Bulharčina
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, ktorý patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Demonštruje niekoľko jazykovedných inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov a ktoré sú typické pre tzv. Balkánsku jazykovú úniu. Túto odlišnosť spôsobilo aj to, že Bulhari boli pôvodne príslušníci národa zo strednej Ázie, ktorého jazyk bol celkom odlišný od slovanských jazykov. Bulhari sa v 7. storočí usadili na Balkáne a v roku 681 založili chánom Asparuchom Bulharský štát a neskôr boli asimilovaní miestnym slovanským obyvateľstvom, dali mu svoje meno a zanechali stopy v slovnej zásobe slovanskej bulharčiny, ako aj v jej gramatike. Sú to napr. eliminácia skloňovania mien, vývin určitého člena s príponou, neprítomnosť neurčitku slovesa ako aj zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému. Bulharčina má rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Bulharčina (български, bălgarski) | |||
Štáty | Bulharsko a okolité regióny | ||
---|---|---|---|
Región | Balkán | ||
Počet hovoriacich | 12 miliónov | ||
Poradie | 88 | ||
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky | ||
Písmo | Cyrilika | ||
Postavenie | |||
Úradný jazyk | Bulharsko | ||
Regulátor | nie je | ||
Jazykové kódy | |||
ISO 639-1 | bg | ||
ISO 639-2 | bul | ||
SIL | BLG | ||
Wikipédia | |||
Adresa | bg.wikipedia.org | ||
Pomenovanie | Уикипедия, свободната енциклопедия (Slobodnata encyklopedija) | ||
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
|
Základné frázy jazyka Bulharčina | |
Áno | да (da) |
---|---|
Nie | не (ne) |
Možno | може (može) |
Ahoj | здравей (zdravej) |
Dovidenia | довиждане (doviždane) |
Ďakujem | благодаря (blagodaria) alebo мерси (mersi) |
Prepáčte | извинете (izvinete) |
Hovoríš po bulharsky? | Говорите ли български? (Govorite li Bulgarski?) Nehovorím po bulharsky. – Аз не говоря български. (Az nе govorja bălgarski.) |
Ľúbim Ťa | обичам те (običam te) |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
„Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство.“ |
Bulharčina patrí do Balkánskej jazykovej únie, rovnako ako gréčtina, rumunčina, albánčina a srbčina (len čiastočne). Väčšina týchto jazykov zdieľa niektoré z vyššie uvedených charakteristík (napr. určitý člen, strata neurčitku, zložitý slovesný systém) a mnoho ďalších. Väčšina bulharských jazykovedcov pripisuje tzv. nedosvedčené slovesné formy (týkajú sa prerozprávanej formy) tureckým vplyvom.
Abeceda a výslovnosť
Pôvodne bola bulharčina písaná hlaholikou, ktorá bola od 9. storočia nahradená cyrilikou. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes užívanej podoby.
Rozdiely bulharčiny v písme a výslovnosti od ruštiny:
- Е sa číta ako [e] a nie ako [je].
- Щ sa číta ako [št] a nie ako [šč].
- Ъ označuje hrdelnú samohlásku [ă] – tzv. голям ер. Vyslovuje sa ako hrdelné nemé "a" až "e". Výslovnosť je podobná ako pri vyslovení skratky MDŽ po hláskach – [m (e) d (e) ž (e)]. Výsledný zvuk znie podobne ako nemé "e" v anglickom slove girl [g (e) rl]. V niektorých slovách sa vyslovuje ako ako slabé "a".
Samohlásky
Bulharčina má šesť samohlások. Na rozdiel od slovenčiny bulharčina nemá dlhé samohlásky a slabikotvorné spoluhlásky. Osobitosťou bulharského vokalického systému je samohláska ъ [ă], ktorá sa vyslovuje ako temný zadno-podnebný zvuk.
Prízvuk na rozdiel od slovenčiny je voľný, pohyblivý a dynamický. Neprízvučné samohlásky a, o zužujú – ich zvuková podoba sa približuje samohláskam ъ, у.
predné/mäkké | stredné | zadné | |
---|---|---|---|
široké | e | a | o |
úzke | и | ъ | y |
Spoluhlásky
Bulharčina má 39 spoluhlások, ktoré sa zaznamenávajú pomocou 21 grafém. Má pätnásť párov konsonantov podľa príznakov znelosť – neznelosť: [б:п, б’:п’, ф:в, ф’:в’, т:д, т’:д’, с:з, с’:з’, ц:дз, ц’:дз’, ш:ж, ч:дж, к:г, к’:г’, х:х’]
Bulharské mäkké spoluhlásky nemajú vlastné grafémy. Ich mäkkosť sa označuje pomocou písmen я, ю alebo ь. Napríklad: хляб [хл’ап], любов [л’убоф], шофьор [шоф’ор]. Spoluhlásky ш, ж, ч, дж, й nemajú mäkké koreláty.
