Konkatedrála svätého Mikuláša

Konkatedrála je halová stavba s polygonálnym uzáverom stredného presbytéria, ktoré je zaklenuté gotickou sieťovou klenbou na oblých príporách. Na severnej strane presbytéria sa nachádza predlžený chór bočnej lode s hviezdicovou klenbou, spojený s hlavným presbytériom lomenými oblúkmi. Oblúky sú v hornej časti riešené ako empory. Predlžený chór na južnej strane má polygonálny uzáver a hviezdicovú klenbu. Lomené arkády oddeľujú jednotlivé lode trojlodia. Arkády sú podopreté mohutnými polygonálnymi piliermi. Zaklenutie hlavnej lode sa od bočných líši. Hlavná loď má neskorogotická hviezdicovú klenbu a bočné lode hiezdicovú a sieťovú klenbu. Časti oblej prípory a konzol na severnej strane pozostali s pôvodnej gotickej stavby. Južná strana bočnej lode je zaklenutá presekanou klenbou s figurálnymi konzolami na jej koncoch. Konkatedrála má po celom obvode zanechané pôvodné gotické okná s odtupňovanými kružbami. Zachované sú aj pôvodné oporné piliere.

Konkatedrála dominuje predstavanou vežou, ktorá má pseudogotické arkády a vysokú ihlancovú strechu, postavenú v roku 1903. Jej vstupom je gotický lomený portál s trojlístkom vo vimperku. Na nárožiach veže sú pristavané malé veže. Na južnej strane sa nachádza neskorogotický dvojitý vstupný portál. Jeho ostenie je bohato profilované a prekrížené vo vrchole. Portálová plocha v nadpraží je ozdobená plamienkovou ružicou. Miestnosť do ktorej sa cez južný portál vstupuje, je južná predsieň s hviezdicovou klenbou. Pochádza z roku 1509. Ďalší portál kostola je na severnej strane. Je menší a zachovali sa jeho pôvodné gotické vyrezávané dvere z 15. storočia, ktoré vedú na točité schodisko k oratóriu na poschodí. Pôvodný hlavný vstupný gotický portál prestavali a zmenšili koncom 18. storočia. Do zmenšeného portálu vložili ostenie neskorobarokového portálu zdobeného peniažkovou ornamentikou.

Interiér konkatedrály s hlavným oltárom

Kostol bol postavený okolo polovice 14. storočia v najširšej časti námestia, na základoch staršej sakrálnej stavby z 13. storočia, ako priestranné trojlodie. Z tejto stavby sa zachovali konzoly na prednej strane stredovekého triumfálneho oblúka, zvyšky prípor a konzola v podobe mužskej hlavy na obvodovej stene severnej lode. Severný portál s kružbovým panelom tzv. mäkkého slohu vytesali okolo roku 1400. Požiar v roku 1418 stavbu načas zdržal, ale v rokoch 1420 až 1440 pokračovali v stavbe zaklenutím severného presbytéria dvoma poľami štvorramennej hviezdicovitej klenby, nadväzujúcej na českú gotickú architektúru z okruhu Petra Parléra. Okolo roku 1440 stál celý víťazný oblúk, ktorý zvýšili pred rokom 1489, keď zároveň predĺžili stredné presbytérium a zaklenuli ho sieťovou, hviezdicovo ukončenou klenbou. Do staršej severnej časti ostalo otvorené nízkymi arkádami.

Tretia etapa, ktorá mala koncepčne zjednotiť jestvujúci nesúrodý celok, sa spája s menom staviteľa Jána Brengyszeyna, vedúcej osobnosti neskorogotickej prestavby chrámu v rokoch 1502 až 1515. V spolupráci s levočským kamenárom majstrom Mikulášom najprv postavili nové chrámové trojlodie a roku 1511 južnú predsieň s oratóriom. Kamenné zábradlie oratória zdobí neskorogotický motív rotujúcich plamienkov. Súčasne prebiehali drobné dokončovacie práce. Ako vysvitá z najnovších výskumov, majú klenbové svorníky v južnej lodi pôvodnú polychrómiu. Kamenné portréty uhorských kráľov – sv. Ladislava, sv. Štefana a sv. Imricha – v klenbových pätkách na južnej stene južnej lode polychrómoval maliar Peter Moler. Kružbové výplne okien boli natreté červenou, klenbové rebrá v lodiach bielou alebo inkarnátovou farbou. Na triumfálnom oblúku južnej lode je maľovaná nápisová páska s letopočtom začiatku prestavby chrámu 1502. V rokoch 1514 až 1515 prestaval majster Ján chrámovú vežu. Na prízemí ju zaklenul krúženou klenbou, jedinou na východnom Slovensku.

