Július Maurer

V mladosti pracoval ako robotník v železiarňach v Krompachoch, Budapešti a v Győri. Pôvodne bol od roku 1915 členom Slovenskej sociálnodemokratickej strany Uhorska. Po roku 1918 patril medzi príslušníkov ľavicového krídla Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a v roku 1921 patril medzi zakladateľov Komunistickej strany Československa na Slovensku, kde sa stal tajomníkom v Spišskej Novej Vsi a neskôr tajomníkom KSČ v Košiciach.

Od roku 1926 žil dlhšiu dobu v Sovietskom zväze, kde pracoval ako robotník, neskôr ako zamestnanec Ľudového komisariátu pre financie. Študoval národohospodárske plánovanie na moskovskej akadémii. Krátko potom pôsobil ako vedúci plánovacieho oddelenia národohospodárskych predmetov na Leninovej škole v Moskve. Bol tiež pracovníkom Ľudového komisariátu priemyslu stavebných hmôt v Smolensku. Počas vojny v rokoch 1944 – 1945 pôsobil ako politický pracovník v Červenej armáde, v štábe 4. ukrajinského frontu.

Politicky sa po roku 1945 angažoval v Československu. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom Dočasného Národného zhromaždenia za KSS. V parlamente zotrval do parlamentných volieb v roku 1946. IX. zjazd KSČ v roku 1949 ho zvolil náhradníkom ÚV KSČ. Členom ÚV KSČ ho potom zvolila celoštátna konferencia KSČ v roku 1952.

Bol tajomníkom oblastného výboru KSČ. Od augusta 1952 do januára 1953 bol ministrom ťažkého strojárenstva vo vláde Antonína Zápotockého. Od januára 1953 potom ministrom bez portfólia v tej istej vláde a v prvej i druhej vláde Viliama Širokého. Slúžil tiež ako československý delegát pri RVHP. Bol mu dva krát udelený Rad republiky.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Július Maurer na českej Wikipédii.