Mária Bátorová

V rokoch 1974 – 1975 Mária Bátorová pôsobila ako odborná asistentka v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Nitre. V rokoch 1975 – 1985 bola stredoškolskou profesorkou na gymnáziu v Nitre. V rokoch 1985 – 1988 pôsobila ako interná vedecká ašpirantka a v rokoch 1989 – 1995 ako vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave v oddelení teórie a dejín slovenskej literatúry. Od roku 1999 pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave ako samostatná vedecká pracovníčka a od roku 2001 vedúca vedecká pracovníčka. Od roku 2005 je v ústave vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr (odbor 2.1.23) garantka a predsedníčka Spoločnej odborovej komisie pre nový typ denného štúdia a od roku 2007 predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.).
V rokoch 1994 – 1995 a 1998 – 2005 externe prednášala na Katedre slovenskej literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viedla doktorandské štúdium, semináre a prednášky na tému Medzivojnová slovenská literatúra, Literárna moderna, diplomové práce. V roku 2005 bola na PdF UK členkou štátnicovej komisie a garantkou doktorandského štúdia v odbore Teória a dejiny slovenskej literatúry. V roku 2008 viedla prednášky a semináre na tému Vývin umeleckého myslenia na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Pred novembrom 1989 vystúpila na konferencii Vojna v umení – umenie vo vojne s prednáškou Reflexia doby v slovenskom kultúrnom a literárnom živote rokov 1938 – 1945 (D. Tatarka a jeho novela Pach) v Umenovednom ústave SAV (26. 5. 1988).
Nasledujúcich 25 rokov sa aktívne zúčastnila na 45 sympóziách a kolokviách na Slovensku.[1]

• a) vedecko-výskumné ústavy
  • Roku 1991 absolvovala 2-týždenný študijný pobyt vo Švédsku na Kráľovskej akadémii v Štokholme (Kungliga Akademia Stockholm).
  • Roku 1993 absolvovala 2-týždenný študijný pobyt v Rakúskom vedeckom inštitúte pre literatúru vo Viedni (Österreichische Gesellschaft Institut für Literatur Wien).
  • Roku 2002 absolvovala 1-mesačný a roku 2004 a 2006 dvojmesačné študijné pobyty (DFG) v Rakúskej akadémii vied vo Viedni (Österreichische Akademie der Wissenschaften Wien).

• b) univerzity
  • Roku 1992 absolvovala 3-mesačný štipendijný pobyt (DAAD Stipendium) v Nemecku v Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne (Institut für Slavistik der Humboldt Universität zu Berlin).
  • V rokoch 1995 – 1998 bola na pracovnom pobyte v Nemecku ako hosťujúca docentka (Gastdozent) dejín slovenskej literatúry a roku 2001 na štipendijnom pobyte (DAAD Stipendium) v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln).
  • Roku 2002 absolvovala 2-mesačný štipendijný pobyt (DFG Stipendium) v Inštitúte slavistiky pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (Institut für Slavistik an der Georg-August Universität Göttingen).
  • Roku 2004 pôsobila na 1-mesačnom štipendijnom pobyte (DFG Stipendium) v Inštitúte slavistiky Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln).
  • Roku 2007 absolvovala týždenný pracovný pobyt na Univerzite Goetheho vo Frankfurte nad Mohanom (Goethe-Universität Frankfurt am Main 2007).

Počas zahraničných študijných pobytov viedla prednášky na uvedených univerzitách, ako aj na Východoeurópskom inštitúte Univerzity v Berlíne (Osteuropa Institut an der Freien Universität zu Berlin).
Od 2008 je členka Odborovej rady denného štúdia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V súčasnosti vedie v Ústave slavistiky na Masarykovej univerzite v Brne externé semestrálne prednášky a semináre na tému Stredoeurópska literárna moderna.

• c) vedecké sympóziá a konferencie

V rámci aktívnej účasti na svetových vedeckých kongresoch predniesla na XIII. medzinárodnom zjazde slavistov v Ľubľane príspevok na tému Typologische Zusammenhänge der slowakischen literarischen Moderne im slavischen und europäischen Kontext (Typologické súvislosti slovenskej literárnej moderny v slovanskom a európskom kontexte). Za slovenskú stranu bola spoluorganizátorkou a garantkou medzinárodných sympózií a kolokvií v zahraničí, kde vystúpila aj s referátmi:

• Der moderne slovakische Roman (Moderný slovenský román) – na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte pri Univerzite Georga-Augusta v Göttingene (Institut für Slavistik an der Georg-August Universität Göttingen) roku 1995
• Andreas Búr – Genie oder Magier (Andreas Búr – génius alebo mág) – na nemecko-slovenskom kolokviu v Slavistickom inštitúte Univerzity v Kolíne nad Rýnom (Slavisches Institut der Universität zu Köln) roku 1998.

Od roku 1990 sa zúčastnila na 28 zahraničných konferenciách, kde vystúpila s referátmi o slovenskej literatúre 20. storočia, najmä o slovenskej literárnej moderne medzivojnového obdobia a jej súvislostiach v kontexte európskej literárnej moderny, o tabuizovaných témach v slovenskej literatúre obdobia 2. svetovej vojny a v povojnovom období, ale aj o súčasnej slovenskej literatúre.[1]

Vedecko-výskumná činnosť prof. Márie Bátorovej pozostáva zo základného literárnohistorického výskumu materiálových štúdií k problematike slovenskej literárnej moderny a na to nadväzujúcich komparatistických štúdií, ktoré túto problematiku začleňujú do vývinového procesu moderny v európskom kontexte.
Vo svojich prácach sa ako vedkyňa zaoberá najmä:

• predtým tabuizovanými literárnovednými témami (Biele miesta v slovenskej literatúre, 1991, spoluautorka s J. Hviščom, V. Marčokom a V. Petríkom; Roky úzkosti a vzopätia, 1992, a i.)
• komparatívnym výskumom slovenskej literárnej moderny a jej začlenením do európskej literárnej moderny (J. Cíger-Hronský a moderna – Mýtus a mytológia v literatúre, 2000; (rozšírená a doplnená verzia vyšla po nemecky vo vydavateľstve Peter Lang v roku 2004) Paradoxy Pavla Straussa, 2006; problematika slovenskej disidentskej tvorby v súvislosti s pripravovanou monografiou Dominika Tatarku, prezentovaná aj v štúdii vo vedeckom časopise Ústavu svetovej literatúry SAV World Literature Studies, 2009: „Vnútorná emigrácia“ ako gesto slobody (D. Tatarka a L. Vaculík po r. 1968), a i.).[3] Vedecká monografia vyšla vo vyd. Veda k storočnici spisovateľa pod titulom Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (VEDA 2012, Cena SC PEN)

V Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémii vied ako zodpovedná riešiteľka realizovala štyri národné – individuálne grantové vedecké projekty v programe VEGA:[5]

• Jozef Cíger-Hronský: Dimenzie modernej slovenskej prózy (1993 – 1998), číslo projektu: 2-510-93
• Slovenský literárny expresionizmus v kontexte európskych literatúr (1999 – 2000), č. p. 2-6002-99
• Dielo Pavla Straussa a stredoeurópska literárna moderna (2001 – 2003), č. p. 2-2113-22
• Slovenská literatúra vo vnútornej emigrácii a jej stredoeurópsky kontext (2005 – 2008), č. p. 2/5114/5.

Bola spoluriešiteľkou dvoch medzinárodných slavistických projektov:

• slovensko-bulharský projekt Hrdina v stredoeurópskych a balkánskych literatúrach 19. a 20. storočia (zodpovedná riešiteľka za slovenskú stranu)
• rusko-nemecký projekt Encyklopédia expresionizmu (vedie prof. P. Toper, Moskovská akadémia vied).

Za Ústav svetovej literatúry SAV je aj zodpovednou riešiteľkou projektov s Masarykovou univerzitou v Brne.[3]

Odborné a literárnovedné práce a literárne texty, ktoré publikuje doma a v zahraničí, sú súčasťou zborníkov z konferencií a literárnych antológií. Má za sebou rad prednášok o slovenskej kultúre a literatúre doma a v zahraničí. Venuje sa aj esejistike, literárnej kritike a recenzistike. Pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu často prezentuje aj na zahraničných čítaniach.[3]

„Drobnokresba priestoru ducha, intelektu a citovosti vyrastajúca na pozadí ťaživej a do istej miery krízovej životnej situácie – tak by sa v skratke dala charakterizovať prozaická tvorba spisovateľky Márie Bátorovej. Všetky utajené a naliehavé vibrácie ľudskej duše sú pretavené výraznou obraznosťou, silnou atmosférou, ktorá vťahuje čitateľa do psychického prežívania intímnej životnej situácie. Autorka však komornosť pohľadu na človeka prekračuje do širších spoločenských súvislostí.“ (Katarína Bednárová)[6]
„Autorka od počiatku svojej tvorby skúma nielen uzavretú, priepustnú harmóniu vzťahu, lebo ona je vždy viditeľná aj zvonka, ale aj vnútorný princíp jeho trvania či zanikania. Týmto princípom je umenie žiť svoj život, svoj autentický, takpovediac plnokrvný duchovný život, v ktorom nie sú až také rozhodujúce mužské a ženské roly, ale vzájomnosť naplnenia. V poviedkach sa žije tak, aby nebol sklamaný či oklamaný sám život.“ (Dana Podracká)[6]

