Štát
Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva.
Právo |
Odvetvia práva |
Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Spoločenské vedy
V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:
- obyvateľstvo – takzvaný osobný podklad
- územie – takzvaný vecný podklad
- štátna moc
- suverenita
Pre štát je charakteristické:
- suverénne mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti
- hierarchická štruktúra
- spôsob vznikania buď zdola nahor (demokracia) alebo zhora nadol (despocia)
- skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie
- riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania
- štátne donútenie
Formy štátov
Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:
- z hľadiska formy vlády:
- z hľadiska podielu občanov na štátnej moci:
- demokratický štát
- nedemokratický štát
- z hľadiska zloženia najvyšších štátnych orgánov:
- z hľadiska vzťahu medzi najvyššími štátnymi orgánmi:
- parlamentná monarchia
- parlamentná republika
- prezidentská republika
- kancelárska republika
- iné
- z hľadiska podielu občanov na štátnej moci:
- z hľadiska vzťahu medzi ústrednými orgánmi a orgánmi prípadných územných častí:
- unitárny štát vs. federatívny štát
- centralizovaný štát vs. decentralizovaný štát
- z hľadiska štátneho režimu:
- totalitarizmus
- netotalitarizmus
ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA
- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony, nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný – teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut./nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.
Funkcie štátu
Štát predstavuje systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú predne definované funkcionálne vzťahy. Takto určené vzťahy má štát k iným štátom, i k spoločnosti, ktorú riadi. Funkcie štátu sa členia nasledovne:
- vonkajšie:
- hospodárska a politická spolupráca s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami
- pomoc iným štátom
- agresia s cieľom rozšíriť územie, prípadne ekonomický, či ideologický vplyv
- obrana pred napadnutím iného štátu
- plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva
- boj za mier
- regulácia zahraničného obchodu
- vnútorné:
- právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
- bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jednotlivých občanov)
- hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
- sociálne (robenie sociálnej politiky)
- kultúrna (robenie kultúrnej politiky)
Teórie vzniku štátu
- staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov, zásahom Božím, vnútornou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi a pod.
- novšie:
- teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
- vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že si určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
- organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.
Medzinárodné právo
V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadený žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.
V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtine slovo vláda znamená približne štátna moc).
Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:
- stále obyvateľstvo,
- definované územie,
- vláda,
- schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.
Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či sú tieto kritériá dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.
Iné názory na štát
- Jozef Prusák: Štát je spoločenstvo ľudí integrované nutnosťou sociálneho života, a preto aj nutnosťou existencie verejnej štátnej moci, určujúcej správanie ľudí pomocou práva.
- Aristoteles:Štát je rozvinuté spoločenstvo obcí (29) alebo politické spoločenstvo ľudí, ktorí sa spojili na dosiahnutie určitého blaha. Základné úlohy štátu spočívajú v zabraňovaní nadmernému hromadeniu majetku občanov a nadmernému rastu politickej moci jednotlivca a udržiavaní otrokov v podriadenosti. Ideálny je taký štát, ktorý zabezpečuje maximálnu mieru šťastného života pre čo najviac otrokárov. Otroci a slobodní chudobní sú politicky bezprávni. Ostatní slobodní občania (majetní) majú potom povinnosť podieľať sa na správe štátu. Existujú tri dobré a tri zlé formy štátu (zlé vznikli deformáciou dobrých); dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokracia a politeia. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politeie).
- Platón: Štát je sa zakladá na deľbe práce a sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi upravenej zákonmi. Existuje päť druhov štátu – ústav – a im zodpovedajúcich politických vzťahov: 1. aristokracia a monarchia, 2. timokracia, 3. oligarchia, 4. demokracia, 5. tyrania. Každá z nasledujúcich v tomto poradí je horšia. Ideálnou politickou organizáciou spoločnosti je aristokracia alebo monarchia. Demokracia oproti tomu je zlo, ktoré môže ľahko prerásť do najhoršej zo všetkých foriem vlády – do tyranie. Prílišná sloboda vedie často k anarchii a umožňuje vládu občanov nie najlepších, ale najhorších. Štát sa delí na jednotlivé stavy:
- filozof, štátnik na čele štátu, archón, má reprezentovať chápanie a poznanie,
- strážca, fylax, má reprezentovať odvahu a statočnosť,
- remeselník, demiurgos, reprezentuje túžbu a sebadisciplínu.
- Hegelova definícia štátu vychádza z teórie politiky založenej na právach: podľa Hegela je štát uskutočnenie mravnej idey.
