Ekológia

Ekológia (← z gréc. oikos – dom, logos – veda) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Osoba, ktorá sa zaoberá ekológiou, sa volá ekológ.

Ekológia študuje procesy na planéte Zem.

Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.

Názov

Termín ekológia zaviedol v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“

V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.

Ekologické disciplíny

Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:

  • všeobecná ekológia – zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
  • špeciálna ekológia – študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
  • aplikovaná ekológia – zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie

Pododbory

Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:

  • behaviorálna ekológia – študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
  • druhová ekológia (autekológia) – skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
  • populačná ekológia (demekológia) – zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
  • ekológia spoločenstiev (synekológia) – študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
  • krajinná ekológia – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
  • ekológia ekosystémov – zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
  • globálna ekológia (makroekológia) – pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska
  • geonika – sleduje vplyvy činností človeka a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho prostredia

Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:

Základné pojmy

bióm – biosféra – biotop – ekologická nika – ekosystém – spoločenstvo 

Environmentálna kríza

Environmentálna kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri environmentálne hrozby:

  • narušenie stability e prírodných zdrojov
  • kontaminácia biotopov
  • ohrozenie ekosystémov ako základnej zložky prírodného prostredia

Tieto tri prvky sú navzájom prepojené.

Pravek
  • výrub väčšiny lesov

Starovek

Antika

Stredovek

Novovek
  • priemyselná revolúcia – negatívny dosah – masová likvidácia lesov
  • drancovanie surovín, aglomerácia
  • vojny – požiare, kontaminácia a znečistenie prostredia (ovzdušia, pôdy aj vody) jedovatými a rádioaktívnymi látkami
  • odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd

Súčasnosť

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekológia

Zdroje
  • Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.