Vysoká škola
Vysoká škola je vzdelávacia a vedecká inštitúcia na výchovu najvyššie kvalifikovaných odborníkov. Slovenský zákon o vysokých školách ju definuje ako „vrcholnú vzdelávaciu, vedeckú a umeleckú ustanovizeň“. Môže sa deliť na fakulty.
„Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a spoločného európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl“.[1]
Dejiny vysokých škôl na Slovensku
Vysoké školy v dejinách Slovenska:
Uhorsko
- 1465 – 1491: Universitas Istropolitana (Academia Istropolitana)
- 1635 – 1777: Trnavská univerzita (1777 presťahovaná do Budína, 1786 do Pešti)
- 1657 – 1777/1921: Košická univerzita (1777 – 1850 zmenená na Kráľovskú akadémiu, 1850 – 1921 na Právnickú akadémiu)
- 1667 – prvá štvrtina 20. stor.: Prešovské kolégium
- 1697 - 1783 - Filozofické collegium – vysoká škola filozofická Kláštor trinitárov v Ilave
- 1763 – 1919: Banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici (1919 presunutá do Šopronu, Maďarsko)
- 1768 – 1776: Collegium oeconomicum v Senci
- 1777 – 1912: Kráľovská akadémia (najprv v Trnave, 1784 premiestnená do Bratislavy, 1850 – 1912 názov Cisárska a kráľovská akadémia, 1912 súčasť Alžbetínskej univerzity)
- 1860 – 1919: Právnická akadémia v Prešove
- 1880 – ?: Gréckokatolícka bohoslovecká akadémia v Prešove
- 1882 – ?: Evanjelická teologická akadémia v Prešove
- 1892 – ?: Evanjelická teologická akadémia v Bratislave
- 1906 – 1918: Poľnohospodárska akadémia v Košiciach
- 1912 – 1919: Alžbetínska univerzita v Bratislave
Česko-Slovensko a prvá Slovenská republika
- od 1919: Univerzita Komenského v Bratislave (1939 – 1954 nazývaná Slovenská univerzita)
- od 1937: Slovenská technická univerzita v Bratislave (pôvodne Slovenská vysoká škola technická, založená v Košiciach, 1938 premiestnená do Martina, 1939 do Bratislavy)
- od 1940: Ekonomická univerzita v Bratislave (1940 – 1945 Vysoká škola obchodná, 1945 – 1949 Slov. vys. škola obchodná, 1949 – 1952 Vysoká škola hospodárskych vied, 1952 – 90-te roky Vysoká škola ekonomická)
- 1946 – 1952: Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach (1952 rozdelená na Vysokú školu poľn. v Nitre a Vysokú školu les. a drev. vo Zvolene)
- od 1949: Vysoká škola múzických umení v Bratislave
- od 1949: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
- od 1952: Technická univerzita v Košiciach (pôvodne Vysoká škola technická)
- od 1952: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (pôvodne Vysoká škola poľn. v Nitre, v roku 1992 časť Nitrianskej univerzity)
- od 1952: Technická univerzita vo Zvolene (pôvodne Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene)
- od 1959/1992: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (1959 – 1964 pedagogický inštitút, 1964 – 1992 nezávislá Pedagogická fakulta, 1992 časť Nitrianskej univerzity, 1992 – 1996 Vysoká škola pedagogická)
- od 1960: Žilinská univerzita v Žiline (pôvodne Vysoká škola dopravná, 1979 – 90-te roky Vysoká škola dopravy a spojov)
- 1953 – 1959: Vysoká škola pedagogická v Bratislave (1959 štúdium opäť prenesené na UK)
- od 1959: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (vznikla z pobočky lek. fakulty UK založenej roku 1948)
- 1969 – (?)1974: tzv. Univerzita 17. novembra v Bratislave (pobočka Univerzity 17. listopadu v Prahe)
- 1972 – 1989: Vojenská politická akadémia Klementa Gottwalda (1969 – 1972 politická fakulta Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne)
- 1970 – (?)1990: samostatná fakulta pražskej Vysokej školy politickej pri Ústrednom výbore KSČ
- od 1970: Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach (pôvodne Vysoká škola veterinárska, vznikla z jednej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorá zostala v Košiciach po zániku Vys. školy poľn. a les. inž.)