V bulharčine (rovnako ako v slovenčine) existuje regresívna neutralizácia znelosti, t. j. znelé spoluhlásky sa vyslovujú ako neznelé na konci slov a na morfematickej hranici pred neznelou spoluhláskou: млад [млат], здрав [здраф], хляб [хл’ап], вдовство [вдофство].
Neznelé spoluhlásky sa pred znelou vyslovujú ako znelé: сватба [свадба], анекдот [анегдот], сеитба [сеидба].
б | [b] | Znelá bilabiálna plozíva | баба |
бьо/бю/бя | [b’] | Znelá palatálna bilabiálna plozíva | бял |
в | [v] | Znelá labiodentálna frikatíva | вятър |
вьо/вю/вя | [v’] | Znelá palatálna labiodentálna frikatíva | вяра |
г | [g] | Znelá velárna plozíva | година |
гьо/гю/гя | [g’] | Znelá palatálna plozíva | гювеч |
д | [d] | Znelá alveolárna plozíva | давам |
дьо/дю/дя | [d’] | Znelá postalveloárna plozíva | дядо |
ж | [ž] | Znelá postalveolárna frikatíva | жаба |
дж | [dž] | Znelá postalveolárna afrikatíva | джоб |
з | [z] | Znelá alveolárna frikatíva | земя |
зьо/зю/зя | [z’] | Znelá palatálna alveolárna frkatíva | зюмбюл |
дз | [dz] | Znelá alveolárna afrikatíva | дзънкам |
дзьо/дзю/дзя | [dz’] | Znelá palatálne alveolárna afrikatíva | fakultatívne |
й | j | Glaid | йод |
к | [k] | Neznelá velárna plozíva | корен |
кьо/кю/кя | [k’] | Neznelá palatálna plozíva | кюнец |
л | [l] | Neznelý laterálný alveolárny aproximant | лоза |
льо/лю/ля | [l’] | Palatálny laterálny aproximant | лято |
м | [m] | Bilabiálna nazála | мама |
мьо/мю/мя | [m’] | Palatálna bilabiálna nazála | място |
н | [n] | Alveolárna nazála | нос |
ньо/ню/ня | [n’] | Palatálna nazála | нямам |
п | [p] | Neznelá bilabiálna plozíva | пролет |
пьо/пю/пя | [p’] | Neznelá palatálna bilabiálna plozíva | пясък |
р | [r] | Alveolárna | радост |
рьо/рю/ря | [r’] | Palatálno-alveolárna | рядък |
с | [s] | Neznelá alveolárna frikatíva | семе |
сьо/сю/ся | [s’] | Neznelá palatálna alveolárna frikatíva | сяра |
т | [t] | Neznelá alveovárna plozíva | товар |
тьо/ тю/ тя | [t’] | Neznelá postalveolárna plozíva | тяло |
ф | [f] | Neznelá labiodentálna frikatíva | фосфор |
фьо/фю/фя | [f’] | Neznelá palatálna labiodentálna frikatíva | фьон |
х | [ch] | Neznelá velárna frikatíva | хляб |
хю | [ch’] | Neznelá palatálna frikatíva | Хюндай |
ц | [c] | Neznelá alveolárna afrikatíva | цена |
цьо/цю/ця | [c’] | Neznelá alveolárna afrikatíva | цял |
ч | [č] | Neznelá postalveolárna afrikatíva | чудо |
ш | [š] | Neznelá postalveolárna frikatíva | шепот |
Prepis z bulharskej cyriliky
Morfologická charakteristika
Bulharčina je analytický jazyk a demonštruje niekoľko lingvistických inovácií, ktorými sa odlišuje od ostatných slovanských jazykov:
- eliminácia skloňovania mien;
- vývin určitého člena s príponou;
- neprítomnosť neurčitku slovesa;
- zachovávanie a ďalší vývin proto-slovanského slovesného systému;
- rôzne slovesá na vyjadrenie tzv. nedosvedčenej, prerozprávanej, či pochybnej formy.
