Slovenská demokratická koalícia

Slovenskú demokratickú koalíciu vytvorilo 3. júla 1997 päť opozičných politických strán, vtedy ešte ako volebnú koalíciu. Tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Toto silné zoskupenie malo šancu vyhrať parlamentné voľby v roku 1998. Lídrami SDK boli spoločne všetci predsedovia jej členských strán a hovorcom sa stal Mikuláš Dzurinda z KDH. Vládna koalícia pod vedením HZDS reagovala na vznik SDK tým, že prijala v parlamente v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval koalíciám kandidovať vo voľbách.

Ako reakcia na prijatie „protikoaličného“ zákona sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom - členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku. Tri z nich prišli takýmto spôsobom dokonca o svojich predsedov: z DÚ vystúpil jej predseda Eduard Kukan, z DS jej predseda Ján Langoš a zo SDSS jej predseda Jaroslav Volf. Predseda KDH Ján Čarnogurský a predsedníčka SZS Zdenka Tóthová vo svojich stranách zostali a preto ani nekandidovali vo voľbách. Na ustanovujúcom kongrese SDK 4. júla 1998 v Trnave sa stal jej predsedom Mikuláš Dzurinda.

Parlamentné voľby v roku 1998 síce tesne vyhralo HZDS so ziskom 27 % hlasov, na vytvorenie vlády to však nestačilo. Vládnu koalíciu vytvorila SDK, ktorá získala 26,33% hlasov, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) - 14,66 %, SMK - 9,12 % a Strana občianskeho porozumenia (SOP) - 8%. Novo vytvorená vláda získala označenie „Vláda zmeny“, ktoré vzniklo najmä z predvolebných reklám SDK. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda. SDK zastupovali vo vláde okrem neho ešte:

• Ivan Mikloš, podpredseda vlády SR pre ekonomiku (nominovaný DS),
• Eduard Kukan, minister zahraničných vecí (nominovaný DÚ),
• Ľudovít Černák, minister hospodárstva (nominovaný DÚ) - do 20. októbra 1999,
• Ľubomír Harach, minister hospodárstva (nominovaný DÚ) - od 21. októbra 1999,
• Ladislav Pittner, minister vnútra (nominovaný KDH) - do 14. mája 2001,
• Ivan Šimko, minister vnútra (nominovaný SDKÚ) - od 15. mája 2001,
• Milan Kňažko, minister kultúry (nominovaný DÚ),
• Tibor Šagát, minister zdravotníctva (nominovaný DÚ) - do 10. júla 2000,
• Roman Kováč, minister zdravotníctva (nominovaný DÚ) - od ???,
• Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti (nominovaný KDH),
• Gabriel Palacka, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (nominovaný KDH) - do 11. augusta 1999,
• Jozef Macejko, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (nominovaný SDKÚ) - od 11. augusta 1999 do 22. júna 2002.

SDK formálne zanikla v auguste 2002, tesne pred parlamentnými voľbami.

• 1998-2001 Mikuláš Dzurinda