Vysoká škola

• 1465 – 1491: Universitas Istropolitana (Academia Istropolitana)
• 1635 – 1777: Trnavská univerzita (1777 presťahovaná do Budína, 1786 do Pešti)
• 1657 – 1777/1921: Košická univerzita (1777 – 1850 zmenená na Kráľovskú akadémiu, 1850 – 1921 na Právnickú akadémiu)
• 1667 – prvá štvrtina 20. stor.: Prešovské kolégium
• 1697 - 1783 - Filozofické collegium – vysoká škola filozofická Kláštor trinitárov v Ilave
• 1763 – 1919: Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici (1919 presunutá do Šopronu, Maďarsko)
• 1768 – 1776: Collegium oeconomicum v Senci
• 1777 – 1912: Kráľovská akadémia (najprv v Trnave, 1784 premiestnená do Bratislavy, 1850 – 1912 názov Cisárska a kráľovská akadémia, 1912 súčasť Alžbetínskej univerzity)
• 1860 – 1919: Právnická akadémia v Prešove
• 1880 – ?: Gréckokatolícka bohoslovecká akadémia v Prešove
• 1882 – ?: Evanjelická teologická akadémia v Prešove
• 1892 – ?: Evanjelická teologická akadémia v Bratislave
• 1906 – 1918: Poľnohospodárska akadémia v Košiciach
• 1912 – 1919: Alžbetínska univerzita v Bratislave

• od 1919: Univerzita Komenského v Bratislave (1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita)
• od 1937: Slovenská technická univerzita v Bratislave (pôvodne Slovenská vysoká škola technická, založená v Košiciach, 1938 premiestnená do Martina, 1939 do Bratislavy)
• od 1940: Ekonomická univerzita v Bratislave (1940 – 1945 Vysoká škola obchodná, 1945 – 1949 Slov. vys. škola obchodná, 1949 – 1952 Vysoká škola hospodárskych vied, 1952 – 90-te roky Vysoká škola ekonomická)
• 1946 – 1952: Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach (1952 rozdelená na Vysokú školu poľn. v Nitre a Vysokú školu les. a drev. vo Zvolene)
• od 1949: Vysoká škola múzických umení v Bratislave
• od 1949: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
• od 1952: Technická univerzita v Košiciach (pôvodne Vysoká škola technická)
• od 1952: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (pôvodne Vysoká škola poľn. v Nitre, v roku 1992 časť Nitrianskej univerzity)
• od 1952: Technická univerzita vo Zvolene (pôvodne Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene)
• od 1959/1992: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (1959 – 1964 pedagogický inštitút, 1964 – 1992 nezávislá Pedagogická fakulta, 1992 časť Nitrianskej univerzity, 1992 – 1996 Vysoká škola pedagogická)
• od 1960: Žilinská univerzita v Žiline (pôvodne Vysoká škola dopravná, 1979 – 90-te roky Vysoká škola dopravy a spojov)
• 1953 – 1959: Vysoká škola pedagogická v Bratislave (1959 štúdium opäť prenesené na UK)
• od 1959: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (vznikla z pobočky lek. fakulty UK založenej roku 1948)
• 1969 – (?)1974: tzv. Univerzita 17. novembra v Bratislave (pobočka Univerzity 17. listopadu v Prahe)
• 1972 – 1989: Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (1969 – 1972 politická fakulta Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne)
• 1970 – (?)1990: samostatná fakulta pražskej Vysokej školy politickej pri Ústrednom výbore KSČ
• od 1970: Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach (pôvodne Vysoká škola veterinárska, vznikla z jednej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorá zostala v Košiciach po zániku Vys. školy poľn. a les. inž.)
• 1973 – 1990: Fakulta vyšetrovania ŠtB a VB v Bratislave Vysokej školy ZNB so sídlom v Prahe (roku 1990 časť pracovníkov prešla do Inštitútu Federálneho ministerstva vnútra pre výchovu a vzdelávanie, pozri aj dole od 1992)
• od 1991: City University, Bellevue, USA (udeľuje diplom akreditovaný v USA nie na Slovensku)
• od 1991/92: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (z nezávislej Pedagogickej fakulty založenej roku 1959 a jednej fakulty Ekonomickej univerzity pôsobiacej v Banskej Bystrici od roku 1973)
• od 1992: (nová) Trnavská univerzita v Trnave
• 1. 7. 1992 – 11. 12. 1992: Nitrianska univerzita (vznikla dočasným zlúčením Pedagogickej fakulty a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre)
• od 1992: Akadémia policajného zboru v Bratislave

• od 1993: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši (do roku 2004 Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši)
• od ? – 2004: Vojenská letecká akadémia gen. M. R. Štefánika v Košiciach (do roku 1993 Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach, 2004 zlúčená s Technickou univerzitou v Košiciach)
• od 1997: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
• od 1997: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (do 15. mája 2002 Trenčianska univerzita v Trenčíne)
• od 1997: Akadémia umení v Banskej Bystrici
• od 1997: Prešovská univerzita v Prešove (odlúčením prešovských fakúlt od Univerzity P.J. Šafárika)
• od 2000: Katolícka univerzita v Ružomberku (vznikla z Katecheticko-pedagogickej fakulty Žilinskej univerzity vytvorenej v Trnavskej univerzite roku 1996 z Pedagogického inštitútu a presunutej roku 1997 pod Žilinskú univerzitu, zákonom č. 131/2002 z roku 2002 zaradená medzi verejné vysoké školy)
• od 2002: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave (vznikla zo Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny založenej roku ?)
• od 2004: Univerzita J. Selyeho v Komárne (maďarský vyučovací jazyk)

• od 1999: Vysoká škola manažmentu v Trenčíne (pobočka zahraničnej City University)
• od 2002: Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
• od 2003: Vysoká škola zdravotnícka a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
• od 2004: Paneurópska vysoká škola (2004 – 2010 Bratislavská vysoká škola práva)
• od 2004: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
• od 2005: Vysoká škola v Sládkovičove
• od 2005: Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
• od 2005: Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
• od 2006: Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom
• od 2006: Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií
• od 2006: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach

Zahraničné vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenska podľa právnych predpisov štátu ich sídla na základe udelenia oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Práva a povinnosti študentov zahraničných vysokých škôl nie sú upravené zákonom o vysokých školách, ale právnymi predpismi štátu ich sídla. O rovnocennosti získaného dokladu o vzdelaní s dokladmi o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike (vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu) sa rozhoduje rovnako, ako v prípade dokladov o vzdelaní získaných štúdiom v zahraničí.

• od 2008: Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha (pobočka zahraničnej VŠ so sídlom v Česku)

Do vzniku Trnavskej univerzity Slováci študovali v Prahe, Krakove, Viedni a Bologni. V 16. – 19. storočí Slováci študovali aj na protestantských nemeckých univerzitách.

Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných tzv. študijných programov, ktoré sa uskutočňujú v troch stupňoch:

• 1. stupeň: bakalársky študijný program; dĺžka 3 – 4 roky; titul bakalár (skratka "Bc.")
• 2. stupeň, resp 1. + 2.stupeň (2. stupeň trvá 1 – 3 roky):
  • magisterský študijný program; titul magister (skratka "Mgr.") [v umení: magister umenia (skratka „Mgr. art.“)]; po vykonaní rigoróznej skúšky aj tituly:
    • a) v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied“ (skratka „RNDr.“),
    • b) vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie“ (skratka „PharmDr.“),
    • c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie“ (skratka „PhDr.“),
    • d) v právnických študijných programoch „doktor práv“ (skratka „JUDr.“),
    • e) v učiteľských a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky“ (skratka „PaedDr.“),
    • f) v teologických študijných programoch (okrem katolíckych) „doktor teológie“ (skratka „ThDr.“).
  • inžiniersky študijný program; titul „inžinier“ (skratka "Ing.") [v architektúre „inžinier architekt“ (skratka „Ing. arch.“)]
  • doktorský študijný program ; tituly
    • a) vo všeobecnom humánnom lekárstve: doktor všeobecného lekárstva (donedávna "doktor medicíny") (skratka "MUDr.")
    • b) v zubnom humánnom lekárstve: doktor zubného lekárstva (skratka "MDDr.")
    • c) vo veterinárnom lekárstve: doktor veterinárneho lekárstva (donedávna "doktor veterinárnej medicíny") (skratka "MVDr.")
• 3.stupeň:
  • doktorandský študijný program (dĺžka 3 – 4 roky); tituly (za menom):
    • a) v zásade „doktor“ (skratka "PhD.")
    • b) v umeleckých programoch „doktor umenia“ ("ArtD.")
    • c) v katolíckej teológii „licenciát teológie“ ("ThLic.") a „doktor teológie“ (skratka "ThDr.")

Každá vysoká škola musí poskytovať aspoň 1. stupeň.

Od roku 2002, kedy nadobudol platnosť nový zákon o vysokých školách, sa rozlišujú:

• univerzitné vysoké školy: vysoké školy poskytujúce študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa. Len tieto vysoké školy smú používať vo svojom názve slovo univerzita alebo odvodené slová.
• neuniverzitné vysoké školy = odborné vysoké školy: ostatné vysoké školy (prevažne 1. stupeň)

• Verejná vysoká škola: je verejnoprávna a samosprávna vysoká škola – inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Sem patrí zďaleka najviac vysokých škôl. Financované sú dotáciami zo štátneho rozpočtu a prípadnou podnikateľskou činnosťou.
• Štátna vysoká škola: je každá vojenská, policajná alebo zdravotnícka vysoká škola. Prvé dve sú pritom štátne rozpočtové organizácie, posledná je štátna príspevková organizácia.
• Súkromná vysoká škola: je vysoká škola – právnická osoba, zriadená so súhlasom vlády, v súkromnom vlastníctve, nefinancovaná z verejných zdrojov (s výnimkou prípadných výnimočných dotácií).

Orgány akademickej samosprávy (verejnej) vysokej školy:

• akademický senát – sa skladá z volených zástupcov akademickej obce vysokej školy.
• rektor – je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Vymenúva ho prezident Slovenska. Rektora zastupujú prorektori.
• vedecká (umelecká/akademická) rada – významní odborníci v danej oblasti. Vymenúva ich rektor po schválení akademickým senátom.
• disciplinárna rada pre študentov

Akademickú obec vysokej školy tvoria učitelia a výskumní pracovníci, študenti, a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy, aj ďalší zamestnanci vysokej školy.

Kvestor je najvyšším zamestnancom vysokej školy zabezpečujúcim hospodársky a administratívny chod školy.

Orgány akademickej samosprávy fakúlt sú rovnaké ako hore, ibaže namiesto rektora je dekan, vymenúvaný rektorom, namiesto prorektora je prodekan a namiesto kvestora je tajomník fakulty.

Orgánom (verejných) vysokých škôl vymenúvaným ministerstvom je trinásťčlenná Správna rada. Jej úlohou je „posilňovať väzbu verejnej vysokej školy v spoločnosti“. Reprezentuje na škole ministerstvo.

Poradným a kontrolným orgánom vlády pre vysoké školy a ich povoľovanie je dvadsaťjedenčlenná Akreditačná komisia.

Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách:

• profesor (hosťujúci profesor) : vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
• docent (hosťujúci docent): hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
• odborný asistent: vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov
• asistent: vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov
• lektor: výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov

O udelenie titulu (najprv) „docent“ a (potom) „profesor“ sa môže uchádzať odborník, ktorý na vysokej škole patrične pôsobí a spĺňa určité kritériá.

Titul „profesor emeritus“ môže udeliť rektor za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor, a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí.