Srbsko a Čierna Hora
Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory. Tieto republiky do 3. februára 2003 tvorili bývalú (zvyšnú) Juhosláviu. Štát sa nachádzal na Balkánskom polostrove. 21. mája 2006 sa v Čiernej Hore uskutočnilo referendum, v ktorom sa 55,4 % zúčastnených voličov vyslovilo za samostatnosť. Únia zanikla po vyhlásení nezávislosti Čiernou Horou 3. júna 2006 a prevzatím nástupníctva a medzinárodno-právnej subjektivity Srbskou republikou 5. júna 2006.
| Srbsko a Čierna Hora Србија и Црна Гора
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha |
102 350 km² | ||||||||
Najvyšší bod |
Djeravica | ||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov |
10 832 545 (2006) | ||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
Srbský dinár euro (Čierna Hora) | |||||||||
| |||||||||
%253B_Flag_of_Serbia_and_Montenegro_(2003%E2%80%932006).svg.png.webp){kind=small}
Názov
Názov Srbsko a Čierna Hora je v jednotnom čísle, preto sa pre zväz používa formulácia “Srbsko a Čierna Hora je...”, a keď sa hovorí o dvoch republikách, formulácia “Srbsko a Čierna Hora sú...”. Úplný názov zväzu je Štátne spoločenstvo Srbska a Čiernej Hory, resp. Štátny zväz Srbska a Čiernej Hory (srbsky Državna Zajednica Srbija i Crna Gora).
Politika
Až do pádu ZSSR sa v Juhoslávii udržal komunistický systém z roku 1945. V roku 1991 sa väčšina republík odtrhla a vyhlásila samostatnosť. Len Srbsko s Čiernou Horou udržalo pôvodnú štátnu organizáciu a ponechalo si názov Juhoslávia. S prijatím novej ústavy sa v roku 2003 Juhoslovanská zväzová republika zmenila na štát s názvom Srbsko a Čierna Hora.
Krajiny mali spoločný parlament, tzv. „скупштина“, so 126 poslancami a niektoré ďalšie spoločné inštitúcie, ako spoločného prezidenta a ministerskú radu, ktorá zahŕňala päť ministerstiev (obrany, zahraničia, zahraničných ekonomických vzťahov, vnútro-ekonomickej harmonizácie, občianskych a menšinových práv). Spoločný parlament rokoval v Belehrade a ústavný súd sídlil v Podgorici. Obidva štáty mali vlastnú hospodársku politiku, a rovnako aj vlastnú menu. Medzi oboma krajinami existovala colná kontrola.
Dejiny
Hlavné články: Dejiny Srbska a Čiernej Hory, Dejiny Juhoslávie, Republika Čierna Hora (1992–2006)
Územie dnešného Srbska a Čiernej Hory bolo v 6. – 7. storočí osídľované slovanskými kmeňmi. V 9. storočí tu vznikli prvé štátne útvary, závislé najprv od bulharskej ríše, neskôr od Byzancie. Najvýznamnejšie z nich boli Raška (v juhozápadnom Srbsku) a Zeta (na území dnešnej Čiernej Hory), ktoré sa stali centrom zjednocovacieho procesu srbských kmeňov, vrcholiaceho v 12. storočí vytvorením jednotného srbského štátu – od r. 1217 kráľovstva pod vládou dynastie Nemanjićou. Najväčšieho rozsahu, politického aj hospodárskeho dosiahlo stredoveké srbské kráľovstvo za vlády Štefana Dušana. V 2. polovici 14. storočia sa však postupne rozpadalo na jednotlivé feudálne dŕžavy. V roku 1389 bolo spojené srbsko-bosnianske vojsko porazené Turkami v bitke na Kosovom poli. Srbsko sa v roku 1459 stalo súčasťou Osmanskej ríše.
Boj srbského národa proti tureckému útlaku vyvrcholil začiatkom 19. storočia povstaním Karadjordjeho a Miloša Obrenovića (1815). Osmanská ríša bola potom nútená uznať faktickú samosprávu Srbska, ktoré bolo v rokoch 1830 – 31 oficiálne prehlásené za autonómne kniežatstvo v rámci Osmanskej ríše. Po víťazstve Ruska v rusko-tureckej vojne (1877-78) sa stalo plne suverénnym kniežatstvom, od roku 1882 kráľovstvom.
Počas balkánskych vojen (1912-13) Srbsko značne rozšírilo svoje územie a získalo významnú politickú prestíž medzi juhoslovanskými národmi. Pod zámienkou sarajevského atentátu vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna.
Po skončení vojny (1918) sa stalo jednou zo zväzových republík federatívnej Juhoslávie (zloženej z Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Macedónska a Čiernej Hory). V roku 1945 vznikla Juhoslovanská federatívna ľudová republika, v roku 1963 Juhoslovanská socialistická federatívna republika (SFRJ).
V roku 1991 sa Chorvátsko, (Severné) Macedónsko, Slovinsko a v roku 1992 aj Bosna a Hercegovina osamostatnili od Juhoslávie, čím stratila mnoho zdrojov príjmov (v nepochybnom rade aj cestovný ruch) a nenávisť prerástla do krvavej občianskej vojny. V roku 1995 bol vyhlásený mier medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou (i keď tichá nenávisť trvá naďalej). 4. februára 2003 sa Juhoslávia (resp. zvyšok z Juhoslávie) premenoval na Srbsko a Čierna Hora. 3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko po ňom prevzalo nástupníctvo.
Politické rozdelenie
Dve republiky a dve autonómne oblasti (kraje – „pokrajiny“):
- republika Srbsko s hlavným mestom Belehrad (zároveň hl. mesto spoločenstva)
- Autonómna oblasť Vojvodina s hlavným mestom Novi Sad
- Autonómna oblasť Kosovo a Metohia s hlavným mestom Priština
- republika Čierna Hora s hlavným mestom Podgorica
