 88 pred Kr. vtrhlo na ostrov, pobilo 20 000 mužov, ženy a deti odvlieklo do väzení a otroctva a mesto poničilo. Ostrov bol ešte raz vyplienený námornými lupičmi v roku 69 pred Kr. Procesia k Apolónovej svätyni sa zmenšila a obchod sa z dôvodu činnosti pirátov už neobnovil. Podľa Pausania zostali na ostrove len strážcovia svätyne. V období cisára Hadriána sa Atény neúspešne pokúsili ostrov predať.

Obyvatelia ostrova prešli na kresťanstvo počas 4. storočia, ale už v 7. storočí bol ostrov opustený. V roku 1329 bývala na ostrove skupina Grékov z Epiru alebo rytierov z Malty. Počas tureckej nadvlády sa ostrov stal útočiskom pirátov drancujúcich oblasť.

Prvým „archeológom“, ktorý stál na Dilose bol v 15. storočí Cristoforo Buondelmonti. Od roku 1872 tu Francúzska škola v Aténach so súhlasom gréckej vlády vedie sústavné archeologické vykopávky.