Dominik Tatarka
Dominik Tatarka (pseudonymy tak, Vasil; * 14. marec 1913, Plevník-Drienové – † 10. máj 1989, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista a publicista.[1]
| Dominik Tatarka | |||
| slovenský prozaik, esejista a publicista | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Pseudonym | tak, Vasil | ||
| Narodenie | 14. marec 1913 | ||
| Plevník-Drienové, Rakúsko-Uhorsko | |||
| Úmrtie | 10. máj 1989 (76 rokov) | ||
| Bratislava, Česko-Slovensko | |||
| Alma mater | Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe | ||
| Dielo | |||
| Debut | Cesty a Záchvevy duše | ||
| Odkazy | |||
 | Dominik Tatarka (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Rodina
- otec: Jozef Tatarka-Greš
- matka: Žofia rod. Časnochová
Životopis
Narodil sa ako predposledné zo siedmich detí a ako jediný syn. Základnú školu vyštudoval v Plevníku, gymnaziálne štúdia začal v Nitre a dokončil maturitou v roku 1934 na Československom reálnom gymnáziu v Trenčíne. V ďalšom štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde v rokoch 1934 až 1938 študoval odbor slovenčina – francúzština. V rokoch 1938 až 1939 študoval na parížskej Sorbonne.[1]
Počas 2. svetovej vojny pracoval ako stredoškolský profesor francúzštiny a slovenčiny na Gymnáziu v Žiline a v Turčianskom Svätom Martine. Počas vojny vstúpil taktiež do KSČ a na jej konci sa aktívne zapojil do SNP.
Po skončení vojny pracoval ako štátny úradník, redaktor vo viacerých denníkoch (napr. Pravda), výtvarný redaktor v Tatran a tiež ako scenárista pre Československý film v Bratislave. Napísal viacero politicky angažovaných diel, v ktorých podporoval politiku KSČ.
Vydaním knihy Démonovi súhlasu (1956) Tatarka odštartoval nekompromisnú kritiku režimu, ktorá zásadne ovplyvnila jeho ďalší život. V roku 1968 proti okupácii Československa sovietskymi vojskami. Na Námestí SNP v Bratislave, burcoval emócie a podnecoval diskusie.[2]
V roku 1969 mu bol ešte udelený titul zaslúžilý umelec, no po vystúpení z KSČ v roku 1969 bol v roku 1971 vyčiarknutý zo zoznamu členov Zväzu slovenských spisovateľov. Bol prenasledovaný režimom a jeho diela boli stiahnuté z knižníc.[3]
V roku 1970 pracoval v lesnom závode, neskôr si zarábal aj ako zberač odpadkov. Netrvalo dlho a skončil na invalidnom dôchodku.[2] Udržiaval styky s disidentským hnutím, publikoval v samizdate a ako jeden z mála Slovákov podpísal Chartu 77 už v roku 1977.[4]
Bol sledovaný ŠtB (2. odbor XII. správy ZNB) pod kódovým menom „Seladon“[5] „Opozícia“ a „Pegas“.[2]
V roku 2013, pri príležitosti 100. výročia narodenia, vydala Slovenská pošta poštovú známku s portrétom Dominika Tatarku od akademického maliara Dušana Grečnera.[6][7]
Hodnotenie
„Patril ku generácii ľudí, ktorí boli presvedčení, že komunizmus je civilizačná misia, ktorá je spojená s pokrokom.“ tvrdí historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Peter Jašek.[2] „Najprv sa režimistickým pohľadom díval na obdobie vojnového slovenského štátu a písal schematické romány, napríklad Farskú republiku, neskôr budovateľské romány, kde oslavoval kolektivizáciu, ktorá bola v skutočnosti spojená s množstvom násilia. Vytriezvenie prišlo v druhej polovici 50. rokov. V Démonovi súhlasu (1956) reagoval aj na vraždy v rámci komunistického režimu a stalinizmu,“ približuje historik Ondej Podolec z ÚPN.[2]
Tvorba
