Užská župa (Uhorsko)

Užská župa resp. Užská stolica resp. Užský komitát (iné názvy: Uh, zastarano: Ung, Ungvárska stolica, Ungská stolica; lat. comitatus Unghvariensis, maď. Ung (vár)megye) bola župa resp stolica resp. komitát v Uhorsku.

Užská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Ukrajina, Maďarsko
Sídlo župy Užhorod
Rozloha 3 230 km²
Obyvateľstvo 162 089 (1910) [1]
 -   126 707 (1880) [2]
Hustota 50,2 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Slováci 22,4 %
Rusíni 38,1 %
Maďari 33,2 %
Nemci 5,2 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 31,16 %
Nemci 2,85 %
Slováci 29,14 %
Rumuni 0,05 %
Rusíni 33,22 %
Srbi a Chorváti 0,02 %
Ostatní 0,29 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]		 Gréckokatolícke 55,0 %
Rímskokatolícke 21,3 %
Reformovaná k.c. 12,4 %
Židovské 10,9 %
Wikimedia Commons: Ung County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

V súčasnosti sa približne tretina územia bývalej župy nachádza na Slovensku, asi dve tretiny na Ukrajine a dve obce v Maďarsku (Záhony a Győröcske). Na Slovensku sa pre príslušný región používa pomenovanie Zemplín (ktorého súčasťou bola Užská župa v rokoch 1918 až 1923), pre východnú časť regiónu niekedy aj Východný Zemplín – Sobrance a okolie.

Charakteristika

Užská župa sa rozprestierala na území s rozlohou 3 230 km² (stav v roku 1910) a susedila s Poľskom (resp. od konca 18. storočia do roku 1918 s rakúskou krajinou Halič, v súčasnosti súčasť Poľska a Ukrajiny) a Berežskou, Sabolčskou a Zemplínskou župou.

Župa bola zo severu ohraničená masívom Karpát, z juhu riekami Tisa a Latorica a zo západu riekou Laborec. Užskou župou tiež pretekala rieka Uh, od ktorej je odvodený i jej samotný názov.

Centrum

Administratívnym centrom komitátu a stolice bol Užhorodský hrad, neskôr mesto Užhorod. V 15. storočí stoličná šľachta zasadala aj v Pavlovciach nad Uhom.[5]

Rody vládnucich županov

Od roku 1322 zvyčajne a od roku 1628 dedične zastávali post župana (neskôr hlavného župana) Drugetovci.[5]

História

Uhorsko
Bývalý župný dom v Užhorode

Užský komitát vznikol počas 11. storočia. Počas 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Užská stolica, rovnako ako iné, sa delila na štyri slúžnovské okresy. Výkazy z roku 1773 uvádzajú tri slúžnovské okresy v Užskej stolici - Užhorodský (lat. Processus Ungvariensis), Sobranecký (lat. Processus Szobrancziensis), Kapušiansky (lat. Processus Kapossiensis).[5]

Užhorodský okres však zaberal viac ako polovicu stolice, preto sa koncom 18. storočia od neho oddelil Seredniansky okres a neskôr vznikol aj Perečínsky okres.[5] V roku 1910 bola teda Užská župa rozdelená do nasledujúcich okresov:

Mesto Užhorod malo navyše zriadený vlastný mestský magistrát (maď. Rendezett tanácsú város).

Medzivojnové obdobie
Užská župa na východe Slovenska

V roku 1918 sa územie Užskej župy s výnimkou dvoch obcí stalo súčasťou Česko-Slovenska, čo bolo definitívne potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou v roku 1920). Tretina územia pripadla v rámci ČSR Slovenskej krajine, zvyšné dve tretiny vo východnej časti Podkarpatskej Rusi. Obce Záhony a Győröcske a priľahlé územie na ľavom brehu Tisy sa stali súčasťou Sabolčskej župy (maď. Szabolcs vármegye), neskôr od roku 1923 Sabolčsko-Užskej župy (maď. Szabolcs-Ung vármegye).

V Česko-Slovensku sa slovenská časť Užskej župy spojila so Zemplínskou župou. Tento stav trval do roku 1923, keď bola zriadená Košická veľžupa, pod ktorú prešla aj bývalá Užská župa. V roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené a územie bývalej Užskej župy bolo rozčlenené na okresy. Tento stav trval až do rozpadu ČSR v roku 1939.

Druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny pripadla prevažná časť česko-slovenského územia bývalej Užskej župy horthyovskému Maďarsku. V roku 1938 pripadli Maďarsku pohraničné česko-slovenské obce, ktoré boli presunuté pod správu Zemplínskej a Sabolčskej župy. V marci 1939 bola Maďarskom úplne anektovaná Podkarpatská Rus a v dôsledku týchto zmien bola opätovne zriadená Užská župa s centrom v Užhorode.

Opätovne zriadená župa sa delila na dva okresy:

Mesto Užhorod malo opätovne zriadený mestský magistrát.

Na území Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny existovala Šarišsko-zemplínska župa, pod ktorú spadalo niekoľko obcí bývalej uhorskej Užskej župy, ktoré nepripadli Maďarsku.

Po roku 1945

Po vojne boli medzivojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom obnovené. Východná časť bývalej Užskej župy (spolu s celou Podkarpatskou Rusou) sa stala súčasťou Ukrajinskej SSR v rámci Sovietskeho zväzu pod názvom Zakarpatská oblasť. Hranica medzi ČSR a ZSSR bola v niektorých miestach (okolie Užhorodu, severný a južný cíp slovensko-ukrajinskej hranice) mierne upravené voči hraniciam medzi predvojnovou Slovenskou krajinou a Podkarpatoruskou zemou (krajinou). Maďarsku po zrušení Viedenskej arbitráže opätovne pripadli dve obce Záhony a Győröcske, ktoré dodnes patria ku Sabolčsko-sátmarsko-berežskej župe.

V Česko-Slovensku bolo obnovené krajinské zriadenie spred vojny, ktoré trvalo do roku 1949. Vtedy vzniklo nové administratívne členenie a bývalá Užská župa sa rozdelila medzi Prešovský a Košický kraj. V roku 1960 boli tieto kraje spojené do Východoslovenského kraja.

V súčasnosti je ukrajinská časť bývalej župy súčasťou ukrajinského regiónu Zakarpatská oblasť. Slovenská časť je súčasťou Košického a malá časť Prešovského kraja. Súčasné členenie sa však nezhoduje s členením z obdobia rokov 1949 – 1960.

Súčasnosť

Ekonomika

Okres Sobrance patrí medzi najchudobnejšie na Slovensku, s najnižšou priemernou mzdou na Slovensku.

Turistický ruch

Drevené cerkvi v Ruskej Bystrej a v Inovciach sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Územie je pokryté vinohradmi, medzi najznámejšie patria vinohrady v obciach Tibava a Orechová. Za návštevu určite taktiež stoja zrúcaniny hradov a opevnení v Podhorodi a Choňkovciach (Tibavské hrady).

Národnosti v rámci slovenskej časti župy

V severnej časti župy žili Rusíni (v obciach Beňatina, Podhoroď a Hlivištia). Slováci žili na západ od Užhorodu, kde jazykovú hranicu tvorí rieka Uh (ale aj v jazykových ostrovoch ako dediny Vysoká nad Uhom či Seredne). Maďari obývali časť medzi Uhom a Latoricou (ale na severe napríklad aj Pinkovce, Svätuš, Kristy či Tašuľa). To bolo zároveň spojené s reformovaným náboženstvom.

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 155–159.

Ďalšia literatúra
  • ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X.

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.