Strana zelených (Slovensko)

Strana zelených vychádza ideovo aj organizačne zo Strany zelených, ktorá bola založená ako prvá „zelená“ strana v postkomunistických krajinách (vtedy fungujúca na území celého Česko-Slovenska). Väčšinu vtedajších členov tvorili aktivisti SZOPK. Strana bola formálne založená 9. decembra 1989, zaregistrovaná bola 3. februára 1990 a ustanovujúci snem sa konal 17. februára 1990 v Brne. Na sneme boli zriadené tri vetvy (česká, moravskosliezska a slovenská), neskôr bola vytvorená aj vetva pražská. Prvý zjazd slovenskej vetvy Strany zelených sa konal vo februári 1990 v Banskej Bystrici a prvým zvoleným predsedom bol Juraj Mesík.

V roku 1990 slovenská vetva Strany zelených kandidovala samostatne a dosiahla 3,49 %, čo znamenalo zisk šiestich poslaneckých mandátov v Slovenskej národnej rade z celkového počtu 150. V roku 1990 získala strana celkovo v Česko-Slovensku 452 poslaneckých mandátov a 54 pozícií starostov v miestnych a mestských zastupiteľstvách.

Slovenská vetva Strany zelených sa ale postupne osamostatňovala a 21. októbra 1991 bola samostatne zaregistrovaná na Ministerstve vnútra pod názvom Strana zelených na Slovensku (SZS). Súčasný názov (Strana zelených) používa od februára 2006.

Počas obdobia 1991-1992 bol predsedom SZS Peter Szabó. 15. februára 1992 sa zo strany odštiepilo krídlo, ktoré nesúhlasilo s rozdelením Československa a vystupovalo ako samostatná Strana zelených, známe aj ako Zelená liga. Toto krídlo sa neskôr zlúčilo s pravicovou Demokratickou stranou, a SZS potom existovala ďalej samostatne.

Vo voľbách roku 1992 SZS získala 2,14 % v Slovenskej národnej rade a 2,62 % vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Pred voľbami 1994 vystúpilo zo SZS niekoľko osôb, vrátane poslankyne Z. Lazarovej, a za pomoci HZDS vytvorili stranu Slovenská zelená alternatíva (SZA). Aktivisti zo SZS vo voľbách 1. októbra 1994 na spoločnej kandidátke so stranou Spoločná voľba (SV) dostali do parlamentu 2 poslancov.

Na 5. zjazde v roku 1992 bol za predsedu zvolený Jozef Pokorný. V roku 1994 sa SZS stala súčasťou prvej predvolebnej koalície politických strán. Ako súčasť ľavicovej koalície s Strana demokratickej ľavice (1990) a SDSS a Agrárnym hnutím, sa so ziskom 10,4 % voličov stala parlamentnou stranou. V regionálnych voľbách v roku 1994 získali zelení 206 poslaneckých mandátov a 11 mandátov starostu.

Hoci SZS spolupracovala v rokoch 94-98 s ľavicovou SV, nepovažovala sa za ľavicu. Vyhlasovala, že jej cieľom je zabezpečenie trvalo udržateľného života s prihliadnutím k sociálnym a ekologickým podmienkam Slovenska. Osou programu bol trvalo udržateľný rozvoj, dôraz na priamu demokraciu, samosprávu, úspory energie, sociálne ekologické trhové hospodárstvo, postupnú likvidáciu atómových elektrární, profesionalizáciu armády, šance pre ženy a zníženie nezamestnanosti.

Na 6. zjazde SZS 1995 bol potvrdený Jozef Pokorný v pozícii predsedu. V júni 1995 bola SZS prijatá do Európskej strany zelených (EGP) ako jej 28. riadny člen.[2]

Na siedmom zjazde SZS v roku 1997 bolo zvolené nové predsedníctvo pod vedením Zdenky Tóthovej. Nové vedenie pripravilo podmienky pre vstup zelených do SDK, na základe ktorého prijali kandidáti zelených členstvo v tejto koalícii. Na základe toho zelení získali v roku 1998 4 poslanecké mandáty (L. Ambróš, A. Juriš, P. Prokopovič a J. Rusnák). Stali sa súčasťou tzv. zelenej platformy SDK. Neskôr J. Rusnák a P. Prokopovič opustili SZ a stali sa súčasťou novozaloženej strany SDKÚ. L. Ambróš sa stal predsedom Parlamentného výboru pre životné prostredie a A. Juriš predsedom Parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. Z. Tóthová prijala pozíciu štátnej tajomníčky Ministerstva životného prostredia. V roku 1998 získali zelení 12 mandátov starostov obcí a 127 mandátov v miestnych samosprávach.

Na 9. zjazde v roku 1999 bol za predsedu zvolený L. Ambróš a bolo umožnené dvojité členstvo členom zelenej frakcie SDK a tým aj ich návrat do materskej strany. 10. zjazd v januári 2002 zvolil nového predsedu – P. Petríka. SZ získala vo voľbách do NR SR v roku 2002 0,98 %, čo znamenalo 28 365 voličov. Zelení boli neúspešní aj v prvých voľbách do Vyšších územných celkov (VÚC), keď nezískali ani jeden mandát.

V parlamentných voľbách v roku 2006 podporili predstavitelia strany Slobodné fórum.

17. februára 2006 strana zmenila názov zo Strany zelených na Slovensku (SZS) na Stranu zelených (SZ) a odštiepilo sa od nej krídlo, ktoré znovuvytvorilo ako novú stranu Stranu zelenej alternatívy (SZA), ktorá od 26. 9. 2008 pôsobí pod názvom Strana zelených Slovenska (SZS)[3] a na jej predsednícky post zasadol Martin Čulen. SZ nekandidovala do volieb do NR SR v roku 2006 samostatne, ale na kandidátke Slobodného fóra. Žiaden z jej kandidátov (tak, ako ani Slobodné fórum) sa do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) nedostal.[4]

Na 14. sneme v novembri 2008 sa stal novým predsedom Peter Pilinský. Strana sa prvýkrát zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 s programom Zelená šanca pre našu Európu. Kandidátka, na čele so študentkou Janou Budáčovou, bola zložená z občianskych aktivistov a získala 2,11 % a žiadne kreslo v EP.

Vo voľbách do NR SR v roku 2010 strana kandidovala na listine SDĽ a Únie – strany pre Slovensko.

Pred predčasnými parlamentnými voľbami do NR SR v marci 2012 nastal medzi „zelenými“ rozruch, keď sa na kandidátnej listine objavila nová strana Zelení. Išlo ale o stranu, ktorá nemala s ekológiou nič spoločné.[5][6] Ďalšia strana, s ktorými sa SZ niekedy zamieňa, je, okrem Strany zelených Slovenska, strana Zelení-Strana národnej prosperity, ktorá ale tiež nie je „zelená“.

Pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidát Strany zelených Michal Kocmunda podporil celoeurópsku občiansku iniciatívu StopVivisection.[7] V tom istom roku v komunálnych voľbách si SZ udržala svoje poslanecké mandáty a niekoľko desiatok starostov.[8]

• 1990 – 1991 Juraj Mesík
• 1991 – 1992 Peter Sabo
• 1992 – 1997 Jozef Pokorný
• 1997 – 1999 Zdenka Tóthová
• 1999 – 2002 Ladislav Ambróš
• 2002 – 2008 Pavel Petrík
• 2008 - 2014 Peter Pilinský
• od 2014 Pavel Petrík