Naxos (ostrov)
Naxos, gr. Νάξος, do 19. stor. aj Axia (Αξιά) je ostrov v Grécku, v Egejskom mori. Je najväčším ostrovom súostrovia Kyklady. Severojužne leží medzi ostrovmi Mykonos a Ios, západne od neho sa nachádza ostrov Paros a juhovýchodne ostrov Amorgos. Na ostrove žije 19 000 obyvateľov.
Ostrov má rozlohu 428 km², jeho správne stredisko a najväčšie sídlo má rovnomenný názov - Naxos. Je pomerne hornatý a najzelenší v Kykladách. Vrch Zeus (alebo Zas) dosahuje 1 001 m n. m. a je najvyšším bodom v celých Kykladách. Druhým najväčším vrchom je Koronos. Hlavným zdrojom príjmov je cestovný ruch, vinohradníctvo a pestovanie zeleniny.
Hlavné mesto Naxos (Chora) leží na severozápade ostrova a nachádza sa v ňom prístav. Dominantou mesta je hrad v centre a brána nepostaveného Apolónovho chrámu na výbežku pevniny do mora, nazývaná tiež Portara.
Dejiny
Podľa gréckej mytológie bol na ostrove Naxos vychovaný Zeus, vládca bohov a ľudí. Na tomto ostrove zanechal Théseus Ariadnu, ktorú si potom zobral Dionýzos. Prví starovekí historickí obyvatelia ostrova boli orientálni Károvia, no ešte v neolite tu bola vyspelá kultúra. Kráľom na ostrove bol podľa legendy istý Kár Naxos, podľa ktorého dostal ostrov meno. Okolo roku 1300 pred Kr. sa na ostrove usadzujú grécke kmene Achájcov, Naxos sa stal súčasťou mykénskej kultúry. Koncom 2. tisícročia sa tu usadzujú grécki Ióni, je však možné, že tu sídlili už od mykénskej doby a teda tu neboli Achájci. V klasickom období bol Naxos iónskym ostrovom a významné centrum gréckej kultúry a umenia. V roku 490 pred Kr. Naxos ovládli Peržania. Po Grécko-perzských vojnách sa Naxos stal súčasťou Aténskeho spolku, no za Perikla sa proti Aténam vzbúril, načo Aténčania vyvraždili mnoho miestnych obyvateľov a ostrov kolonizovali aténskymi občanmi. V rímskej dobe Naxos prežíval prosperitu a pokoj. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. Od roku 395 po Kr. je súčasťou Východorímskej (Byzantskej) ríše. Naxos stál mimo rôznych konfliktov. miestni obyvatelia nadväzovali na svoju kultúrnu minulosť, postavilo sa tu mnoho kostolov a kláštorov. Skvostné sú miestne byzantské nástenné maľby. V roku 1207 ostrov dobyla Benátska republika, niekoľko Grékov prestúpilo na katolícku vieru. V 16. stor. dobyli Naxos od Benátčanov Turci. Malá časť mietsneho obyvateľstva prestúpila na islam a poturčila sa. Miestni Gréci rebelovali proti osmanskej nadvláde a v roku 1821 sa pridali ku Gréckej vojne za nezávislosť. Po vzniku Grécka sa mnoho obyvateľov Naxu presídlila do Atén, kde mnohí pracovali ako robotníci, kykladskí Gréci boli totiž zruční kamenári.
Kultúra
Naxos má veľmi bohatú ľudovú kultúru. Z Naxu pochádza mnoho rozprávok či modernej mytológie. Známe a bohaté sú aj miestne zábavy, tance a miestna ľudová hudba. Ľudová hudba je v typickom ostrovnom štýle (nisiotika), ľudové nástroje sú husle (violi), gajdy (gaida), cymbal (sanduri), a orientálne mandolíny lauto či udi. Ženské kroje sú pestroarebné, muži nosili tradičnú modrú nohavicovú suknicu (vraka). Tradičné tance sú syrtos, vlacha, susta, ballos a ikariotikos. Tradičná architektúra je v typickom kykladskom štýle, s bielou omietkou.