Literatúre sa začal venovať ešte pred 2. svetovou vojnou. Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré vyšli v stredoškolskom časopise Svojeť.[3] Prvým knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hľadania.[3] Jeho tvorba je poznačená nadrealizmom, odmietaním schematizmu a ideovým negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a riešenie spoločenských aj individuálnych problémov. Okrem próz napísal i cestopis a viacero odborných statí o literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny (Alfred de Musset, Guy de Maupassant a i.) a napísal i niekoľko filmových scenárov.[1]
Dielo
Próza
- 1935 – Cesty, časopisecky uverejnená próza
- 1935 – Záchvevy duše, časopisecky uverejnená próza
- 1940 – Neznáma tvár, článok v Slovenských pohľadoch
- 1942 – V úzkosti hľadania, novely o zážitkoch z prelomu 30. a 40. rokov (pôvodne publikované v Slovenských pohľadoch)
- 1945 – Panna zázračnica, nadrealistická novela vyjadrujúca nesúhlas s klérofašistickým režimom (podľa tiráže vyšla v roku 1944, v roku 1966 k nej napísal scenár, ktorý zrežíroval Štefan Uher)
- 1948 – Farská republika, dielo o totalitnom režime Slovenskej republiky
- 1950 – Ľudia a skutky, kniha fejtónov (zošrotované)
- 1950 – Prvý a druhý úder, zamyslenie nad problematikou vojny a protifašistického zápasu
- 1954 – Radostník, román o vzniku roľníckych družstiev
- 1954 – Družné letá, budovateľský román
- 1959 – Rozhovory bez konca, dielo vychádzajúce z vlastných skúseností a faktov o SNP
- Kohútik v agónii, novela
- Ešte s vami pobudnúť, novela
- 1962 – Naša brigáda, neúspešná výrobná novela
- 1963 – Prútené kreslá, o hľadaní porozumenia medzi národmi – vychádza zo svojich skúseností počas štúdia vo Francúzsku
- 1963 – Démon súhlasu, dve satirické politické prózy
- 1957 – Človek na cestách, reportáže z Francúzska, Anglicka, Švajčiarska a Mongolska
- 1968 – Proti démonom, výber statí o literatúre a výtvarnom umení
- Priehrada, scenár, ktorý zrežíroval Paľo Bielik
Samizdatová literatúra
- 1986 – V ne čase, Sixty-Eight Publishers, Toronto
- Písačky, trilógia
- 1988 – Listy do večnosti, Sixty-Eight Publishers, Toronto
- 1984 – Sám proti noci, Arkýř, Mníchov
- 1988 – Písačky, Index, Kolín nad Rýnom
- 1988 – Navrávačky, Index, Kolín nad Rýnom, kniha spomienok od detstva až po starobu
- 1989 – Neslovný príbeh
- 1995 – Hovory o kultúre a obcovaní, výber esejí, úvah, rozhovorov a kritík
- 1996 – Kultúra ako obcovanie, výber esejí
Vydania po roku 1989
- Sám proti noci (1990), Evropský kulturní klub, Praha
- Kultúra ako obcovanie (1996), Médiá, Bratislava
- V úzkosti hľadania (1997), Tranoscius, Bratislava
- V ne čase (1998), Oleg Tatarka – vo vlastnom náklade, Bratislava
- Písačky pre milovanú Lutéciu (1999), Labyrint, Praha
- Prútené Kreslá (2009), Artforum, Bratislava
- Démon súhlasu (2009), Artforum, Bratislava
- Panna zázračnica (2009), Artforum, Bratislava
- Navrávačky (2013), Artforum, Bratislava[8]
Ocenenia
- 1969: titul zaslúžilý umelec[9]
- 1986: Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky od Nadácie Charty 77 v Štokholme[9]
- 1990: Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam[3]
- 1990: Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in memoriam[10]
- 1996: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam, prepožičaný prezidentom SR Michalom Kováčom[11]
Referencie
- Dominik Tatarka [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- RADOŠOVSKÁ, Monika. Ako ŠtB sledovala Tatarku: desiatky agentov aj monitoring obdivovateliek. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-05-09. Dostupné online [cit. 2019-05-17].
