Thasos (ostrov)

Thasos (staršie alebo nesprávne Thassos; po grécky: Θάσος – Thasos) je najsevernejší grécky ostrov v Egejskom mori; administratívne je to krajská jednotka Východnej Makedónie. Nachádza sa približne 7 kilometrov od pevniny Grécka a 20 kilometrov juhovýchodne od Kavaly. Patrí k vyhľadávaným turistickým cieľom v Európe. Hlavným mestom je Limenas Thasou (nazývaný aj Limenas alebo Thasos) s 3 130 obyvateľmi, pričom celkový počet obyvateľov ostrova je okolo 16 000 obyvateľov. Na tento ostrov sa dá dostať trajektom z Kavaly, ktorý premáva každý deň, viackrát do dňa.

Poloha ostrova Thasos
Poloha Limenasu a Limenarie

Charakteristika

Thasos patrí medzi Severoegejské ostrovy a pri rozlohe 381 km² je dĺžka jeho pobrežia približne 100 km. Povrch ostrova je hornatý, najvyšší vrchol Ypsarion dosahuje 1 204 m n. m.. Pláže Thasosa sú piesčité aj kamienkové a povrch ostrova pokrývajú najmä borovicové, píniové a olivovníkové háje, časť územia i zmiešaný les. Ťaží sa tu mramor a vo veľkom vyrába a vyváža víno. Špecialitou je vysokokvalitný olivový olej, olivy a ovocie nakladané v mede.

Ostrov je považovaný za jeden z najzelenších ostrovov v Grécku. V lete je ostrov navštevovaný turistami, ktorý si prídu vychutnať krásne čisté more, piesočnaté pláže a kultúru, ktorú je cítiť na každom kroku. V chladnejšom období je ostrov využívaný predovšetkým na turistiku a cyklistiku. Okolitá krajina je ideálna pre pešiu turistiku.

Thasos je jedinečný tým, že jeho pobrežie lemujú nádherné pláže, ktoré sú obmývané smaragdovým morom. Ostrov si stále zachováva svoje prírodné bohatstvo rovnako ako aj vzácne historické pamiatky z obdobia antiky.

Horské dediny na ostrove v sebe ukrývajú tradičnú architektúru s kamennými domčekmi a dláždenými uličkami. Skvelým príkladom je dedina Kastro, ktorá leží vo vnútrozemí ostrova. Dedina je považovaná za najstaršiu dedinu na ostrove. Názov dediny pochádza zo starého hradu, ktorý tam kedysi existoval a slúžil na ochranu obyvateľstva. Kastro sa nachádza v srdci ostrova, presne v strede, vo výške 45 - 500 metrov nad morom.

Dejiny

Thasos, nazývaný zásluhou množstva lesov a vlahy „zeleným smaragdom v Egejskom mori“, je miestom, ku ktorému sa viažu báje. Je známy ako zem mýtických Sirén, ktoré tu podľa gréckych báji žili a spôsobili stroskotanie nejednej lode.

Názov ostrov vraj dostal podľa princa Thasosa, ktorý sa tu usadil počas hľadania svojej sestry Európy, unesenej bohom Diom. Iná verzia odvodzuje názov ostrova od slova „dasos“ znamenajúce les, ktorým bol ostrov od prvopočiatku pokrytý.

Prvé záznamy o osídlení sa datujú už od roku 2000 pred Kr. a kolonizovaný bol v 7. stor. pred Kr. obyvateľmi mesta Paros. Ostrov prosperoval vďaka ťažbe zlata a mramoru, pestovaniu olív a viniča. Neskôr bol okupovaný Macedóncami a k ďalšiemu vzostupu došlo až za vlády Rimanov, ktorí tu obnovili ťažbu mramoru a pestovanie viniča. Po nich prevzali nadvládu nad ostrovom Benátčania, v 15. storočí Turci a až v roku 1912 sa vrátil späť Grékom.

Strediská ostrova
Mesto Limenas
  • Limenas Thasou – hlavné mesto ostrova je s populáciou okolo 3 130 obyvateľov zároveň najväčším mestom ostrova. Mesto je postavené na severozápadnom pobreží a má dva prístavy.
  • Limenaria (2 441 obyv.) – druhé najväčšie stredisko ostrova je atraktívnym pre krásne pláže, no i obchodíky, taverny a bary
  • Theologos (1 749) – horská dedina so zachovanou architektúrou i tradíciami. Patrí jej titul najstaršia dedina Grécka. Dedina bola vyhlásená za autentickú grécku dedinu. Domy sú postavené z lomového kameňa a sú pokryté bridlicovou krytinou.
  • Potos (688 obyv.) – jedno z najrušnejších stredísk na ostrove
  • Agios Georgios (149 obyv.)
  • Kallirachi (651)
  • Maries (182)
  • Ormos Prinou (122)
  • Panagia (820)
  • Potamia (1 216)
  • Prinos (1 185)
  • Rachoni (365)
  • Skala Kallirachis (631)
  • Skala Marion (377)
  • Skala Rachoniou (206)
  • Skala Sotirou (368)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroje
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Thassos na českej Wikipédii a Thasos na nemeckej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.