Lukáš Parízek

Lukáš Parízek zastával od 23. marca 2016 do 19. marca 2020 funkciu štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Na rezorte diplomacie bol zodpovedný za ekonomickú diplomaciu, rozvojovú pomoc, medzinárodné organizácie a teritória mimo EÚ,[4] počas slovenského predsedníctva v OBSE bol osobitým predstaviteľom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo v OBSE.

Giorgi Margvelashvili (gruzínsky prezident) a Lukáš Parízek

Vzhľadom na fakt, že Slovensko patrí k najotvorenejším ekonomikám sveta, podporuje Lukáš Parízek v rámci svojej pôsobnosti vhodnú diverzifikáciu ekonomickej diplomacie mimo teritória EÚ.[5]„Treba reflektovať na trendy a dynamiku rozvoja niektorých krajín. Veľmi dôležitá je Južná Amerika, Ázia, Čína, ale aj Afrika. Tá má obrovský potenciál v energetike a Slovensko vie poskytnúť vysokú pridanú hodnotu – prešli sme obdobnou vývojovou fázou, máme skúsenosti a technológie.“[6] Z tohto dôvodu sa snaží do svojich delegácii na zahraničné cesty pozývať slovenské podnikateľské subjekty.[7] V rámci podpory a rozširovania ekonomickej diplomacie na trhoch mimo EÚ navštívil Nigériu ako prvý predstaviteľ Slovenska spoločne s podnikateľskou delegáciou.[8][9] Predstavitelia slovenského podnikateľského sektora sprevádzali Lukáša Parízka aj na cestách v Tadžikistane,[10] Uzbekistane,[11] Rusku[12], na Kube,[13], v Izraeli[14] a v Indii.[15]

Pri príležitosti porady ekonomických diplomatov 22. júna 2017[16] zdôraznil, že „rezort disponuje výnimočnými skúsenosťami a znalosťami a dnes si máme povedať svoje miesto a úlohy na ceste Slovenska k modernej inovačnej ekonomike. Ak bolo prvé tisícročie nazývané tisícročím práce, druhé miléniom peňazí, toto tisícročie je v znamení informácií. Preto ak má ekonomická diplomacia podporovať záujmy Slovenska, musí mať v sebe odvahu, vedomosti aj kreativitu“.[17]

Lukáš Parízek aktívne podporuje prehlbovanie ekonomických vzťahov s krajinami mimo EÚ ako napríklad otvorením honorárneho konzulátu v Indii v Bangalúre. Pri otvorení povedal: „verím, že nový konzulát bude efektívne a spoľahlivo podporovať obchodné a investičné vzťahy a bude oporou pre naše veľvyslanectvo v Dillí pri ďalšom rozvoji bilaterálnych vzťahov na najvyššej úrovni. Slovensko má v Indii záujem pokračovať v tradičnej spolupráci v strojárstve a automobilovom priemysle a zamerať sa na nový priemysel ako IT, biotechnológie, start-upy a zelenú ekonomiku“.[18]

Lukáš Parízek ako štátny tajomník zodpovedný za ekonomickú diplomaciu aktívne podporuje slovenské malé a stredné podniky pri ich snahách o export hlavne do tretích krajín. Z tohto dôvodu spustil formát "Spolu pre Slovensko. Z regiónov do sveta", aby sa spojilo úsilie štátnych rezortov s očakávaniami podnikateľského sektora. Cieľom predstaviť formy štátnej pomoci a zároveň diskutovať o tom, čo môže rezort zahraničných vecí a inštitúcie ako Slovenská obchodná a priemyselné komora, Eximbanka, SARIO a Slovak Business Agency, pre nich urobiť.[19]

Počas diskusii s podnikateľmi v regiónoch Lukáš Parízek zdôraznil, že ,,vo svete máme množstvo ekonomických diplomatov a zabehané mechanizmy vzťahov a teraz potrebujeme vedieť, kde sú možnosti slovenských firiem a akú podporu potrebujú.“[20] Potvrdil tak, že úlohou ekonomickej diplomacie je vyhľadávať príležitosti v krajine pôsobenia a zároveň poznať potenciál Slovenska vo výrobe, službách aj inováciách a čo najviac pomáhať slovenským podnikateľským subjektom preraziť na vzdialenejších, hlavne mimoeurópskych trhoch.  

