Ludwig Wittgenstein

Narodil sa vo Viedni ako najmladší z ôsmich detí. Jeho rodina bola veľmi bohatá, otec Karl Wittgenstein patril k najúspešnejším podnikateľom Rakúsko-Uhorska. Jeho matka bola Leopoldina, známa Poldi z názvu a emblému kladenských železiarní.

Po domácom vyučovaní a škole v Linzi študoval Ludwig strojárstvo v Berlíne, jeho záujem sa časom rozšíril na matematiku a cez ňu k logike a filozofickým otázkam základov matematiky. Na radu Gottloba Fregeho absolvoval niekoľko trimestrov u Bertranda Russella v Cambridge. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa hlásil do armády ako dobrovoľník a v jej priebehu získal na východnom fronte niekoľko medailí za statočnosť. Po vojne pokračoval v bádaní a roku 1922 vydal s Russellovou pomocou Logisch-philosophische Abhandlung (neskôr známe ako Tractatus Logico-Philosophicus, Logicko-filozofické pojednanie), jediné dielo, ktoré vyšlo za jeho života. V ňom, podľa svojho názoru, vyriešil všetky problémy filozofie a stiahol sa do ústrania. Niekoľko rokov pôsobil ako učiteľ na základnej škole, až v roku 1929 sa vrátil do Cambridge na Trinity College, kde sa vrátil k filozofickej práci a vyučoval. V roku 1939 sa tam stal profesorom. Počas 2. svetovej vojny pracoval v nemocnici a ako technický pracovník v Newcastlu, po jej konci sa vrátil na univerzitu.

V roku 1947 rezignoval na akademickú činnosť a plne sa venoval písaniu. Do roku 1949 vznikla väčšina materiálu neskôr vydaného ako Philosophische Untersuchungen (Philosophical Investigations, Filozofické výskumy), dielo pokladané za Wittgensteinovu najzávažnejšiu prácu. Posledných pár rokov strávil usilovnou prácou vo Viedni, Oxforde a v Cambridge, kde v apríli 1951 zomrel na rakovinu.

• Tractatus Logico-Philosophicus – jediné dielo vydané počas jeho života; sám Wittgenstein v predhovore napísal, že sa skladá z dvoch hlavných častí - za prvé: myšlienok v ňom vyjadrených, za druhé: ukázaním ako málo sa dosiahne riešením podobných problémov. Jedna z najdôležitejších myšlienok je vyjadrená v oddiele 4.003 – „Väčšina viet a otázok, ktoré boli napísané o filozofických veciach, nie je nepravdivá, ale nezmyselná. Nemôžeme preto vôbec také otázky zodpovedať, ale len preukázať ich nezmyselnosť. Väčšina otázok a viet filozofov spočíva na tom, že nerozumieme našej jazykovej logike. (Je to taký druh otázok, ako či je dobro viacej, či menej identické než krásno.) A nemožno sa diviť, že najhlbšie problémy vlastne žiadne problémy nie sú.“ a 4.0031 - „Celá filozofia je ‚kritikou jazyka‘. Russelovi vďačíme za to, že ukázal, že zdanlivá logická forma vety nemusí byť jej skutočnou formou.“ Z ďalších zaujímavých výrokov stojí za uvedenie ešte minimálne oddiel 5.6 – „Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.“ a samozrejme posledný oddiel 7 tvorený len jednou vetou: „O čom nemožno hovoriť, o tom sa musí mlčať.“.
• Philosophische Untersuchungen – tu ďalej rozvíja myšlienku filozofie ako objasňovania problémov jazyka („Význam nejakého slova je spôsob jeho použitia v reči. (43)“).
• The Blue and Brown Books – výber z prednášok v Cambridge, asi najprístupnejšie vyjadrenia Wittgensteinových myšlienok
• On Certainity – práce z posledných rokov (z veľkej časti odpoveď na prácu G. E. Moora – In Defense of Common Sense)
• Vermischte Bemerkungen – rozličné poznámky z pozostalostí (zostavil Georg Henrik von Wright). Vydal Basil Blackwell, Oxford 1977 (česky Rozličné poznámky, vydala Mladá Fronta, edice Váhy, 1993, preklad Marek Nekula).

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ludwig Wittgenstein
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludwig Wittgenstein

• Tractatus Logico-Philosophicus (1922/1923), najvýznamnejšie dielo (v nemčine)