• Vedecká rada Ústavu svetovej literatúry SAV (od roku 2006)
• Vedecká a umelecká rada Fakulty dramatických umení Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (od roku 2003)
• Slovenská literárnovedná spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied (od roku 1985, predsedníčka v rokoch 1988 – 1992)
• Odborová rada na Masarykovej univerzite v Brne (od roku 2008)
• Predsedníčka Spoločnej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác (DrSc.) vo vednom odbore Literárna veda, Teória a dejiny slovenskej literatúry, Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr – Slovenská komisia pre vedecké hodnosti (DrSc.) pri Ministerstve školstva SR (od roku 2007)[3]
• Predsedníčka spoločnej grantovej komisie pre oblasti Tvorba a vydávanie pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry (4.5.2) a Tvorba a vydávanie prekladovej umeleckej literatúry (4.3.3) pri Ministerstve kultúry SR[7] (od roku 2007)[3]

• Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska (od roku 1990)
• Klub nezávislých spisovateľov (od roku 1989)
• Femina – Klub slovenských spisovateliek (od roku 1992; spoluzakladateľka)[2]
• Spolok slovenských spisovateľov (od roku 2000)
• Slovenské centrum PEN (od roku 2004; predsedníčka v rokoch 2006 – 2008)[8]
• Slovenský syndikát novinárov (od roku 2001)[3]
• Nepolitické hnutie Tolerancia v kultúre (od r. 1999, spoluzakladateľka; predsedníčka od roku 2000)[3]

• poľský časopis Zagadnienia rodzajów literackich (vedecký časopis Univerzity v Łódži) (od roku 2005)
• World Literature Studies – vedecké periodikum Ústavu svetovej literatúry SAV (časopis do roku 2008 vychádzal pod názvom Slovak Review of World Literature Research)[9] (od roku 2008)
• Slovenské pohľady – na literatúru život a umenie (od roku 1990)[3]
• Penové novinky – Slovak PEN News (časopis Slovenského centra PEN) (od roku 2006)[8]

Mária Bátorová je autorkou 7 domácich knižných literárnovedných monografií (6 autorské a jedna spoluautorská) a piatich prozaických kníh a jednej básnickej zbierky. Je aj autorkou 285 odborných článkov a štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a vyše 300 recenzií beletrie a odbornej literatúry.[3] Výberová personálna bibliografia Márie Bátorovej, výňatky z recenzií jej diela a ukážky z jej tvorby sú uverejnené na internetovej stránke Literárneho informačného centra v Bratislave pod kapitolou Autori – Osobnosti literárneho života.[6]

• Literárna veda
• Autorské monografie
  • BÁTOROVÁ, Mária: Roky úzkosti a vzopätia. Bratislava: Causa editio, 1992. 179 s. ISBN 8085533030.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Jozef Cíger-Hronský a moderna: Mýtus a mytológia v literatúre. Bratislava: Veda, Vydavateľstvo SAV, 2000. 158 s. + 8 s. obrazová príloha. ISBN 8022406139.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Paradoxy Pavla Straussa. Bratislava: Petrus, 2006. 215 s. ISBN 8089233171.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Jozef Cíger-Hronský und die Moderne. Frankfurt am Main – Berlin – Bern – Bruxelles – New York – Oxford – Wien: Peter Lang Verlag, 2004. 167 s ISBN 3631512082
  • BÁTOROVÁ, Mária: Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny (Martin: Matica slovenská 2011. 278 s.ISBN 9788081280122
  • BÁTOROVÁ, Mária: Dominik Tatarka slovenský Don Quijote. Bratislava: Veda, Vyd. SAV 2012. 244 s. ISBN 9788022412698
  • BÁTOROVÁ, Mária: Medzi ideálom a ničotou. Eseje a publicistika. Bratislava: Vyd. Spolku slovenských spisovateľov 2014. ISBN 9788O618087

• Spoluautorské monografie
  • HVIŠČ, Jozef – MARČOK, Viliam – BÁTOROVÁ, Mária – PETRÍK, Vladimír: Biele miesta v slovenskej literatúre. Bratislava: SPN, 1991. 260 s. ISBN 80-08-01577-2. Vlastný text: ss. 25 – 60.

• Próza
  • BÁTOROVÁ, Mária: Zvony v kameni. Bratislava: USPO Peter Smolík, 1993. 201 s. ISBN 8088717019.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Tíš. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1996. 150 s. ISBN 8088735424.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Tell. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1999. 118 s. ISBN 80-8061-055-X.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Biele steny. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 217 s. ISBN 8080611394.
  • BÁTOROVÁ, Mária: Stred. (román). Bratislava: Ikar, 2010. 216 s. ISBN 9788055123059

• Poézia
  • BÁTOROVÁ, Mária: Púšte a oázy. Bratislava: Petrus, 2008. 137 s. ISBN 978-80-89233-35-9.

• Preklad
  • SABINA NAEFOVÁ: ľahký závrat/leichter Schwindel. Bratislava: Petrus, 2009. Preložila Mária Bátorová. ISBN 9788089233373.