Roberto Vittori

Po absolvovaní strednej školy študoval v rokoch 1983 - 1985 fyziku na univerzite v Pise, nasledujúce štyri roky strávil na vojenskej leteckej akadémii v Pozzuoli. Roku 1990 absolvoval stáž u amerického letectva v Texase. Potom slúžil u talianskeho letectva, lietal na Tornado GR1. Bol vyslaný na štúdium na škole testovacích letcov námorného letectva USA v Patuxent River, úspešne ju absolvoval v novembri 1995. Po návrate sa zúčastnil prác na programe Eurofighter 2000. Počas služby nalietal viac ako 2000 hodín v 40 typoch lietadiel.[1][2]

V júli 1998 bol v 3. nábore Talianskej vesmírnej agentúry (ASI) vybraný do oddielu astronautov ESA, v auguste 1998 začal s ďalšími členmi oddielu ESA výcvik na funkciu letového špecialistu v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone. Výcvik letového špecialistu absolvoval v auguste 2000. V marci 2001 sa kvalifikoval ako operátor manipulátora raketoplánu, v júli toho istého roku v Kanade získal aj kvalifikáciu operátora manipulátora na ISS.[3]

V auguste 2001 bol zaradený do posádky 3. návštevnej expedície na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a začal prípravu vo Stredisku prípravy kozmonautov vo Hviezdnom mestečku.[3] Do vesmíru vzlietol z Bajkonuru 25. apríla 2002 v Sojuze TM-34 spoločne s Jurijom Gidzenkom a juhoafrickým milionárom Markom Shuttleworthom. Počas týždenného pobytu na ISS sa venoval experimentom programu Marco Polo.[4] Po splnení programu trojica návštevníkov pristála 5. mája 2002 sa Sojuzom TM-33 po 9 dňoch, 21 hodinách a 25 minútach letu.[5]

Sojuz TMA-6 sa blíži k ISS

Od augusta 2004 sa vo Hviezdnom mestečku pripravoval na ďalšiu misiu, nazvanú Eneide.[3] Štartoval v Sojuze TMA-6 ako jediný člen 8. návštevnej expedície na ISS spolu s posádkou Expedície 11 (Sergej Krikaľov a John Phillips), pristál s vracajúcimi sa členmi Expedície 10 v Sojuze TMA-5. Vo vesmíre prežil 9 dní, 22 hodín a 21 minút v dňoch 15. - 25. apríla 2005.[6]

Od roku 2008 sa uvažovalo o jeho účasti v niektorom zo zostávajúcich letov Space Shuttle. Až 11. augusta 2009 NASA oznámila zostavu posádky letu STS-134, do ktorej bol Vittori zaradený.[7] Štart raketoplánu bol naplánovaný na koniec júla alebo v septembri 2010.[1] Po odkladoch najmä z finančných dôvodov sa let napokon uskutočnil až 16. mája 2011. Raketoplán na ISS dopravil magnetický spektrometer (Alpha Magnetic Spectrometer – AMS-02) a vonkajšiu logistickú plošinu „ExPRESS Logistics Carrier“ (ELC).[8] Po úspešne splnenej misii raketoplán 1. júna 2011 aj s posádkou pristál na Floride.[9] Pre Endeavour to bola 25-ta a posledná misia.

Roberto Vittori je ženatý, má troch synov.[3]