Lukáš Parízek sa od svojho vymenovania do funkcie pravidelne zúčastňuje rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci určeného ministrom pokrývajúcich rozvoj a humanitárne aspekty vonkajšej politiky EÚ.[21][22] Za výrazný úspech slovenskej diplomacie a slovenského predsedníctva v Rade EÚ označil promptnú koordináciu EÚ28 a včasné prijatie spoločnej pozície Rady EÚ na zriadenie Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj v rámci implementácie Externého investičného plánu na zasadnutí rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci 28. novembra 2016.[23] Významnou udalosťou v roku 2017 bolo spustenie spoločného projektu krajín Vyšehradskej štvorky (projekt je financovaný zo zdrojov Európskej Únie) zameraného na riešenie príčin nelegálnej migrácie a stabilizáciu krajín Afriky. Cieľom tohto projektu je podpora drobných farmárov v Keni pri pestovaní tradičných poľnohospodárskych produktov. Pri prezentácii projektu Lukáš Parízek uviedol, že projekt sa „zameriava na podporu 15 000 miestnych farmárov pri výrobe sezamu a kešu orieškov a celkovo týmto konkrétne prispievame k naštartovaniu nielen miestnej ekonomiky, ale celej socioekonomickej situácie v danej krajine“.[24]

Jednou z dôležitých tém portfólia Lukáša Parízka je podpora Slovákov a slovenských komunít v zahraničí. Na účely lepšej reprezentácie záujmov slovenských krajanov za hranicami Slovenska bola v novembri 2016 vytvorená Rada vlády SR pre krajanské otázky.[25] Jej základnou úlohou je plniť funkciu poradného a koordinačného orgánu vlády a strategicky usmerňovať Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Lukáš Parízek je jej podpredsedom a aj v tejto kapacite absolvuje pracovné návštevy krajín hosťujúce slovenské komunity ako napríklad v Srbsku.[26] Slovenská menšina žije v Srbsku viac ako 250 rokov a k slovenskej národnosti sa dnes hlasí okolo 50 tisíc ľudí. „Slovensko je hrdé na svoju národnostnú menšinu v Srbsku. S aktivitami Slovákov vo Vojvodine sa stretávame cez kultúru a vzdelávanie“, zdôraznil pri návšteve krajanov Lukáš Parízek.[27]

Lukáš Parízek spoločne s generálnym tajomníkom OBSE Thomasom Gremingerom oznámili prípravu slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019 v Bratislave 2. októbra 2017.[28] Slovensko sa stalo súčasťou Predsedníckej trojky 1. januára 2018. Štátny tajomník pri oznamovaní slovenského predsedníctva zdôraznil, že „Slovenská republika nemá záujem byť len konzumentom bezpečnosti, chce byť aj určitým poskytovateľom bezpečnosti.“[29] Úlohou Slovenska počas predsedníctva v Trojke spoločne s Talianskom je:„byť dobrým mostom medzi Východom a Západom, [keďže] náš pomerne mladý štát nenesie ťarchu historických sporov.“[30] Od 1. januára 2018 sa Lukáš Parízek stal osobitným predstaviteľom ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v OBSE.[31]

Počas prvej fázy trojročného predsedníctva predsedá Slovensko Stredomorskej kontaktnej skupine (Mediterranean Contact Group – MCG, formát spolupráce so šiestimi stredomorskými krajinami: Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom), ktorú vedie Lukáš Parízek. Prioritami slovenské predsedníctva v tejto skupine je boj proti radikalizácii a terorizmu, podpora vzdelávania, ekonomický rozvoj a inovácie, vodný manažment, kybernetická bezpečnosť a reforma bezpečnostného sektora.[32] „Priority slovenského predsedníctva v MCG odrážajú preferencie spomínaných štátov a sú výsledkom našich snáh načúvať partnerským krajinám. Slovensko ako predsednícka krajina považuje MCG za platformu, v ktorej sú si všetci rovní a všetci sú rovnako ochotní zdieľať svoje skúsenosti“ povedal na otvorení MCG Lukáš Parízek.[33]

Lukáš Parízek vo funkcii osobitého predstaviteľa pre slovenské predsedníctvo v OBSE a ako predseda neformálnej pracovnej skupiny pre príspevkové škály, z ktorých je financované OBSE, viedol rokovania na tému príspevkov účastníckych štátov. Na rokovaniach (15. februára 2019) predstavil slovenskú iniciatívu k reforme príspevkových škál, vzhľadom na dlhodobý problém štruktúry príspevkov, kde 16 z 57 krajín financuje 90% rozpočtu OBSE.[34] Pri rokovaniach zdôraznil, že: ,,Slovenské predsedníctvo vynaloží všetko úsilie pri hľadaní riešenia vážnych výziev, ktoré ohrozujú prácu OBSE a odvracajú našu pozornosť od základných bezpečnostných otázok, ktorým sa organizácia musí denne venovať. Vážnosť situácie si všetci uvedomujeme, nemôžeme dopustiť ohrozenie kredibility organizácie a fungovania jej misií, napríklad na Ukrajine, kde je prítomnosť mierových pozorovateľov OBSE kľúčovým predpokladom na limitovanie možnosti nárastu násilia“.[35] V apríli 2019 sa podarilo slovenskému predsedníctvu dosiahnuť prielom, zásadnú dohodu účastníckych štátov o príspevkových škálach na rok 2019. Lukášovi Parízkovi sa podarilo získať podporu 56 z 57 účastníckych štátov pre reformu príspevkov avšak konsenzus sa kvôli jednému štátu nepodarilo dosiahnuť, napriek tomu, dodal, že ,,verí, že albánskemu predsedníctvu v roku 2020 sa podarí reformu dokončiť.“[36]