- Tatarka, Dominik, 1913 – 1989 [online]. Bratislava : Slovenský filmový ústav, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77 [online]. Praha : Československé dokumentační středisko, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- [Vykonávacie plány práce 2. odboru XII. správy ZNB na roky 1982 – 1985] [online]. Bratislava : Ústav pamäti národa, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- TASR. Dominik Tatarka má svoju poštovú známku. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-15. Dostupné online [cit. 2019-05-17]. ISSN 1336-1996.
- ZAJAC, Peter. Osobnosti: Dominik Tatarka (1913 – 1989) [online]. postoveznamky.sk, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- BALOGH, Alexander. K storočnici Dominika Tatarku vyjdú knižne jeho Navrávačky. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-01-07. Dostupné online [cit. 2019-05-17]. ISSN 1335-4418.
- Dominik z krajiny nikoho. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2009-05-09. Dostupné online [cit. 2019-05-17]. ISSN 1336-653X.
- Řád T. G. Masaryka : Seznam vyznamenaných [online]. Praha : Kancelář prezidenta republiky, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
- Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993 – 1998 [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2019-05-17]. Dostupné online.
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- ANTOŠOVÁ, Marcela. Dominik Tatarka v kontexte existencializmu. 1. vyd. Nitra : Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2011. 157 s. ISBN 978-80-8094-622-7.
- BÁTOROVÁ, Mária. Dominik Tatarka : Slovenský Don Quijote. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2012. 244 s. ISBN 978-80-224-1269-8.
- BÍLIK, René; ZAJAC, Peter. Texty Dominika Tatarku. Bratislava : Veda, 2014. 229 s. ISBN 978-80-224-1282-7.
- BOMBÍKOVÁ, Petra, a kol. Ešte s vami pobudnúť : Spomínanie na Dominika Tatarku. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 1994. 141 s. ISBN 80-967156-2-3.
- EIS, Zdeněk. Dominik Tatarka : mezi domovem, Prahou a Paříží : vyprávění o zrodu spisovatele. Praha : Gutenberg, 2001. 142 s. ISBN 80-86349-03-9.
- JANČOVIČ, Ivan. Dominik Tatarka a jeho dielo v premenách času (1940 – 1956). Banská Bystrica : Metodické centrum, 1996. 52 s. ISBN 80-8041-121-2.
- JANČOVIČ, Ivan. Tvorivé začiatky Dominika Tatarku. 1. vyd. Banská Bystrica : Fakulta humanitných vied UMB, 1999. 156 s. ISBN 80-8055-290-8.
- MIKULA, Valér. Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek). 1. vyd. Ivanka pri Dunaji : F. R. & G., 2010. 158 s. ISBN 978-80-85508-98-7.
- PERSTICKÁ, Dagmar, a kol. Dominik Tatarka a ti druzí : Informace o umlčované a zamlčované slovenské literatuře. Brno : Státní vědecká knihovna, 1991. 173 s. ISBN 80-7051-046-3.
- PODLIPNÁ, Erika. Koláž : (pocta Dominikovi Tatarkovi). 1. vyd. Bratislava : F.R. & G., 1993. 288 s. ISBN 80-85508-06-0.
- ŠTOLBOVÁ, Eva; TATARKA, Dominik. Navrávačky s Dominikom Tatarkom. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2000. 327 s. ISBN 80-88878-63-2.
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dominik Tatarka- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominik Tatarka
Externé odkazy
- Dominik Tatarka – Literárne informačné centrum
- Dominik Tatarka – o spisovateľoch z regiónu Turca
- Diela Dominika Tatarku v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
- Čomu veril, za tým šiel. Tatarka nám pripomína, že máme používať rozum – rozhovor s Marcelou Antošovou, vedúcou Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre (2019)