Ohybné a neohybné slovné druhy
- ohybné slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá
- neohybné slovné druhy: príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia
- gramatické kategórie
rod: | mužský, ženský, stredný |
číslo: | jednotné, množné |
určitý člen | |
čas: | prítomný, budúci, aorist, imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum, budúci čas v minulosti, predbudúci čas, predbudúci čas v minulosti. |
osoba: | 1. osoba, 2. osoba, 3. osoba |
slovesný rod: | činný, trpný |
vid: | nedokonavý, dokonavý |
spôsob: | oznamovací, rozkazovací, podmieňovací, spôsob nepriamej výpovede |
História
Vývin bulharského jazyka môžeme rozdeliť do niekoľkých historických období:
- Obdobie praveku (niekdajšie spoločné slovanské nárečie) – vyskytlo sa v období medzi slovanskou inváziou na východný Balkán a misiou Svätého Cyrila a Metoda na Veľkej Morave okolo roku 860.
- Starobulharský jazyk (9. – 11. storočie) – jazyk používaný Svätým Cyrilom a Metodom a ich stúpencami na prekladanie Biblie a inej liturgickej literatúry z gréčtiny, neskôr rozvinutý v Preslave a Ochride. Starobulharský jazyk bol jazykom zlatého veku stredovekej bulharskej literatúry počas vlády bulharského cára Simeona Veľkého.
- Stredoveká bulharčina (12. – 17 storočie) bola jazykom bohatej literárnej aktivity a výrazných zmien.
- Moderná bulharčina sa datuje od 18. storočia až do súčasnosti; súčasný spisovný jazyk sa štandardizoval na základe bulharského nárečia z 19. storočia.
Historický vývin bulharského jazyka môžeme označit aj ako prechod od silne syntetického jazyka (Starobulharský jazyk) k typicky analytickému jazyku (Moderná bulharčina) so stredovekou bulharčinou ako prestupovým bodom.
Vývin bulharskej abecedy
Hlaholika
Starobulharská cyrilika
Súčasná bulharská abeceda
veľké | А | Б | В | Г | Д | Е | Ж | З | И | Й | К | Л | М | Н | О | П | Р | С | Т | У | Ф | Х | Ц | Ч | Ш | Щ | Ъ | Ь | Ю | Я |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
malé | а | б | в | г | д | е | ж | з | и | й | к | л | м | н | о | п | р | с | т | у | ф | х | ц | ч | ш | щ | ъ | ь | ю | я |
prepis | a | b | v | g | d | e | ž | z | i | j | k | l | m | n | o | p | r | s | t | u | f | ch | c | č | š | št | ă | j | ju | ja |
Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).
Zvláštnosti bulharskej gramatiky
Zvláštnosťou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
Určitý člen | ||
---|---|---|
Rod | ||
plný člen | krátky člen | |
Mužský rod | -ът / ят [vyslovuje sa *et / jat] | -a |
Ženský rod | -та | - |
Stredný rod | -то | - |
Množné číslo (všetky rody) | -те | - |
Základné frázy
Slovensky | Bulharsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
---|---|---|---|---|
ahoj! | здравей | zdravej | zdravej | |
dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
dobrý deň | добър ден | dobăr den | dob(a)r den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
dobrý večer | добър вечер | dobăr večer | dob(a)r večer | |
dobrú noc | лека нощ | leka nošt | leka nošt | |
dovidenia | Довиждане! | Doviždane | Doviždane | |
prosím | моля | moľa | moľa | |
ďakujem | благодаря | blagodarja | blagodarja | formálne |
ďakujem, díky | мерси | mersi | mersi | neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny |
odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Máte sa dobre? | Добре ли сте? | Dobre li ste? | Dobre li ste? | pozor ly sa vyslovuje tvrdo! |
Ako sa máte? | как сте? | kak ste? | kak ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Ako sa máš? | как си? | kak si? | kak si | neformálne, tykanie |
Ďakujem, mám sa dobre. | благодаря, добрe съм. | blagodarja, dobre săm | blagodarja, dobre săm | |
Ďakujem, mám sa veľmi dobre. | благодаря, отлично. | blagodarja, otlično | blagodarja, otlyčno | |
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Какво ще правиш тази вечер (през нощта)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
Pozri aj
- Balkánska jazyková únia
- Bulharistika
- Literatúra Bulharska
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bulharčina
- Wikislovník ponúka heslo Bulharčina
Externé odkazy
- Prehľad bulharskej gramatiky
- Štúdium bulharčiny online
- Materiály pre štúdium bulharčiny
- O bulharčine v databáze Ethnologue (po anglicky)
- Bulharsko-anglický / anglicko-bulharský slovník