Milét

Milét alebo Milétos alebo Mílétos (po grécky Milétos/iný prepis: Mílétos) bolo maloázijské grécke prístavné mesto. Dnes leží asi 9 km od mora.

Milét
gr. Μίλητος
mesto
Amfiteáter v Miléte
Štát	Turecko
Okres	Aydin
Historický región	Kária
Súradnice	37°31′49″S 27°16′42″V
Vznik	11.stor. pred Kr.
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka Poloha mesta v rámci Turecka
Wikimedia Commons: Miletus
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Prvé osídlenie pochádza z neolitu. V 11. storočí pred Kr. tu iónski kolonisti založili prvú osadu. V 8. storočí sa Milét stal jedným z najdôležitejších stredísk obchodu vtedajšieho sveta. V 7. storočí pred Kr. mal 25 000 obyvateľov. V 7. a 6. storočí Milét založil vraj vyše 80 kolónií na pobreží Čierneho mora a v delte Nílu. V tomto období patril aj k najväčším mestám zväzku 12 iónskych miest. V 6. storočí pred Kr. tu pôsobili prví grécki filozofi Tales, Anaximandros a Anaximenes (tzv. milétska škola), ďalej geograf Hekataios a historik Kadmos.

V roku 499 pred Kr. Milét inicioval vzburu maloázijských Grékov proti Peržanom, ale roku 494 pred Kr. (bitka pri Ladé) bol úplne zničený. Čoskoro bolo však mesto znova postavené, a to s pravouhlými ulicami. Roku 386 pred Kr. mesto ovládli Peržania, 377 pred Kr. pripadol Kárii, 334 pred Kr. ho dobyl Alexander Veľký a prosperita mesta dočasne poklesla. Po Alexandrovej smrti a období diadochov roku 188 pred Kr. pripadol Rímskej ríši a obnovila sa prosperita. Podľa Skutkov apoštolov (Sk 20,15-38 a 2Tim 4,20 ) navštívil mesto sv. Pavol na svojich misijných cestách. V 3. storočí po Kr. sa začal definitívny úpadok mesta spôsobený zanášaním prístavu riečnymi náplavami.

V meste bolo od konca 19. storočia vykopané množstvo pamiatok - napr. rímske divadlo, mramorové sochy levov, dve agory, brána (dnes v Pergamonskom múzeu v Berlíne), delfinión, buleutérion, nymfeum, akvadukt, termy Faustíny (dcéry Marka Aurélia), rímske kúpele Vergília Capita a helenistické mestské hradby.