Trácia (historické územie)

Trácia (gr. Θράκη, lat. Thracia, bulh. Тракия, tur. Trakya) je historické územie na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom. V období 1.  6. storočia bolo toto územie rímskou a byzantskou provinciou.

Stará mapa Trácie

V súčasnosti je Trácia časťou južného Bulharska, severovýchodného Grécka a európskej časti Turecka. Trácia sa kedysi nachádzala v ríši Alexandra Veľkého (Macedónskeho).

Stručné dejiny

  • 7.  6. stor. pred Kr.: na pobreží zakladané grécke osady, vnútrozemie zostáva nezávislé
  • 5. stor. pred Kr.: trácke kmene na tomto území (odtiaľ latinský názov) zjednotené pod najsilnejším kmeňom – Odrysmi
  • 1. polovica 4. stor. pred Kr.: v macedónskom područí, po roku 323 pred Kr. pod správou Lysimacha (generál Alaxendra Veľkého)
  • 2. a 1. stor. pred Kr.: samostatné územie rozpadnuté na početné kmeňové územia; Rimania sem prenikali od roku 168 pred Kr., keď si podmanili Macedóniu
  • 29  28 pred Kr.: dobytá Rímom; spravovaná legátmi provincie Macedónia; zriadený klientský nárazníkový štát s panovníkmi z kmeňa Odrysov; početné trácke protirímske povstania
  • po 41 pred Kr.: za vlády cisára Claudia premenená na rímsku provinciu s hranicami Egejské more, Bospor a Dardanely, Čierne more; hlavné mesto bolo Perinthos; mestá sa rýchlo pogréčtili, ale na vidieku, najmä v Rodopách prežili Tráci až do hlbokého stredoveku
  • prvá polovica 3. stor.: najväčší ekonomický rozmach
  • 3. stor.  4. stor.: útoky Gótov; oficiálne usadzovanie barbarov
  • 5. stor.: veľké časti postupne pripojené k Hunskej ríši
  • okolo 500: Justinián I. znovu dobyl Byzantskú ríšu
  • od 6. stor.: osídlená Slovanmi
  • 680  1018: časť bola súčasťou Prvého bulharského cárstva, stály predmet sporov medzi Bulharskom a Byzantskou ríšou
  • 15. stor.: dobytá Osmanskou ríšou
  • 1878: po Berlínskom kongrese časť pripojená k Východnej Rumélii
  • zač. 20. stor.: po balkánskych vojnách a prvej svetovej vojne rozdelená medzi Bulharsko, Turecko, Grécko

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.