Akropola v Aténach
(Aténska) Akropola alebo (Aténska) Akropolis je monumentálny komplex stavieb, symbol klasického gréckeho umenia a kultúry, vybudovaný na návrší kopca Akropolis, týčiaceho sa nad hlavným mestom Grécka, Aténami.
| Acropolis of Athens* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 | |
| Celkový pohľad na aténsku Akropolu; v popredí chrám Partenón | |
| Štát |  |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | i, ii, iii, iv, vi |
| Identifikačné č. | 404 |
| Región** | Lokality Svetového dedičstva v Európe |
| Súradnice | 37°58′17.12″S 23°43′34.2″V |
| História zápisu | |
| Zápis | 1987 (11. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Celý komplex pozostávajúci z Propylají, chrámu Erechteion, malého chrámu Atény Niké, ústredného chrámu Partenón a niekoľkých menších budov, bol postavený v rokoch 447 až 406 pred Kr.
História osídlenia
Vápencové návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 m nad okolitou atickou nížinou. V smere východ-západ má dĺžku 320 m a v smere sever-juh šírku 156 m. Vďaka svojej vynikajúcej polohe a prirodzenej nedobytnosti bolo obývané už v neolite a počas mykénskej doby, v 15. – 14. storočí pred Kr. sa stalo kráľovským sídlom. Okolo roku 1270 pred Kr. návršie obohnali prvými kyklopskými hradbami, z ktorých sa ešte zachovalo niekoľko stôp. Boli dlhé 760 m, vysoké 10 m a ich hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4 – 6 metrov. Vzhľadom na ich rozmery sa stavba pripisovala Pelasgom, protonárodu žijúcemu v Atike (z ich mena bol odvodený i názov múru – Pelargikon).
Aténski králi opustili svoje rezidencie po nájazde Dórov. Na začiatku 6. storočia pred Kr. sa megarón v Kráľovskom paláci zmenil na chrám venovaný Aténe Polias. Okolo roku 520 pred Kr. v období tyranie, vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti Kerameikos k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 pred Kr. vyrovnali južnú časť návršia kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale perzská invázia v roku 480 pred Kr. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole.
Obnova sa začala z iniciatívy Themistokla a Kymóna, ktorí dali rozšíriť hradby a vyrovnať terén. Tieto hradby potom chránili plochu s rozmermi 262 x 136 m. Pri tejto udalosti sa sochy a architektonické fragmenty poškodené Peržanmi nahromadili do jednej jamy, tzv. Perzského násypu, kde ich našli počas vykopávok v roku 1886.
Za Periklovej vlády Akropolu po roku 447 pred Kr. radikálne obnovili. Jeho zásluhou sa na stavbe sústredili najlepší umelci z celého Grécka pod vedením už vtedy slávneho sochára Feidia. Akropola sa stala náboženským a myšlienkovým centrom Atén, ako aj kultúrnym symbolom gréckej civilizácie.
Okolo Akropoly
Návršie, na ktorom stojí Akropola, bolo obklopené nepravidelnými mestskými štvrťami, ktoré sa zachovali až do rímskej doby. Na severovýchode, až po úpätie vŕšku Kolonós Agoráios, sa rozkladala agora, centrum administratívneho a obchodného života. Na juhu stálo Dionýzovo divadlo z 5. storočia pred Kr., ktoré neskôr prestavali, Asklepion a Ódeion, ktorý dal postaviť Herodes Atticus. Medzi Ódeionom a Dionýzovým divadlom stojí stĺporadie. Na severozápade sa nachádza návršie s Theséionom, dórskym Hefaistovým chrámom a na západe vrch Areópagos, sídlo súdu.
Asi 500 metrov západne od Akropoly ležia tri pahorky. Prvý zľava bol zasvätený Múzam, ochrankyniam vied a umení. Dnes je známy ako Philopappos, pretože na jeho vrchole sa nachádza mauzóleum, ktoré Aténčania postavili v 2. storočia pred Kr. Gaiovi Antoniovi Philopappagovi, ktorý bol obdivovateľom a priaznivcom Atén. Druhý pahorok, Pnyx, je posvätné miesto ľudových zhromaždení (ekklésiá), kde občania prvý raz v dejinách ľudstva dosiahli volebné právo. Tu prednášali svoje prejavy Perikles, Aristides, Themistokles a Demostenes. Tretí sa nazýva Vrchom Nýmf. Na jeho vrcholku bola r. 1842 postavená hvezdáreň.
V masíve hory Akropolis sa nachádza niekoľko jaskýň, ktoré tiež boli v minulosti považované za posvätné. V posvätnom obvode sa nachádzali aj vodné hodiny zvané klepsydra. Boli verejným zariadením na meranie času, ktoré sa dialo kontrolovaním množstva vody pritekajúcej pravidelným prúdom do nádrže.
Múzeum Akropoly
Bolo založené v roku 1878 a nachádza sa v juhovýchodnej časti Akropoly. Uchováva jednu z najdôležitejších častí gréckeho tzv. prísneho umenia (z r. 480 – 450 pred Kr.) a klasického štýlu. V ľavom krídle sú vystavené diela zachránené z Perzského násypu zo 6. storočia pred Kr. V pravom krídle sa nachádzajú postavy z archaického chrámu Atény Polias a architektonické fragmenty klasických budov. Medzi týmito poslednými sú pozoruhodné časti vlysu z Partenónu s panathénajským sprievodom a s dvanástimi najvyššími olympskými božstvami, fragmenty výzdoby Erechteionu a dvadsaťosem tabúľ z balustrády chrámu Atény Niké.
Zdroje
- BERNARDINYI, E.:Odhalené tajomstvá starých civilizácií. Bratislava: Príroda, 2007
- WALKER, Ch.: Kamenní svedkovia dávnych čias. Bratislava: Mladé letá, 1987
- NOVOTNÝ, B., a kol.: Encyklopédia archeológie. Bratislava: Obzor, 1986
Iné projekty
| | |