- Cicero:Štát je vec verejná (res publica), ktorá vzniká v dôsledku družnej povahy ľudí. Štát tvoria občania spojení právami, povinnosťami a spoločenským záujmom o dosiahnutie všeobecného prospechu. Na udržanie štátu je nevyhnutná politika (v zmysle sapientia), usmerňujúca činnosť štátu, aby nedal prednosť bezpráviu a dočasnému prospechu pred spravodlivosťou.
Názov štátu
Väčšina štátov má paralelne dva názvy:
- dlhý tvar názvu (napr. Slovenská republika, Česká republika, Švajčiarska konfederácia, Monacké kniežatstvo, Nórske kráľovstvo, Izraelský štát, Egyptská arabská republika), a
- krátky tvar názvu (napr. Slovensko, Česko, Švajčiarsko, Monako, Nórsko, Izrael, Egypt).
Konkrétne sa veci majú nasledovne:
Na Slovensku sú podľa zákona záväzným zdrojom geografických názvov zoznamy Úradu geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky. V týchto zoznamoch sa krátky tvar označuje ako "skrátená podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "skrátená podoba slovenského vžitého názvu štátu") a dlhý tvar ako "plná oficiálna podoba názvu štátu v úradnom jazyku" (resp. pre slovenskú verziu: "plná podoba slovenského vžitého názvu ako preklad oficiálneho názvu"). K tomu je pripojené nasledujúce vysvetlenie:
- "V bežnej praxi používame názvy štátov vo vžitej [t.j. skrátenej vžitej] slovenskej podobe, napr. Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Egypt, Brazília, Čína."
- "Neskrátené, vžité slovenské podoby oficiálnych názvov, napr. Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Egyptská arabská republika, Brazílska federatívna republika, Čínska ľudová republika a pod., sa používajú predovšetkým v oficiálnych diplomatických dokumentoch medzinárodného styku, pri rokovaniach, v podrobných geografických a kartografických dielach, v monografiách o štátoch."[1][2][3][4]
Z celosvetového hľadiska sú záväzné najmä zoznamy Organizácie Spojených národov. V týchto sa krátky tvar označuje ako "krátky názov" štátu a dlhý tvar ako "formálny názov" štátu alebo jednoducho "názov" štátu. Ku krátkemu názvu je uvedené vysvetlenie: "názov používaný v hovorových alebo neformálnych kontextoch". [5][6]
V internom predpise Európskej únie (konkrétne v príručke pre úpravu textov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie) sa označuje krátky tvar ako "skrátený názov", resp. na inom mieste aj ako "geografický názov" či "skrátený tvar", a dlhý tvar sa označuje ako "úplný názov", resp. na inom mieste ako "úradný názov", "protokolárny názov" či "dlhý tvar". Ako návod na použitie týchto tvarov príručka uvádza nasledovné:
- "Skrátený tvar (skrátený názov) sa používa, keď sa štát uvádza z geografického alebo hospodárskeho hľadiska: Robotníci, ktorí žijú vo Francúzsku (na území Francúzska), Vývoz z Grécka."
- "Dlhý tvar (úradný názov) sa používa, keď sa štát spomína ako právny subjekt: Toto rozhodnutie je určené Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska., Francúzska republika je oprávnená….
- "Dlhý a skrátený tvar názvov niektorých štátov je identický: Rumunsko, Stredoafrická republika.[7][8]
Symboly štátu
- štátna vlajka
- štátny znak
- štátna hymna
- štátna pečať
Literatúra
- JEHLIČKA, Petr; TOMEŠ, Jiří; DANĚK, Petr. Stát, prostor, politika: vybrané otázky politické geografie. Praha : Univerzita Karlova, Přírodovědecká fakulta, 2000; ISBN 80-238-5566-2
Referencie
- Názvy štátov [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- Geografické názvoslovné zoznamy OSN -SR SLOVENSKÉ VŽITÉ NÁZVY ŠTÁTOV A ZÁVISLÝCH ÚZEMÍ - Úvod
- Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- E/CONF.105/13/CRP.13 prepared by Leo Dillon and Élisabeth Calvarin, Co-Convenors, Working Group on Country Names 17 July 2017 Original: English
- UNTERM [online]. unterm.un.org, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
- Zoznam krajín, území a mien
- Krajiny: Označenia a skratky
Pozri aj
Externé odkazy
Iné projekty
Zdroje
- Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti, PFUK, Bratislava 2004 ISBN 80-7160-181-0