Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“

• 25. február 1992 – 30. september 1992: Rossijskoje kosmičeskoje agentstvo pri Praviteľstve RF, skr. RKA – doslova: Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF[2][3][4]
• 30. september 1992 – 25. máj 1999: Rossijskoje kosmičeskoje agentstvo, skr. RKA – doslova: Ruská kozmická agentúra[5]
• 25. máj 1999 – 9. marec 2004: Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo, skr. Rosaviakosmos – doslova: Ruská letecko-kozmická agentúra[6]
• 9. marec 2004 – 28. december 2015: Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo, skr. Roskosmos – doslova: Federálna kozmická agentúra [Výraz „Roskosmos“ bol teda do roku 2015 len skrátený názov organizácie, zatiaľ čo od 28. decembra toho istého roku je už v hlavnej časti jej názvu.][7]
• od 28. decembra 2015: Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“, skr. Roskosmos – doslova: Štátna korporácia pre kozmickú činnosť „Roskosmos“[8]

Ruská kozmická agentúra pri Vláde RF vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu a zrušení sovietskeho vesmírneho programu v roku 1992. Nadviazala na veľa svetových prvenstiev – prvú balistickú raketu, umelú družicu Zeme, prvého kozmonauta na obežnú dráhu, prvý prieskum Mesiaca, Venuše a Marsu. Časom však stratila vedúce miesto na poli dobývania vesmíru, najmä z dôvodu nedostatku financií.

Roskosmos prevádzkuje nosné rakety a kozmické lode Sojuz, ktoré sú dopravným prostriedkom posádok na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Roskosmos je partnerom v programe ISS a prispel základnými modulmi Zaria a Zvezda, ktoré boli potom spojené modulom Unity agentúry NASA. Vyslal už sedem vesmírnych turistov, ktorí zaplatili za let 20 – 40 miliónov amerických dolárov. V niekoľkých programoch tiež úzko spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA). Posledný spoločný projekt sa týkal štúdie na novú robotizovanú loď ACTS,[9] ktorá nahradila zamýšľaný projekt malého raketoplánu Kliper. Štúdia však nakoniec zostala iba projektom ESA a Roskosmos začal pracovať na vlastnej kozmickej lodi Oriol. V súčasnosti tiež prebiehajú dokončovacie práce na laboratórnom module Nauka, ktorý má byť v roku 2020 pripojený k stanici ISS. K vyneseniu tohto modulu poslúži raketa Proton-M.

V spolupráci s ESA sa Roskosmos podieľa aj na prieskume Marsu v rámci projektu ExoMars. Na rok 2020 je naplánovaná druhá časť misie, pri ktorej raketa Proton-M dopraví na jeho povrch európske vozidlo a ruský stacionárny modul.[10]

V budúcnosti Roskosmos plánuje rozšíriť ponuku vesmírnych výletov aj na oblet Mesiaca za približne 100 miliónov dolárov. Plánuje tiež návrat na Venušu sondou Venera-D a na Mesiac programom Luna, ktorý pozostáva zo štyroch misií a výstavby robotickej základne na Mesiaci.

Roskosmos sa tiež bude podieľať na výstavbe novej vesmírnej stanice Lunar Orbital Platform – Gateway, ktorá vznikne na obežnej dráhe v blízkosti Mesiaca.

Vedenie Roskosmosu sídli v Moskve, ale štarty prebiehajú najmä z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Lety kozmických lodí a družíc riadia špecialisti strediska riadenia letov CUP v Koroľove pri Moskve. Na štarty vojenských družíc je primárne určený kozmodróm Pleseck, spravovaný armádou. V prevádzke je tiež zatiaľ jediná rampa pre rakety Sojuz na novom kozmodróme Vostočnyj. Od roku 2011 má Roskosmos k dispozícii jednu rampu na kozmodróme Kourou, ktorá bola vybudovaná v spolupráci s ESA.

Organizácia zamestnáva asi 300 ľudí. Väčšina prác je zabezpečovaná externe. Hlavným dodávateľom je spoločnosť RKK Energija.

V roku 2009 prevzal Roskosmos riadenie Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gosudarstvennaja korporacija po kosmičeskoj dejateľnosti „Roskosmos“

• Oficiálna stránka Roskosmosu – ruská verzia (po rusky)
• Oficiálna stránka Roskosmosu – anglická verzia (po anglicky)