Hontianska župa (Uhorsko)

Hontianska župa resp. Hontianska stolica resp. Hontiansky komitát (namiesto slova Hontianska/-y môže byť staršie slovo Hontská/-ý; iný názov: Hont; maď. Hont(h) vármegye alebo Hont(h), nem. Komitat Hont alebo Honter Gespanschaft alebo Hont, lat. Comitatus Hont(h)ensis alebo Honthum) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. Na jej území je v súčasnosti oficiálny turistický región s totožným názvom.

Hontianská župa
Župa v Uhorsku
Erb župy
Poloha župy v Uhorsku
Poloha župy v Uhorsku
Štát Uhorsko
Súčasné štáty Slovensko, Maďarsko
Sídlo župy Šahy
Rozloha 2 633 km²
Obyvateľstvo 132 441 (1910) [1]
 -   116 080 (1880) [2]
Hustota 50,3 obyv./km²
Národnostné
zloženie (1910)[3]		 Slováci 38,9 %
Maďari 55,3 %
Nemci 4,8 %
Národnostné
zloženie (1880)[2]		 Maďari 42,36 %
Nemci 6,85 %
Slováci 46,94 %
Rumuni 0,05 %
Rusíni 0,01 %
Srbi a Chorváti 0,01 %
Ostatní 0,31 %
Náboženské
zloženie (1910)[4]		 Rímskokatolícke 71,7 %
Evanjelické a.v. 19,5 %
Reformovaná k.c. 6,3 %
Židovské 2,4 %
Wikimedia Commons: Hont County
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Hontianska župa, 1. vojenské mapovanie, okolo r. 1780

Od 15. storočia sa niekedy (najmä keď do župy patril aj Malohont) terminologicky rozlišovali dve časti[5]:

  • Malohont (maď. Kis-Hont, nem. Klein-Hont; v časoch samostatnosti Malohontu administratívne: Malohontská/Malohontianska stolica)
  • Veľkohont (maď. Nagy-Hont, nem. Groß-Hont; administratívne Hontianska/Hontská stolica alebo Veľkohontská/Veľkohontianska stolica): t.j. Hont okrem Malohontu, čiže časť Hontu západne od Novohradskej župy

Uhorský komitát/stolica/župa

Hontianska župa susedila s Tekovskou, Zvolenskou, Novohradskou, Peštiansko-Pilišsko-Šoltsko-Malokumánskou (Pest-Pilis-Solt-Kiskun) a Ostrihomskou župou. Hontianskou župou pretekali rieky Krupinica a Ipeľ. Rozloha Hontu v roku 1910 bola 2 633 km².

Hontianska župa na južnom Slovensku

Centrum

Administratívnym centrom Hontu bol Hontiansky hrad. V stredoveku však hontianska šľachta často snemovala spolu s novohradskou šľachtou v Balážskych Ďarmotách. Do roku 1497 zasadala stoličná sedria prevažne v Ipeľskom Predmostí. Počas tureckých výbojov stolica nemala trvalé sídlo. Od polovice 16. storočia zasadala sedria v Krupine (vtedy táto patrila do Zvolenskej stolice). V rokoch 1725 - 50 boli centrom stolice Sebechleby, od roku 1751 do konca 18. storočia Kemence. Po požiari stoličného domu sa centrom stolice stali Šahy (po maďarsky Ipolyság).[6]

Rody vládnucich županov

Na čele stolice sa striedali členovia významných šľachtických rodín Hontu, od roku 1711 post hlavného župana dedične zastávali členovia rodu Koháriovcov (Koháry).[6]

Dejiny

Hontiansky komitát vznikol v 11. storočí odčlenením od Novohradského komitátu. Do konca 13. storočia sa komitát zmenil na šľachtickú (zemiansku) stolicu. Na prelome 13. a 14. storočia sa k Hontu pripojil Rimavský komitát (Malohont), ktorý však s Hontom priamo nesusedil, čo ustavične viedlo k sporom medzi šľachtou obidvoch častí stolice.[6]

V rokoch 1552 (dobytie hradu Drégely) až 1682 väčšinu územia stolice obsadili turecké vojská a pripojili ju k Novohradskému sandžaku. Turecké územie siahalo až ku Krupine, ktorú však Turci nikdy nezískali a do okolia Banskej Štiavnice. Cisárske vojská oslobodili hrad Drégely už v roku 1593, neskôr Novohrad, a v roku 1595 Vyšehrad a Ostrihom. Turci však vo výbojoch pokračovali aj po porážke v pätnásťročnej vojne (Žitavský mier roku 1606) a získali územie približne po spojnicu Hontianske Nemce - Pukanec. Turci boli vyhnaní až po porážke pri Nových Zámkoch roku 1685.[6]

V roku 1877 bola k Hontianskej župe pripojená Krupina. Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Štiavnica, ktorá bola roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom s počtom obyvateľov 18 926.[6]

Národnosti

Hont v 19. storočí obývali prevažne Slováci a Maďari, etnická hranica medzi nimi prebiehala severne od rieky Ipeľ. Slováci však tvorili aj jazykové ostrovy v maďarskom etnickom priestore na juhu stolice. Nemci mali prevahu len v Banskej Štiavnici a Banskej Belej.[6]

Okresy

V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy[6]:

  • Bátovský (Processus Bathensis)
  • Banskoštiavnický (Processus Schemnicziensis)
  • Bzovícky (Processus Bozokiensis)
  • Malohont

Po pripojení Malohontu ku Gemeru roku 1802 sa vytvoril štvrtý okres na východ a juh od Ipľa[6]:

  • Ipeľský (Processus Ipolyitanus)

V roku 1910 sa Hontianska župa delila na tieto okresy:

  • Šahy
  • Krupina
  • Bátovce
  • Vinica
  • Vámosmikola (v súčasnosti v Maďarsku)
  • Szob (v súčasnosti v Maďarsku)
  • Mesto so zriadeným magistrátom:

Slovenská župa

V roku 1918 (potvrdené roku 1920 Trianonskou zmluvou) sa 4/5 územia Hontianskej župy stali súčasťou Česko-Slovenska, zvyšok pripadol Maďarsku.

Hontianska župa v Česko-Slovensku existovala do roku 1922, 1. januára 1923 sa stala súčasťou Zvolenskej (veľ)župy. V roku 1928 boli župy na území Slovenska zrušené.

Referencie
  1. 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
  2. REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
  3. 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
  4. 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)
  5. Neue Erdbeschreibung (¬Theil ¬1, welcher Dänemark, Norwegen, Schweden, das ganze russische Reich, Preussen, Polen, Galizien und Lodomerien, Ungarn, Siebenbürgen, die europäische Türkey, und den Krimischen Staat, enthält ; Bd. 2, welcher Preußen, Polen, Ungarn, Siebenbürgen, Gallicien und Lodomerien, die europäische Türkey, und den krimischen Staat, mit den dazu gehörigen und einverleibten Ländern enthält). [s.l.] : Bohn, 1777. 3948 s. Dostupné online. S. 1514 a nasl..
  6. ŽUDEL, Juraj. Stolice na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1984. 200 s. S. 57–65.

Pozri aj

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.