Mária Magdaléna

Od udalosti, keď podľa evanjelií [1] Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov,[2] (Lk 8,2)[3] patrila medzi nábožné ženy, ktoré sa pridali k apoštolom a sprevádzali Ježiša až po jeho ukrižovanie a pohreb. Mária Magdaléna ho neopustila ani po jeho uložení do hrobu. Jej meno sa spomína v biblickej udalosti, keď sa s Janou [4] a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ale našli iba prázdny hrob. (Jn 20,1-18) Oznámili to apoštolom. Peter a Ján sa išli presvedčiť k hrobu, ale sklamaní sa vrátili domov, pretože telo nenašli. Stratené telo zostala pri hrobe oplakávať iba jediná zo žien – Mária Magdaléna. Ako prvej sa jej vtedy zjavil aj vzkriesený Ježiš. Rovnako bola prvou, ktorá túto zvesť ihneď oznámila ďalším učeníkom. V tejto súvislosti sa však poukazuje aj na to, že jej úloha ako svedka je neobvyklá, pretože ženy v tej dobe neboli považované za vierohodných svedkov ani v súdnych konaniach.[5]

Krétska ikona od neznámeho umelca, Noli me tangere (Mária Magdaléna stretáva vzkrieseného Ježiša Krista pri hrobe), 16. storočie

V západnej kresťanskej tradícii Máriu Magdalénu stotožňujú s inými Máriami, Najčastejšie s hriešnou Máriou, ktorá umývala Ježišovi nohy,[6] Máriou z Betánie – sestrou Marty, s Máriou Egyptskou, ktorá bola najskôr hriešnica, neskôr kajúca pustovníčka pri Jordáne. V žiadnom biblickom – kanonickom evanjeliu sa však nespomína menovite Mária Magdaléna. Ježiš sa podľa evanjelistov Matúša, Lukáša a Mareka stretával s viacerými hriešnikmi (Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?") [7] V katolíckej cirkvi sa v kanonických evanjeliách „Mária Magdaléna“ spomína jedenásť ráz. Ako hriešnica nepriamo len dva razy.[8] Identifikácia Márie Magdalény s hriešnou Máriou z Betánie, sestrou Marty a Lazára,[9] ktorá pomazala Ježišovi nohy, bola výslovne zamietnutá katolíckou cirkvou v roku 1969 počas Druhého vatikánskeho koncilu. Spájanie Márie Magdalény s prostitútkou je však stále zaužívané v ľudovej tradícii. Aj v niekoľkých filmoch, ktoré stvárňujú životy Ježiša a Márie Magdalény je spájaná s prostitútkou.

Mária z Magdaly je podľa názoru niektorých obrátenou sestrou Marty a Lazára. Podľa zjavení Marie Valtorty, ktorá podrobne popisuje život Ježiša Krista na základe osobných videní, ktoré odobril ako hodnoverné aj rímsky pápež Pius XII. ("Nie je nutne skúmať pôvod tohto diela, kto číta, ten pochopí.") Zároveň toto dielo tvrdí, že bola prostitútkou a napokon sa vďaka Ježišovi a prosbám jej súrodencov obrátila. K nej osobne Pán Ježiš hovoril podobenstvo o stratenej ovci, aj keď ho zároveň hovoril zástupom, pričom Mária stála v skrytosti za ním, mysliac si, že on o nej nevie. Nakoniec to bola ona, kto prišiel do domu farizeja Šimona, aby slzami poumývala pri stole nohy Krista, na pohoršenie spolustolujúcich farizejov, ktorí však nepochopili úžasný zázrak obrátenia a kajúcnosti, odohrávajúci sa priamo pred ich očami. Videli v tom len zmyselný, hriešny čin, pre ich zmyselné myšlienky pri pohľade na ňu.

Kult Márie Magdalény sa v západnej Európe šíril predovšetkým vďaka Rehole kazateľov (Dominikánov). Legenda hovorí, že Mária, najprv unikla s troma spoločníkmi prenasledovateľom na člne bez vesiel a pristála v močiaroch pri Camargue. Podľa tradícií Mária Magdaléna strávila tridsať rokov na púšti v jaskyni v Saint-Maximin-la-Sainte-Baume. Na jej poctu bolo postavených viacero kostolov. Najznámejší je gotický kostol v Saint-Maximin-la-Sainte-Baume (1295), v ktorom je údajne uchovávaná jej lebka.
V burgundskom opátstve vo Vézelay, kde sa začal utvárať jej kult, údajne uchovávajú jej relikvie od roku 1050 (bazilika Svätej Márie Magdalény). Ostatky boli rozptýlené počas francúzskej revolúcie, lebka zostala vo svätyni v jaskyni pri La Sainte Baume, neďaleko Marseille. V Taliansku je jej zasvätený kostol na ostrove Sardínia v La Maddalene, vo Vicenze, farský kostol v Bordighere, katedrála v Desenzane, opátstvo v Sant'Egidio del Monte Albine, v Ríme a mnoho ďalších.

Zobrazuje sa s atribútmi: kríž, alabastrová nádoba so vzácnou masťou, kajúce rúcho, bič, hudobný nástroj. Mária Magdaléna je patrónkou: kajúcnikov, kajúcich prostitútiek, kaderníkov.

Ikona sv. apoštolom rovnej Márie Magdalény. V rukách drží myro - odkaz na to, že ako myronosička išla pomazať Ježišovo telo.

