Meteora
Meteora sú monastiere na vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka.
Meteora* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Meteora | |
Štát | |
Typ | kultúrna a prírodná pamiatka |
Kritériá | i, ii, iv, v, vii |
Identifikačné č. | 455 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 39°42′51″S 21°37′52″V |
História zápisu | |
Zápis | 1988 (12. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Mnísi a pustovníci sa tu začali usadzovať už od 11. storočia, ale až o tri storočia neskôr začali vznikať prvé byzantské monastiere.
Najskôr bol postavený monastier Metamorfosis, založený v roku 1356 mníchom Athanasiom z polostrova Atos, na skale vo výške 534 metrov nad morom. Monastier bol nazvaný Megalon (Velký) Meteoro (vznášajúci sa – podľa dojmu, že sa vznáša vysoko nad zemou). Podľa neho potom sa množné číslo „meteora“ začalo používať pre všetky miestne monastiere, ktorých medzi 15. a 16. storočím vzniklo celkovo 24. Výstavba monastierov bola veľmi náročná. Stavebný materiál a všetko potrebné zariadenie mnísi vynášali na chrbtoch pomocou košov, jediným strojom, ktorý im práci uľahčoval, bola kladka. Oveľa neskôr, aj v súvislosti s turistickým ruchom, boli postavené schodištia a kamenné rebríky. Monastiere boli vyzdobené nádhernými ikonami, okrem iných i od Theofana Krétského, a zariadené drahocenným vyrezávaným nábytkom.
Úpadok monastierov začal od 18. storočia, mnohí cirkevní hodnostári monastiere opustili a presídlili do mníšskej republiky Athos. Dnes je trvalo obývaných rehoľníkmi len päť monastierov. Mnísi majú okrem svojich denných povinností na starosť aj vzácne historické pamiatky, ikony a starobylý mobiliár. Ďalšie dva monastiere sú využívané na modlitby.
Dnes je Meteora obľúbeným cieľom turistických výletov, súčasťou prehliadky s odborným výkladom sú najmä mužský monastier Varlaam a ženský Roussanu.
V roku 1988 boli monastiere Meteora zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.