Lukáš Parízek ako osobitý predstaviteľ pre slovenské predsedníctvo v OBSE sa angažoval v boji proti terorizmu a na medzinárodnej konferencii o boji proti terorizmu v Bratislave 25. marca 2019 s podtitulom "Zhodnotenie úsilia pri prevencii a boji proti terorizmu, ako aj násilnému extrémizmu a radikalizácii, ktoré v priestore OBSE vedú k terorizmu" uviedol, že ,,konanie násilných extrémistov a radikálov a ich činy sú vírusom, ktorý nakazil naše spoločnosti nenávistnými ideológiami"[37].

Lukáš Parízek pri predstavovaní rámcových priorít predsedníctva SR v OBSE

Rámcové priority predsedníctva SR v OBSE

Vo viedenskom sídle OBSE 19. júla 2018 pri príležitosti zasadnutia Stálej rady OBSE predstavil Lukáš Parízek ako osobitný predstaviteľ ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pre predsedníctvo SR v OBSE rámcové priority slovenského predsedníctva, ktorými sú efektívny multilateralizmus, prevencia konfliktov a ľudia.[38]

Politické smerovanie predsedníctva Slovenska sa bude venovať témam naprieč troma dimenziami OBSE. Lukáš Parízek zdôraznil potrebu obnovenia dialógu, ako jedného z najdôležitejších nástrojov multilaterálnej spolupráce. V rámci prvej dimenzie, vojensko-politickej, štátny tajomník uviedol, že ,,sa budeme [Slovensko a OBSE] sústreďovať na konflikty, ktoré sú na území OBSE, a našou prioritou bude konflikt na Ukrajine“,[39] zároveň poznamenal, že ,,potrebujeme dospieť k politickému riešeniu tejto krízy a preto budeme podporovať politický proces Normandskej štvorky a Trilaterálnej kontaktnej skupiny zameraný na podporu mierového riešenia krízy“.[40]

V ekonomicko-environmentálnej oblasti Lukáš Parízek kládol dôraz na vodu a ekonomickú spoluprácu, interkonektivitu a udržateľný rozvoj.[39]

V ľudskoprávnej dimenzii osobitý predstaviteľ zdôraznil, že Slovensko bude proaktívne a, že ,,sa bude venovať rómskej problematike, problematike slobody médií, ako napríklad aj bezpečnosti novinárov“.[39]

Lukáš Parízek pri prezentácii Aeromobilu

Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko na tlačovej konferencii predstavil 7. septembra 2017 Lukáša Parízka ako kandidáta strany na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.[41] V predvolebných prieskumoch sa jeho preferencie pohybovali nad jedným percentom.[42] Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017 sa uskutočnili 4. novembra 2017. Lukáš Parízek nebol zvolený za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.[43]

Lukáš Parízek založil v marci 2020 platformu Exporteri.sk[44] s cieľom pomáhať slovenským malým a stredným firmám lepšie sa presádzať na zahraničných trhoch a komunikovať požiadavky exportných firiem postihnutých ekonomickou krízou so štátnymi orgánmi.

Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa platforma Exporteri.sk snaží presadzovať a komunikovať záujmy firiem smerom k štátnym inštitúciám, pričom zámer je presadzovať rýchlejšiu a objemnejšiu finančnú pomoc poskytovanú plošným spôsobom. Selektovať by, naopak, chcela konkrétne ponuky pre podnikateľov na základe ich obratu alebo segmentu podnikania. Lukáš Parízek zdôrazňuje, že „Ak sa podnikateľ potrebuje zorientovať v ponúkanej štátnej pomoci, má k dispozícii množstvo ponúk. Vidíme preteky štátnych inštitúcií o svoju vlastnú interpretáciu a ponuku opatrení. Ak slovenskú firmu definitívne nezloží kvantum náročného textu a prekliká sa na finálnu ponuku, tak už zostáva vybrať si 'iba' z 57 ponúkaných možností.“[45]