Slavistika

Slavistika je veda o Slovanoch, slovanstve, slovanských jazykoch a slovanských literatúrach, prípadne slovanskej kultúre a dejinách. Je to vlastne porovnávacie štúdium v rámci slovanských národov. V užšom zmysle sa pod slavistikou chápu len filologické disciplíny a etnológia. K slavistike sa niekedy rátajú aj disciplíny ako bielorusistika, bohemistika, bulharistika, rusistika, slovakistika. Slavistika skúma okrem dnes používaných jazykov aj vymreté slovanské jazyky, ako staroslovienčinu, cirkevnú slovančinu, severnú slovinčinu a polabčinu. Slavistika ako veda vznikla koncom 18 a začiatkom 19. storočia a bola prirodzeným dôsledkom kultúrneho a národného znovuzrodenia slovanských národov a snahou o rozvíjanie ideológie panslavizmu.

Vývoj

Vývoj slavistiky môžeme rozdeliť do troch období:

Do 1876 sa slavisti sústredil na dokumentovanie, tlač a štúdium pamiatok slovanskej písomnosti, na históriu vzniku slovanských národov, rozvíjanie národných jazykov a literatúr. V tomto období vznikli moderné slovníky a gramatiky väčšiny slovanských jazykov.

Ďalšie obdobie (obdobie do 1. svetovej vojny) bolo charakteristické rýchlym rozvojom slavistiky v oblasti lingvistiky a filológie, ktoré sa rozvíjali mimo samotných slovanských krajín, okolo Augusta Schleichera a Augusta Leskiena na Univerzite v Leipzigu.

Po 2. svetovej vojne sa v lingvistike najviac rozvíjala dialektológia, slavistika sa naďalej rozvíjala predovšetkým v krajinách slovanských, slavistické centrá boli však založené aj na rôznych svetových univerzitách.

Prvý svetový slavistický kongres sa konal v Prahe v roku 1929 a odvtedy sa koná každých 5 rokov až dodnes, vždy v slovanských krajinách.

Slavistická jazykoveda

K jazykovedným otázkam slavistiky patria lingvistické disciplíny ako fonetika, fonológia, morfológia, syntax, sémantika, pragmatika, etymológia, dialektológia, historická lingvistika a sociolingvistika. Slavistická jazykoveda slúži pre historicko-jazykovedné, geografické a kultúrne štúdium slovanských národov.

Literárnovedná slavistika

Zaoberá sa literatúrou slovanských národov. Jej súčasti tvoria literárna história, teória literatúry, interpretácia umeleckého textu a literárna kritika. Literárna veda skúma tvorbu v určitom historickom období alebo u určitého autora. Slovanské literárne vedy majú skupine literárnovedných teoretických disciplín dôležité miesto (príkladom je ruský formalizmus, štrukturalizmus, postštrukturalizmus).

Slovanské kultúrne štúdiá

Interdisciplinárne štúdiá mapujú kultúrne aspekty literárnej vedy, jazykovedy, etnológie, filozofie, teológie, psychológie a sociológie.

Centrá slavistiky

Centrá slavistiky na Slovensku

Časopisy zamerané na slavistiku

Externé odkazy
  • Антология «Американская русистика»
  • American Association for the Advancement of Slavic Studies (AAASS)
  • Canadian Association of Slavists
  • Deutscher Slavistenverband
  • Доклады конференции «Перспективы славистики»
  • Links zum Thema Slawistik
  • List of Journals in Russian, Eurasian, and East European Studies at Slavic Review
  • Österreichischer Slawistenverband
  • Портал «Славистика»
  • Slavic and East European Resources (University of Illinois)
  • Slavic Studies: A Research Guide (Harvard)
  • Slavic Studies Guide (NYU)
  • Slavic Studies Guide (NYU)
  • Slavic Studies Guide (Duke)
  • Slavic & East European Collections (Yale)
  • Slavonic and East European studies: a guide to resources (British Library)
  • Славистика
  • Slavistik-Portal
  • Slavistik im Internet
  • Schweizerische Akademische Gesellschaft der Slavisten
  • ŽEŇUCH, PETER (Ed.): Slovenská slavistika včera a dnes. Bratislava: Slovenský komitét slavistov / Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2012. 268 s. ISBN 978-80-89489-05-3. (http://slavu.sav.sk/publikacie/slovenska_slavistika_vcera_a_dnes.pdf)
  • Виртуальная Библиотека «Восточная Европа»

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.