Najstaršie doklady úcty Márie Magdalény pochádzajú z konca štvrtého storočia, centrom jej úcty bol Efez. Podľa východnej ortodoxnej tradície na konci svojho života prišla spolu s apoštolom Jánom do Efezu, kde zomrela. Tam bola aj pochovaná. V roku 899 boli prenesené jej telesné ostatky do Carihradu. Pravoslávna a gréckokatolícka cirkev tvrdí, že "bola cnostná počas celého života" a neuctievajú ju ako kajúcu hriešnicu. Je titulovaná ako svätá myronosička a apoštolom rovná.

Protestanti ju nevnímajú ako hriešnicu, tak ako ju spomína evanjelista Lukáš[10]

Gnostické zvitky (koniec prvého a začiatok štvrtého storočia) ju spomínajú ako „Máriu z Magdaly“, alebo len „Magdalénu“. Nové rozpory vznikli okolo Márie Magdalény keď roku 1945 pri obci Nag Hammádí egyptský pastier Muhammad Ali Samman objavil viaceré papyrusové zvitky. Sú o sto rokov novšie ako kanonické evanjeliá tvoriace Nový zákon, ktoré sú z konca prvého storočia po Kristovi. Ide o nekanonické (apokryfné) evanjeliá : evanjelium Rozhovor s Bohom, (o detstve Ježišovom) Evanjelium podľa Filipa, (ktoré hovorí o ľúbostnom vzťahu medzi Ježišom a Máriou Magdalénou, z ktorého mu porodila dcéru Sáru), Evanjelium podľa Márie, (ktoré opisuje konflikt medzi apoštolom Petrom a Máriou Magdalénou). Evanjelium podľa Tomáša, Evanjelium o pravde, Evanjelium o Egypťanoch. Apokryfné zvitky tvrdia, že Ježiš nezomrel na kríži, že Šimon z Cyrény sa dal ukrižovať namiesto neho a Ježiš ho pozoroval z úkrytu. V minulosti, apokryfné evanjelium Márie Magdalény rýchlo zapustilo korene v južnom Francúzku v kresťanskom gnostickom hnutí albigéncov (Katari). Pretrvali až do 13 storočia keď boli zlikvidovaní križiackymi výpravami. Aj v ostatnom čase sa vo svete objavilo viacero polemických názorov na základe skutočností, že sa Mária Magdaléna detailnejšie nepopisuje v kanonických evanjeliách. Opierajú sa o apokryfné evanjeliá, ktoré majú snahu pripísať Márii Magdaléne významnejšiu úlohu akú má v biblických evanjeliách. Taktiež chcú docieliť uznanie, že sa stala obeťou historickej nespravodlivosti, že bola znevážená jej česť, pretože v stredoveku bola zobrazovaná ako prostitútka.

Na Slovensku sa úcta k sv. Márii Magdaléne šírila od 12. storočia. Zasvätené sú jej kostoly a kaplnky na viacerých miestach, napríklad:

• Belá (1683)
• Čereňany (15. storočie)
• Jablonec (1656)
• Jelšovce (1322)
• Lipany (1760)
• Lovčica-Trubín
• Ľubietová 1876
• Mútne (1875)
• Rakovnica (2. polovica 13. storočia)
• Richnava (13. storočie???)
• Rusovce (1662)
• Vyšný Medzev (1773)
• Danišovce

Ženy myronosičky pri Ježišovom hrobe. Ruská ikona, prelom 15. a 16. stor.

Po celé stáročia, je tradícia farbenia veľkonočných kraslíc u mnohých východných kresťanov byzantského obradu spájaná s vyslovovaním paschálneho pozdravu "Kristus vstal z mŕtvych“ (po cirkevnoslovansky Christós voskrése). Vajíčka symbolizujú nový život, ktorý predstavuje vzkriesený Kristus. V súvislosti s touto tradíciou jedna legenda o Márii Magdaléne tvrdí, že po smrti Ježiša Krista ju pozval na oslavu cisár Tiberius. Keď sa s ním stretla, držal biele vajíčko v dlaní a zvolal: "Kristus vstal z mŕtvych!", V zápätí sa zasmial a povedal, "vzkriesenie Ježiša Krista je rovnako pravdepodobné, ako že biele vajce, ktoré držím v ruke, zrazu bude červené". Podľa legendy, len čo to dopovedal, vajce v ruke očervenelo. Krátko nato Mária Magdalská odišla hlásať evanjelium po celej Rímskej ríši.

• Zaviate doby sa prebúdzajú. Efezus, 2000 2 diel Ján Krstiteľ Ježiš z Nazareta ISBN 80-968261-1-5
• St. Mary Magdalene, The Gnostic Tradition of the Holy Bride (2007) ISBN 978-80-242-1779-6
• Dan Brown Da Vinciho kód Vydavateľstvo: Slovart, 2004 ISBN 80-7145-848-1
• Bart D. Ehrman Da Vinciho kód - Pravda a fikcia Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ, 2005 ISBN 80-220-1352-8
• Film: Ukrižovanie Krista, réžia Mel Gibson, 2004. Máriu Magdalénu stvárnila Monica Bellucci
• Film: Posledné pokušenie Ježiša Krista, réžia Martin Scorsese, Barbara Hersheyová ako Mária Magdaléna, podľa novely Nikosa Kazantzakisa
• Lady Gaga vo videoklipe Judas stvárnila Máriu Magdalénu
• Muzikál: Jesus Christ Superstar- hudba: Andrew Lloyd Webber, libreto: Tim Rice - sfilmované v roku 1973 a neskôr v roku 2000

• "Mária Magdaléna, myronosička a apoštolom rovná : 22. júl." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 291-292. ISBN 80-967341-1-3
• "Dňa 22. júla : Svätá myronosica a apoštolom rovná Mária Magdaléna." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 402-406. ISBN 80-7165-381-0

• The Catholic Encyclopedia - www.newadvent.org (po anglicky)