Spolu s neskorogotickou prestavbou chrámu objednávali doň aj krídlové oltáre. Dominantou vnútorného zariadenia Dómu sv. Mikuláša je hlavný oltár, ktorý vznikol v rokoch 1490 až 1506. Je to mohutná baroková stavba a v jej strede sa nachádza ešte pôvodná gotická skriňa s troma nikami s neutrálnym zlatým pozadím a s troma plastikami. Je doladená barokovým baldachýnom a drapériou po jej stranách. Autorstvo sa pripisuje prešovskému rezbárovi Jánovi Weissovi. Ďalšie dve neskorogotické plastiky predstavujú adorujúcich anjelov. Sú posadené na hlavnej rímse štítu oltára. Zhotovil ich majster Pavol z Levoče na začiatku 16. storočia. Ďalšie plastiky adorujúciich anjelov sú po stranách tabernákula. Uprostred oltára sa nachádza Panna Mária s malým Ježiškom v náručí, po jej pravici je plastika sv. Mikuláša a na ľavej strane je plastika sv. Vojtecha, druhého pražského biskupa. Po požiari roku 1673 sa zachovala len predela a skriňa hlavného oltára sv. Mikuláša s polychrómovanými plastikami Madony, sv. Mikuláša a sv. Vojtecha v nadživotnej veľkosti a tri zo štyroch plastík evanjelistov na konzolách s baldachýnmi. Autorstvo oltára pripisujú prešovskému rezbárovi Jánovi Weissovi, ktorý tu žil ešte v roku 1509. Zvyšky gotického oltára vsadili do vysokej drevenej barokovej oltárnej architektúry z roku 1696. Stojí hneď za menzou. Je bohato zdobená a členená. Má točené i hladké stĺpy. V nej sa nachádzajú plastiky sv. Štefana, Ladislava, Ignáca a Františka Xavierského od rezbára J. Hartmana.  Nad skriňou oltára je reliéfne znázornená odhrnutá opona, na vrchu s korunou a pod jej vrcholom je monogram Panny Márie s lúčmi a hlavičkami anjelov. Najväčšou sochou hlavného oltára je socha sv. Sebastiána, rímskeho vojaka a mučeníka so šípmi v tele. Po pravej ruke sv. Sebastiána je plastika sv. Petra s kľúčmi v ruke a na opačnej strane je apoštol Pavol s mečom. Obaja sú oblečení v rímskych tógach. Na vrchole oltára je plastika Najsvätejšej Trojice, pod ktorou je medailón s maľovaným erbom mesta používaným od roku 1558. Okolo stred zdobia neskorogotický anjely od Pavla z Levoče zo začiatku 16. storočia. Predstavovaná menza pochádza z polovice 18. storočia, ktorá je bohato zdobená rokajovou ornamentikou. Na nej je barokový trón pre vystavenie oltárnej sviatosti s otáčavým bohostánkom, v ktorom je kríž.

V chráme sa nachádzajú aj ďalšie oltáre:

• Oltár svätého Antona Paduánskeho v barokovom slohu z prvej polovice 18. storočia. Nachádza sa na južnej strane od hlavného oltára. Za oltárom sa nachádza ambitový typ oltárnej architektúry s točenými stĺpmi, úsekom náklady a nadstavcom. Predstavaná menza je rokoková a po jej strane sú dvere s maľbou sv. Petra a Pavla. Obraz sv. Antona Paduánskeho sa je umiestnený v strede oltára. V interkolumniách sú sochy sv. Rócha a Jána evanjelistu. Naokolo sú zdobené sochami anjelov. V nadstavci sa nachádza kruhový obraz sv. Imricha.
• Oltár Premenenia Pána na hore Tábor. Nachádza sa v južnej lodi. Oltár je barokový z polovice 18. storočia avšak zdobený je renesančnou ornamentikou zo starších oltárov zo 17. storočia. Po stranách obrazu sa nachádzajú stĺpy, ktoré sú obtočené vínnou révou. Zdobený je akantovou a neskororenesančnou ornamentikou.
• Oltár svätého Jozefa ­v renesančnobarokovom slohu z polovice 18. storočia. Nachádza sa v ľavej lodi na severnej strane Je však zhotovený zo súčiastok zo 17. storočia. V strede oltára spočíva obraz sv. Jozefa a takisto obraz Panny Márie z polovice 18. storočia, ktorý je však umiestnený na predstavanej menze
• Oltár Nanebovzatia Panny Márie ­neogotický; v zadnej časti severnej strany chrámu,
• Oltár sv. Anny s preblahoslavenou Pannou Máriou­ novogotický; v južnej časti.