- 1973 – 1990: Fakulta vyšetrovania ŠtB a VB v Bratislave Vysokej školy ZNB so sídlom v Prahe (roku 1990 časť pracovníkov prešla do Inštitútu Federálneho ministerstva vnútra pre výchovu a vzdelávanie, pozri aj dole od 1992)
- od 1991: City University, Bellevue, USA (udeľuje diplom akreditovaný v USA nie na Slovensku)
- od 1991/92: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (z nezávislej Pedagogickej fakulty založenej roku 1959 a jednej fakulty Ekonomickej univerzity pôsobiacej v Banskej Bystrici od roku 1973)
- od 1992: (nová) Trnavská univerzita v Trnave
- 1. 7. 1992 – 11. 12. 1992: Nitrianska univerzita (vznikla dočasným zlúčením Pedagogickej fakulty a Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre)
- od 1992: Akadémia policajného zboru v Bratislave
Slovensko – štátne a verejné vysoké školy
- od 1993: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši (do roku 2004 Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši)
- od ? – 2004: Vojenská letecká akadémia gen. M. R. Štefánika v Košiciach (do roku 1993 Vysoká vojenská letecká škola SNP v Košiciach, 2004 zlúčená s Technickou univerzitou v Košiciach)
- od 1997: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- od 1997: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne (do 15. mája 2002 Trenčianska univerzita v Trenčíne)
- od 1997: Akadémia umení v Banskej Bystrici
- od 1997: Prešovská univerzita v Prešove (odlúčením prešovských fakúlt od Univerzity P.J. Šafárika)
- od 2000: Katolícka univerzita v Ružomberku (vznikla z Katecheticko-pedagogickej fakulty Žilinskej univerzity vytvorenej v Trnavskej univerzite roku 1996 z Pedagogického inštitútu a presunutej roku 1997 pod Žilinskú univerzitu, zákonom č. 131/2002 z roku 2002 zaradená medzi verejné vysoké školy)
- od 2002: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave (vznikla zo Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny založenej roku ?)
- od 2004: Univerzita J. Selyeho v Komárne (maďarský vyučovací jazyk)
Slovensko – súkromné vysoké školy
- od 1999: Vysoká škola manažmentu v Trenčíne (pobočka zahraničnej City University)
- od 2002: Bankovní institut vysoká škola, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica
- od 2003: Vysoká škola zdravotnícka a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
- od 2004: Paneurópska vysoká škola (2004 – 2010 Bratislavská vysoká škola práva)
- od 2004: Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
- od 2005: Vysoká škola v Sládkovičove
- od 2005: Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove
- od 2005: Stredoeurópska vysoká škola v Skalici
- od 2006: Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom
- od 2006: Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií
- od 2006: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach
Zahraničné vysoké školy
Zahraničné vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenska podľa právnych predpisov štátu ich sídla na základe udelenia oprávnenia vydaného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Práva a povinnosti študentov zahraničných vysokých škôl nie sú upravené zákonom o vysokých školách, ale právnymi predpismi štátu ich sídla. O rovnocennosti získaného dokladu o vzdelaní s dokladmi o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike (vysokoškolský diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu) sa rozhoduje rovnako, ako v prípade dokladov o vzdelaní získaných štúdiom v zahraničí.
- od 2008: Vysoká škola mezinárodních a veřejných vztahů Praha (pobočka zahraničnej VŠ so sídlom v Česku)
Do vzniku Trnavskej univerzity Slováci študovali v Prahe, Krakove, Viedni a Bologni. V 16. – 19. storočí Slováci študovali aj na protestantských nemeckých univerzitách.
Súčasná slovenská právna úprava vysokých škôl
Majú výhradné právo udeľovať akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly. Patria medzi právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.
Študijné programy a tituly
Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelanie v rámci akreditovaných tzv. študijných programov, ktoré sa uskutočňujú v troch stupňoch:
- 1. stupeň: bakalársky študijný program; dĺžka 3 – 4 roky; titul bakalár (skratka "Bc.")
- 2. stupeň, resp 1. + 2.stupeň (2. stupeň trvá 1 – 3 roky):
- magisterský študijný program; titul magister (skratka "Mgr.") [v umení: magister umenia (skratka „Mgr. art.“)]; po vykonaní rigoróznej skúšky aj tituly:
- a) v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied“ (skratka „RNDr.“),
- b) vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie“ (skratka „PharmDr.“),
- c) v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie“ (skratka „PhDr.“),
- d) v právnických študijných programoch „doktor práv“ (skratka „JUDr.“),
- e) v učiteľských a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky“ (skratka „PaedDr.“),
- f) v teologických študijných programoch (okrem katolíckych) „doktor teológie“ (skratka „ThDr.“).
