Aitólia

Aitólia bola v staroveku obývaná spočiatku negréckymi kmeňmi Pelasgov, no pomerne skoro sa tu usadzujú Gréci, predovšetkým z kraja Ilia na Peloponéze. Tí sa tu s pôvodným obyvateľstvom pomiešali a helenizovali ho. Významné mestá tu boli Thermos, Kalydon a Naupaktos. Gréci si tu vytvorili Aitólsky spolok, ktorý zahrŕňal miestne mestské štáty, aby sa tak bránili proti Achájskemu spolku a Macedónií. To sa však nepodarilo, pretože si celé južné Grécko podmanil macedónsky kráľ Filip II. Po smrti Alexandra Veľkého sa Aitólsky spolok obnovil, no už v roku 146 ho po viacerých problémoch ovládli Rimania. V 3. a 4. stor. po Kr. kraj vyplienili Góti. Od roku 395 patrí Aitólia do Východorímskej ríše (Byzantskej ríše). Miestne obyvateľstvo bolo čisto kresťanské. V 6. stor. Aitóliu a celé Grécko ničili Slovania. V Aitólii sa pravdepodobne neusadila veľká časť Slovanov, ale iba tadiaľto prechádzali do Peloponézu. Miestne obyvateľstvo tak nemuselo utiecť. V 8. stor. Byzancia postupne stredné Grécko od Slovanov oslobodila. Aitólia nebola nijak významný kraj, preto tu žili pomerne jednoduchí ľudia. Po páde Byzancie v roku 1204 sa Aitólia dostáva do gréckeho Epirského despotátu, no už v 15. stor. územie dobývajú Turci a vzniká tu sandžak Karleli. V 19. stor. sa Grékom podarilo vybojovať nezávislosť, pričom v Aitólii sa do revolúcie angažovalo mesto Messolongi, a tak sa aj Aitólia stáva súčasťou Grécka.

Aitólia tvorí spoločný územný celok (nomos) s Akarnániou. Najdôležitejšie mestá sú Messolongi, Naupaktos, Aitoliko, Antirio či Vonitsa. Mestá sú malé, s malým počtom obyvateľov, pretože sa väčšina vysťahovala do Atén.