Z množstva gotických plastík sa zachovali zo začiatku 16. storočia archanjel Gabriel, Ukrižovaný a drobná plastika Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla. Pôvodné plastiky z Kalvárie na tráme triumfálneho oblúka údajne poškodil požiar v 17. storočí. Monumentálna plastika ukrižovaného má mimoriadne vysoké umelecké kvality a jej dramatické expresívne chápanie svedčí o tom, že vznikla pod vplyvom nemeckého umenia už v prvej polovici 14. storočia. Na nový kríž, doplnený medailónmi evanjelistov, ju preniesli až po roku 1440. Z gotických krídlových oltárov sa zachovalo 14 obojstranne maľovaných tabúľ, patriacich pôvodne k oltáru sv. Mikuláša a Panny Márie. Tradične sa pripisujú majstrom Petrovi a Albertovi Molerovcom z Prešova; pracovali na nich v rokoch 1497 až 1506. Staršie písomné pramene spomínajú aj tabuľový obraz sv. Anny Samotretej, ktorý sa dostal do Nemzeti múzea v Budapešti. Ku gotickému vybaveniu chrámu patria takisto nástenné maľby na severnej stene stredného presbytéria z konca 15. a zo začiatku 16. storočia, na ktorých je zobrazený rytier na koni a ženské postavy.

Malý organ v konkatedrále

V druhej polovici 16. storočia zariaďovali chrám v novom renesančnom slohu. Zachovali sa štvor- a šesťsedadlové stallá s drevenou intarziou, datované na bočnej stene 1568 – 1569. Pripisujú sa Georgovi Tischlerovi z Kežmarku. Na západnom chóre postavili roku 1634 veľký organ s bohatou ranobarokovou ornamentikou a plastikou sv. Michala archanjela vo vrchole. Severnú stranu stredného presbytéria doplnili pod gotickými arkádami dvoma tribúnami s ranobarokovým zábradlím. Do krajnej z nich vložili organ s bohatou polychrómovanou výzdobou. Vo vrchole strednej organovej veže je plastika kráľa Dávida a po stranách plastiky anjelov od prešovských rezbárov.

K stĺpu medzi presbytériami strednej a južnej lode postavili krstiteľnicu v renesančnom slohu v druhej polovici 16. storočia. Bola zhotovená z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom. Vrchnák krstiteľnice sa je z mede a je zdobený železným tepaným ornamentom zdvíhajúcim sa pomocou povrazu prevlečeného cez konzolu, s reliéfnym dekorom okrídlených hlavičiek anjelov, zdobenú tepanou rozvilinou, a na plechu maľovaným výjavom Kristovho krstu.

Časovo sa k nej radí aj tepaná mreža v severnom presbytériu s vysokou plastikou Dobrého pastiera na strieške. Postavená bola v čase, keď slúžila prešovskej nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. Pôvodne sa na ňu vychádzalo z priestoru chrámu, dnes sa na ňu vychádza zo sakristie. Stallá sú zdobené hermovými pilastrami. Kazateľnica bola zhotovená v 17. storočí v renesančnom slohu. Pozlátený reliéf Krista a Samaritánky je ozdobou rečnišťa na oblom parapete. Ďalší reliéf Krista tentokrát na rozbúrenom mori sa nachádza na zadnej doske kazateľnice. Na baldachýne spočíva socha Dobrého pastiera a vyrezávané symboly troch božských cností. Roku 1634 vybielili kostol a roku 1641 opravili vežu. V druhej polovice 17. storočia zhotovili emporu s vyrazávaným zábradlím, ktoré má hladký parapet obsahuje v strede niku s postavou Krista. Po stranách má stĺpy zdobené obtočenou vínnou révou. Parapet je zdobený ušnicovou ornamentikou a figúrkami.

Barokový oltár sv. Antona Paduánskeho v južnom presbytériu

Opravami prešiel chrám aj po veľkých požiaroch roku 1711 a 1788, keď postavili južný barokovo-klasicistický portál s vyrezávanou bránou a pôvodným kovaním. V prvej polovici 18. storočia pribudol k zariadeniu kostola bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, oltár Vzkriesenia a neskôr oltár Svätého Kríža.

Veľký organ

Začiatkom 19. storočia postavili severný portikus, roku 1823 zrušili cintorín a kamennú ohradu okolo kostola. V rokoch 1903 – 1904 regotizovali vežu kostola pod vedením architekta F. Schuleka. Interiérové úpravy roku 1914 a v tridsiatych rokoch sa zamerali na výmenu dlažby a vtedy mechanicky odstránili aj monochrómne nátery kamenných architektonických článkov. V päťdesiatych rokoch vyplnili okná južnej lode a presbytéria novými vitrážami, podlaha bola vydláždená travertínovou dlažbou a nová zozadu nasvietená krížová cesta z farebného skla. V rokoch 1981 až 1989 sa uskutočnila oprava chrámu, urobili sa hlavne nové omietky. Od roku 2010 prebieha postupne nová rekonštrukcia. Kostol bol nanovo vymaľovaný, bola vymenená kompletne elektroinštalácia, nové osvetlenie a ozvučenie, osadený nový oltár a upravená svätyňa. Boli reštaurované secofresky Mojžiša a Árona z roku 1705 – 1710. V roku 2015 bola vymenená krytina na streche a niektoré drevené časti krovu.

Päťdielny renesančno-ranobarokový organ z konca 17. storočia zdobený zlatou ušnicovou ornamentikou má na krídlach okrídlené hlavičky a sochy anjelov. Na jeho vrchole spočíva soška sv. Juraja. Baroková poprsnica chóru z druhej polovice 18. storočia obsahuje malý predsunutý organ zdobený akantovou ornamentikou. Na parapete sa nachádzajú reliéfy apoštolov a jednotlivo sú oddelené pilastrami s festónmi a akantom. Je umiestnený v západnej časti. Pozostáva zo 43 registrov umiestnených v troch skriniach. Má 3480 píšťal a 20 zvonov. Trojmanuálový hrací stôl ovláda ventily pomocou pneumatickej traktúry.

Na bočnom chóre sa nachádza ďalší organ v renesančno-ranobarokovom slohu z druhej polovice 17. storočia. Je umiestnený v hlavnom sanktuáriu na renesančnom chóre. Je zdobený ušnicovou ornamentikou a sochami anjelov. Parapet orgánovej skrine je polygonálny a na nej umiestnené obrazy so scénami Zvestovania, Narodenia a klaňania troch kráľov sú oddelené hermami. Vnútro organa tvorí 378 píšťal rôznej veľkosti. Píšťaly prospektu sú pôvodné, pozoruhodný je spôsob maľovanej výzdoby najväčšej z nich je obtočená výhonkom viniča s listami a strapcami. Dnes je nástroj nepoužívaný a neudržiavaný.

Je potrebné si uvedomiť, že z pôvodného malého organu sa zachovala len skriňa a prospektové píšťaly, ktoré sú navyše odpojené a čiastočne aj poškodené. Vnútro nástroja tvorí Tučekov organ, op. 299 s výpustkovou vzdušnicou a romantickou dispozíciou. Tento organ padol za obeť v rovnakom čase, ako prestavba veľkého organu tou istou firmou v 20. rokoch 20. storočia.

• 
  Veža konkatedrály v tme
• 
  Konkatedrála v 18. storočí s barokovou vežou
• 
  Stavebné plány a pôdorys konkatedrály
• 
  Kazateľnica a oltár sv. Jozefa, v pozadí hlavný oltár
• 
  Meditatio Christi, socha vznikla okolo roku 1520. Autorom je Majster Pavol z Levoče

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konkatedrála svätého Mikuláša

• Ukážka zvuku veľkého organu
• Farnosť sv. Mikuláša Prešov

• PREŠOV. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 559-561.