- inžiniersky študijný program; titul „inžinier“ (skratka "Ing.") [v architektúre „inžinier architekt“ (skratka „Ing. arch.“)]
- doktorský študijný program ; tituly
- a) vo všeobecnom humánnom lekárstve: doktor všeobecného lekárstva (donedávna "doktor medicíny") (skratka "MUDr.")
- b) v zubnom humánnom lekárstve: doktor zubného lekárstva (skratka "MDDr.")
- c) vo veterinárnom lekárstve: doktor veterinárneho lekárstva (donedávna "doktor veterinárnej medicíny") (skratka "MVDr.")
- magisterský študijný program; titul magister (skratka "Mgr.") [v umení: magister umenia (skratka „Mgr. art.“)]; po vykonaní rigoróznej skúšky aj tituly:
- 3.stupeň:
- doktorandský študijný program (dĺžka 3 – 4 roky); tituly (za menom):
- a) v zásade „doktor“ (skratka "PhD.")
- b) v umeleckých programoch „doktor umenia“ ("ArtD.")
- c) v katolíckej teológii „licenciát teológie“ ("ThLic.") a „doktor teológie“ (skratka "ThDr.")
- doktorandský študijný program (dĺžka 3 – 4 roky); tituly (za menom):
Každá vysoká škola musí poskytovať aspoň 1. stupeň.
Delenie 1
Od roku 2002, kedy nadobudol platnosť nový zákon o vysokých školách, sa rozlišujú:
- univerzitné vysoké školy: vysoké školy poskytujúce študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa. Len tieto vysoké školy smú používať vo svojom názve slovo univerzita alebo odvodené slová.
- neuniverzitné vysoké školy = odborné vysoké školy: ostatné vysoké školy (prevažne 1. stupeň)
Delenie 2
- Verejná vysoká škola: je verejnoprávna a samosprávna vysoká škola – inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Sem patrí zďaleka najviac vysokých škôl. Financované sú dotáciami zo štátneho rozpočtu a prípadnou podnikateľskou činnosťou.
- Štátna vysoká škola: je každá vojenská, policajná alebo zdravotnícka vysoká škola. Prvé dve sú pritom štátne rozpočtové organizácie, posledná je štátna príspevková organizácia.
- Súkromná vysoká škola: je vysoká škola – právnická osoba, zriadená so súhlasom vlády, v súkromnom vlastníctve, nefinancovaná z verejných zdrojov (s výnimkou prípadných výnimočných dotácií).
Orgány
Orgány akademickej samosprávy (verejnej) vysokej školy:
- akademický senát – sa skladá z volených zástupcov akademickej obce vysokej školy.
- rektor – je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Vymenúva ho prezident Slovenska. Rektora zastupujú prorektori.
- vedecká (umelecká/akademická) rada – významní odborníci v danej oblasti. Vymenúva ich rektor po schválení akademickým senátom.
- disciplinárna rada pre študentov
Akademickú obec vysokej školy tvoria učitelia a výskumní pracovníci, študenti, a pokiaľ tak určí štatút vysokej školy, aj ďalší zamestnanci vysokej školy.
Kvestor je najvyšším zamestnancom vysokej školy zabezpečujúcim hospodársky a administratívny chod školy.
Orgány akademickej samosprávy fakúlt sú rovnaké ako hore, ibaže namiesto rektora je dekan, vymenúvaný rektorom, namiesto prorektora je prodekan a namiesto kvestora je tajomník fakulty.
Orgánom (verejných) vysokých škôl vymenúvaným ministerstvom je trinásťčlenná Správna rada. Jej úlohou je „posilňovať väzbu verejnej vysokej školy v spoločnosti“. Reprezentuje na škole ministerstvo.
Poradným a kontrolným orgánom vlády pre vysoké školy a ich povoľovanie je dvadsaťjedenčlenná Akreditačná komisia.
Vysokoškolskí učitelia
Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách:
- profesor (hosťujúci profesor) : vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
- docent (hosťujúci docent): hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác, tvorba študijných materiálov.
- odborný asistent: vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov
- asistent: vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov
- lektor: výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov
O udelenie titulu (najprv) „docent“ a (potom) „profesor“ sa môže uchádzať odborník, ktorý na vysokej škole patrične pôsobí a spĺňa určité kritériá.
Titul „profesor emeritus“ môže udeliť rektor za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor, a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí.