Bratislava – mestská časť Petržalka

Bratislava – mestská časť Petržalka[4] (iné názvy: Bratislava-Petržalka, Mestská časť Petržalka, Petržalka; maď. Pozsonyligetfalu, nem. Engerau, chorv. Nijebrod aj Međubrod) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe.

Bratislava – mestská časť Petržalka
mestská časť Bratislavy
Technopol, sídlo miestneho úradu Petržalka
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Región Bratislava a okolie
Vodný tok Dunaj
Nadmorská výška 131 m n. m.
Súradnice 48°06′41″S 17°06′40″V
Rozloha 28,68 km² (2 868 ha) [1]
Obyvateľstvo 104 174 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 3 632,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1225
Starosta Ján Hrčka[3] (SaS, NOVA, KDH, OKS, SME RODINA)
PSČ 85X XX
ŠÚJ 529460
EČV BA, BL, BT
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu		 Miestny úrad Bratislava-Petržalka
Kutlíkova 17
852 12 Bratislava
E-mailová adresa [email protected]
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Petržalka
Webová stránka: petrzalka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
 Slovenský portál
Časti Petržalky

Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau. (z nem. „užšia niva“). Nachádza sa na pravom brehu rieky Dunaj a v súčasnosti má okolo 100 000 obyvateľov. S ľavým brehom Dunaja ju spája 5 mostov – Starý most, Most SNP, Prístavný most, Most Lafranconi a najnovší Most Apollo, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2005.

Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými panelovými obytnými domami. Nachádzajú sa tu aj dve jazerá: štrkový Veľký Draždiak a Malý Draždiak; centrálnu zónu tvorí Chorvátske rameno, vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu a sčasti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena Dunaja, po ktorom má meno. Nechýba ani obchodné a zábavné centrum Aupark, obchodná zóna Danubia, priemyselná zóna v priestoroch bývalej továrne Matador a taktiež dostihová dráha, určená okrem tradičných dostihov aj na sobotnú „burzu“.

Podnebie a počasie
Technopol

Podnebie Petržalky patrí medzi najsuchšie a najteplejšie oblasti Slovenska. Vyskytujú sa tu veľké výkyvy v rámci jednotlivých rokov, mesiacov, dní, či už aj dňa a noci. Zrážok spadne ročne okolo 500 - 600 mm a vyskytuje sa priemerne 30 búrok, najmä v letnom období. Priemerná ročná teplota je okolo 10° C. Podnebie je mierne, s kontinentálnymi črtami. Letá sú teplé, teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere 22 – 28 °C. Teplota najchladnejšieho mesiaca v roku je v priemere −0,5 – −4 °C. V marci, apríli, septembri a októbri je veľmi premenlivé počasie s veľkými výkyvmi medzi dňom a nocou, i medzi jednotlivými rokmi. Vyskytuje sa okolo 30 dní so snehovou pokrývkou. Slnečný svit zahŕňa v priemere za jeden rok 1950 – 2000 hodín.

Parky, lesy, flóra, fauna
Sad Janka Kráľa v Petržalke
Pečniansky les medzi mostom Lafranconi a Novým mostom

Napriek tomu, že je Petržalka bohatá na zeleň, má po Starom Meste najmenší podiel zelenej plochy na jedného obyvateľa zo všetkých bratislavských mestských častí. Nachádza sa tu najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa, ako aj množstvo malých lužných lesíkov, Chorvátske rameno i dve jazerá. V Petržalke sa nachádza chránená krajinná oblasť, lužný les Starý háj. Petržalka patrí medzi významné lokality zimovania labutí, každoročne sa ich tu zdržuje okolo 200. Zdržuje sa tu aj veľký počet kačiek a iných vtákov, najmä v okolí Chorvátskeho ramena a oboch jazier.

Turistické atrakcie

Jednou z najznámejších atrakcií Petržalky je reštaurácia UFO na Moste SNP vo výške 85 metrov a vyhliadková plošina vo výške 95 metrov, ktorá je známa aj ako symbol modernej Petržalky a Bratislavy. Novou atrakciou Petržalky bude pravdepodobne vyhliadková reštaurácia na hornom poschodí budovy Vienna Gate.

Miestne časti
Chorvátske rameno v Petržalke

Petržalka je rozdelená na miestne časti a lokality.

Ulice a námestia

Petržalka bola budovaná ako sídlisko, nemá teda jasne definované centrum. Za centrum Petržalky ako mestskej časti je možné považovať napríklad Námestie hraničiarov. V posledných rokoch však v Petržalke prebieha intenzívna výstavba, ktorej cieľom je premeniť Petržalku na plnohodnotné mesto. Ako príklad je možné uviesť Petržalské korzo, chodník pre chodcov a cyklistov, spájajúci ľavobrežné centrum Bratislavy od Nového mosta s petržalskou medzinárodnou železničnou stanicou. „Korzo“ prechádza aj cez Nobelovo námestie, ktoré patrí medzi najznámejšie a najkrajšie petržalské námestia. Do Petržalky patrí aj nové Námestie Jána Pavla II. neďaleko Markovej ulice.

Ako centrálne korzo slúži aj okolie Chorvátskeho ramena, okolo ktorého je vybudovaný chodník po celej jeho dĺžke slúžiaci tak chodcom, ako aj cyklistom a korčuliarom.

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo. V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov.

Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkmi. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene. Táto lokalita okolo Chorvátskeho ramena bola pôvodne aj plánovaná ako centrum mestskej časti, mala tadiaľto prechádzať centrálna os Petržalky a nosný systém hromadnej dopravy, svojho času to malo byť klasické ťažké metro.

V západnej časti Petržalky, v časti Kapitulský dvor, sa zachovali niektoré ulice pôvodne starej Petržalky, tvorené rodinnými domami.

Kultúra

V Petržalke je niekoľko domov kultúry, prakticky v každej miestnej časti, napríklad DK Ovsište, DK Zrkadlový háj, DK Lúky a pod., kde pravidelne prebiehajú kultúrne podujatia a koncerty, ako aj premietania filmov. Na nábreží Dunaja sa nachádza zrekonštruované divadlo Aréna, ktoré patrí medzi veľmi významné divadlá v Bratislave. Okrem divadiel je tu aj moderné multikino Cinema City v stredisku Aupark disponujúce 12 modernými kinosálami.

Vzdelávacie inštitúcie

Najdôležitejšou vzdelávacou inštitúciou v Petržalke je Ekonomická univerzita v Bratislave. Nachádza sa tu aj Fakulta manažmentu City University a na Tematínskej ulici 10 (v budove bývalej ZŠ) Fakulty masmédií, informatiky, ekonómie a podnikania súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva so sídlom na Tomášikovej ulici v Ružinove. Zo stredných škôl a gymnázií medzi najdôležitejšie patria, Gymnázium Alberta Einsteina, ktoré je aj najstarším gymnáziom v Petržalke, Evanjelické lýceum, Gymnázium Mercury, Gymnázium Pankúchova (spolupráca s Venglošovou futbalovou akadémiou) a Gymnázium Kremnická. Na Hálovej ulici v priestoroch bývalej základnej školy sa nachádza stredná priemyselná škola elektrotechnická, ktorá sa predtým nachádzala na Markovej ulici. Na Hálovej sa nachádza aj Múzeum školstva a pedagogiky a Slovenská pedagogická knižnica. Na Dudovej ulici sa nachádza obchodná akadémia.

Architektúra

Hoci väčšina územia modernej Petržalky je zastavaná obytnými panelovými bytovkami s výškou 4 až 12 podlaží, nachádza sa tu aj niekoľko moderných kostolov, najnovším je katolícky Kostol Svätej rodiny na budúcom námestí pri Chorvátskom ramene. Okrem bytových domov a kostolov sa tu nachádza niekoľko moderných výškových budov. Najvyššou budovou v Petržalke je Aupark Tower s výškou 96 metrov pri Auparku, dvojica veží Technopol s výškou 90 metrov na Kutlíkovej ulici a výšková budova výstaviska Incheba Expo na Einsteinovej ulici s výškou 85 metrov.

V Petržalke sa nachádza aj časť pôvodnej výstavby rodinných domov, ktoré tu ostali ešte z čias starej Petržalky. Táto pôvodná výstavba sa nachádza hlavne v časti Dvory, v blízkosti kúpaliska Matador.

Na Viedenskej ceste sa kedysi nachádzal starý kostol, ktorý bol zbúraný v roku 1935 kvôli rozšíreniu cesty pri prestavbe električkovej trate.

Gastronomické zariadenia

Na nábreží Dunaja sa okrem historickej budovy divadla Aréna nachádza aj novootvorená reštaurácia Au Café, ktorá sa tu nachádzala ešte za čias starej Petržalky a bola znovu otvorená v roku 2003, ako aj objekt reštaurácie Leberfinger, ktorý má asi 250 ročnú minulosť. V blízkosti je aj dobová reštaurácia Aušpic a reštaurácia Mýtny domček. V novej polyfunkčnej budove postavenej medzi Jantárovou cestou a Krasovského ulicou, susediacou so sadom Janka Kráľa, je nová reštaurácia Pri Starom moste.

Na území dnešnej Petržalky sa samozrejme nachádza nespočetné množstvo gastronomických zariadení, od jednoduchých občerstvení napr. Nonstopka v Ovsišti, až po luxusné reštaurácie ako napr. Fou Zoo. Najviac gastronomických zariadení je typu pizzeria, minimálne na každej ulici je aspoň jedna takáto reštaurácia. Nachádzajú sa tu aj siete fastfoodov svetových značiek, napríklad McDonald's v Auparku, na Budatínskej ulici a v Danubii, KFC v Auparku a v Relaxxe alebo Pizza Hut taktiež v najväčšom obchodnom centre mestskej časti.

Veľkej obľube, najmä v letných mesiacoch, sa teší Rančík u Kanga, sídliaci na Starohájskej ulici v tesnej blízkosti Petržalskej hrádze. Na obrovskom pozemku sa nachádzajú drevené budovy, ktoré pochádzajú ešte z čias Starej Petržalky, ako aj veľké detské ihrisko, ihrisko pre Pétanque, vonkajšie plochy so stolmi a grilom, na ktorom sa pripravujú domáce zabíjačkové špeciality, ako aj kultúrne vložky rôznych dj-ov a zábavových hudobných skupín.

Turistika a šport

V Petržalke je veľa možností na šport, hlavne na cyklistiku a in-line korčuľovanie. Cez Petržalku, Rusovce a Čunovo vedie medzinárodná Dunajská cyklistická cesta, ktorá spája Maďarsko a Rakúsko. Cesta sa začína pri hranici s Rakúskom, pokračuje pri nábreží Dunaja, Rusovce, Čunovo a vedie až do Gabčíkova.

Šport

V Petržalke je veľa možností na tenis, pôsobí tu klub TJ Iskra Petržalka, ktorý disponuje športovým areálom pri ZŠ Budatínska. V bývalom areáli TJ Iskra pri Matadore sa nachádza aj otvorené kúpalisko. Ako populárne prírodné kúpalisko slúži umelé jazero Veľký Draždiak a v jeho okolí sa nachádza dostatok možností na tenis, volejbal, ako aj iné športy.

Pri cyklistickej ceste smerom do Čunova pri Prístavnom moste sa nachádza jazdecký klub a jazdecký areál, ktorý sa každoročne využíva aj na medzinárodné jazdecké súťaže.

Na Vlasteneckom námestí je športová hala, kde je možné napríklad hrať bedminton počas celého roka.

Športové kluby
Veľký Draždiak

V Petržalke pôsobí známy futbalový klub FC Petržalka 1898. Predchodca Artmedie bol založený ešte v 19. storočí, vtedy patril k najsilnejším vidieckym klubom Uhorska. Klub hral 2 roky v 1. česko-slovenskej lige. Najväčší úspech dosiahol v roku 2005, majstrovský titul a pod názvom Artmedia Bratislava sa prebojoval do hlavnej fázy Champions League, čo sa dovtedy podarilo len jedinému slovenskému klubu - 1. FC Košice (v roku 2010 sa tento úspech podaril aj klubu MŠK Žilina). FC Petržalka však ostáva jediným slovenským klubom, ktorý sa v ére samostatnosti zúčastnil jarnej fázy niektorej z európskych súťaží.

Bývalý štadión FC Artmedia sa nachádzal v blízkosti Sadu Janka Kráľa pri Starom moste, kde tento klub sídlil od svojho založenia v roku 1898. 5.8.2012 v stretnutí s juniormi Nitry prvýkrát otvoril svoje brány nový štadión v areáli bývalej ZŠ na ulici M.C.Sklodowskej 1 v Ovsišti s plánovanou kapacitou 3 601 divákov (v súčasnosti cca 450 sediacich). Od školského roku 2011/2012 tu takisto vznikla nová Súkromná športová stredná odborná škola - odbor športový manažment a výživa a šport. Momentálne FC Petržalka 1898 pôsobí v TIPOS III. lige Západ, kde bojuje o popredné priečky.

Okrem futbalu je v Petržalke basketbalový team hrajúci svoje zápasy v DK Lúky.

Zábava a voľný čas

Na nábreží Petržalky sa od konca 19. storočia až do konca 90. rokov nachádzal jediný stály lunapark v Bratislave, v rokoch 2003 až 2004 bol zrušený, aby bol neskôr postavený inde. Zatiaľ nie je známe miesto, kde sa v budúcnosti bude nachádzať a čo bude na mieste bývalého lunaparku na Tyršovom nábreží stáť. Na tomto nábreží odspieval svoj koncert aj Sir Elton John v roku 2005. V lete sa tu nachádzala T-com piesočnatá pláž, kde mohli ľudia relaxovať.

Kedysi sa pri Dunaji nachádzalo prírodné kúpalisko Lido, ktoré fungovalo predtým, ako bolo postavené Kúpalisko Tehelné pole. Začiatkom 60. rokov sa vybudovalo ďalšie letné kúpalisko Matador, s 50m plaveckým bazénom, menším 25m bazénom a dvomi detskými plytkými bazénmi. S menšími prestávkami funguje dodnes.

Kedysi sa na území Petržalky nachádzali aj dve kiná, Partizán a Iskra. Kino Partizán stálo na mieste dnešného Auparku a slúžilo svojmu účelu do roku 1982, kedy sa budova v rámci hromadnej asanácie pôvodnej zástavby zbúrala. Kino Iskra bolo vybudované začiatkom 60. rokov 20. storočia a stálo v blízkosti Kostola Povýšenia svätého Kríža. Takisto ho zbúrali v roku 1982. Po vybudovaní panelovej zástavby v 80. rokoch sa vybudovali v Petržalke tri domy kultúry: Ovsište, Zrkadlový Háj a Lúky, ktorých kinosály nahradili niekdajšie kiná. Po vybudovaní multiplexu s 12 kinosálami v nákupnom stredisku Aupark sa premietajú filmy len v DK Zrkadlový Háj.

Obchodná sieť
Aupark

Najznámejším nákupným centrom v Petržalke je nákupné centrum Aupark pri Sade Janka Kráľa, ku ktorému bola neskôr dostavaná sporná 22 poschodová budova Aupark Tower. Ďalším dôležitým obchodným centrom mestskej časti je Galéria Petržalka s hypermarketom Tesco a s inými obchodnými prevádzkami. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza OC Danubia, ktorá obsahuje elektro Nay a ďalšie menšie prevádzky. Neďaleko centra Danubia sa na Kopčianskej ulici nachádza aj známy veľkoobchod s výpočtovou technikou Agem a krytá farmárska tržnica so supermarketom Kraj od spoločnosti Terno. Obyvatelia Petržalky majú tiež k dispozícii hypermarket Kaufland pri Chorvátskom ramene, 3 supermarkety Lidl a 4 siete Billa.

V blízkosti Starého mostu v Petržalke je najväčší elektroobchod na Slovensku TPD.

Dôležité inštitúcie

Sídli tu veľa štátnych aj súkromných inštitúcií s celomestskou aj celoštátnou pôsobnosťou.

Súkromné inštitúcie
Incheba Expo a hotel Incheba

Medzi najdôležitejšie inštitúcie v Petržalke patrí výstavisko Incheba Expo, čo je najväčšie výstavisko na Slovensku, v ktorom sa každý rok koná najväčší veľtrh stavebníctva Coneco. V súčasnosti vďaka svojej kapacite slúži aj ako univerzálny priestor na konanie kultúrnych a spoločenských akcií.

Pôsobia tu súkromné vysoké školy Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, Vysoká škola manažmentu v Trenčíne a Paneurópska vysoká škola.

Medzi významné spoločnosti so sídlom v Petržalke patria Eset, Penta, zdravotná poisťovňa Dôvera a komunikačný operátor UPC Broadband Slovakia.

Verejné inštitúcie

Sídli tu Všeobecná zdravotná poisťovňa, Archív mesta Bratislavy, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská pedagogická knižnica, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, Múzeum školstva a pedagogiky, Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, Záchranná zdravotná služba Bratislava a Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica svätého Cyrila a Metoda.

Inštitúcie pôsobiace v minulosti

V minulosti bol hlavným priemyselným petržalským podnikom výrobný podnik Matador ako výrobca chemických výrobkov. Do roku 2017 tu sídlil aj významný vydavateľ periodickej tlače Spoločnosť 7 Plus a Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava. Do roku 2016 tu pôsobil Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave na Kopčianskej ulici.

Občianska vybavenosť

Petržalka disponuje okrem siete obchodov a prevádzok služieb aj nemocnicou na Antolskej ulici pri jazere Veľký Draždiak a niekoľkými knižnicami. Veľa menších obchodných prevádzok a firiem ponúkajúcich služby má sídlo priamo v spoločných priestoroch v zástavbe panelových obytných domov. Prakticky každý obytný dom obsahuje niekoľko prevádzok či už predajných, alebo nepredajných, napríklad kaderníctvo, solárium a pod.

Spoločenské problémy

Petržalka bola po roku 1989 známa mierne vyššou kriminalitou ako ostatné mestské časti. Podľa istých názorov bola Petržalka rajom drogových dílerov, čo bolo zapríčinené vekovým zložením obyvateľstva. V súčasnosti je situácia definitívne odlišná, čo je spôsobené realizáciou projektu „Bezpečné bývanie“[5], kedy sa domy uzatvorili a zamkli pomocou DEK kľúčov schopných sledovať vstup a výstup obyvateľov domu v spojení s kamerovým systémom monitorujúcim priestory a okolie domu. Istú rolu zohralo aj to, že byty si postupne ľudia odkúpili do vlastníctva a zároveň zmenili prístup k vlastnému majetku. Kriminalita v Petržalke sa nijako výrazne nelíši od ostatných mestských častí a má stále klesajúcu tendenciu.

Doprava
Panónska cesta
Diaľnica Viedenská cesta - Prístavný most na Einsteinovej

Hlavnými cestnými ťahmi v Petržalke sú cesty Panónska, Dolnozemská a Einsteinova. Najmä okolo Panónskej prebieha rozsiahla výstavba nových objektov, vyvíja sa aj Einsteinova ulica. Cez Petržalku uprostred Einsteinovej ulice prechádza diaľnica D1, spájajúca hraničný prechod s Rakúskom s diaľnicou smerom na Žilinu. Diaľnica prechádza cez Prístavný most a napája sa aj na Most Lafranconi.

Rozostavané depo Janíkov dvor pôvodne plánovaného metra, po dokončení sa malo používať ako depo električkovej rýchlodráhy.

V prvej polovici 20. storočia cez Petržalku premávala pravidelná linka na električkovej trati z Bratislavy do Viedne cez Starý most. Po rekonštrukcii bude po moste viesť primárne električková doprava v smere do Petržalky.

Železničná stanica Petržalka

Na Kopčianskej ulici pri začiatku Petržalského korza je na slovenské pomery moderne prebudovaná železničná stanica Bratislava-Petržalka, odkiaľ sa dá dostať do Viedne moderným vlakom Bombardier Talent rakúskych železníc. Táto železničná linka čiastočne nahrádza zrušenú električkovú linku do Viedne. Ďalšou linkou je aj pravidelný vlak do prihraničnej maďarskej obce Rajka. Z tejto železničnej zastávky premáva aj niekoľko osobných vlakov do východnej časti Bratislavy alebo do Senca.

Mestská hromadná doprava v Petržalke je zabezpečovaná autobusmi a električkami, ktorej trať bola dokončená v roku 2016. Táto trať spája Petržalku s centrom Bratislavy a vedie od Jungmannovej cez Starý most a Šafárikovo námestie, kde sa napája na sieť električiek. V najbližších rokoch je v záujme mesta trať v Petržalke predĺžiť až po tzv. Južné mesto.

Napriek tomu, že je Petržalka lokalizovaná na opačnom brehu Dunaja ako centrum mesta, spojenie s ním je pomerne rýchle, zo zastávky Aupark sa dá dostať autobusom na zastávku Zochova cez Most SNP za 2 minúty. Do Starého Mesta je z Petržalky pomerne jednoduchý prístup prostredníctvom autobusov, ktoré premávajú cez 4 mosty alebo električkou cez zrekonštruovaný Starý most. Na prístup do užšieho centra sa používajú hlavne 3 mestské mosty, teda Most SNP, Starý most a Most Apollo. Pre tranzitnú dopravu zase 2 diaľničné mosty, Most Lafranconi a Prístavný most.

Dejiny

Obce na území dnešnej Petržalky

Na území dnešnej mestskej časti Petržalka sa v minulosti okrem samotnej (v tej dobe samostatnej) obce Petržalka nachádzali aj časti území 3 susedných samostatných obcí. Dejiny dnešnej mestskej časti Petržalka pozostávajú teda prísne vzaté nielen z dejín samotnej obce Petržalka, ale aj z dejín týchto troch susedných obcí. Konkrétne sa na území dnešnej Petržalky pred vznikom Česko-Slovenska (presnejšie: do roku 1919/1923) nachádzali územia týchto obcí:

  • obec Petržalka (nem. Engerau, maď. Ligetfalu/Pozsonyligetfalu): dnešná Incheba, dnešná miestna časť Dvory, juh dnešnej miestnej časti Pečniansky les, dnešné lokality Kapitulské pole a Kapitulský dvor, sever dnešnej lokality Lúky 6 a dnešná miestna časť Draždiak [6][7][8][pozn 1][9][10][11] (Poznámky: 1. Do roku 1850 juh Pečnianskeho lesa, Kapitulské pole a Kapitulský dvor patrili do obce Kittsee/Köpcsény [12]; 2. Za prvej ČSR do Petržalky patrilo aj územie dnešných Hájov približne severne od dnešnej Osuského ulice [6], 3. Od vzniku ČSR (definitívne od roku 1923) do Petržalky patrilo aj menšie územie na ľavom brehu Dunaja oproti dnešnej čistiacej stanici odpadových vôd. Toto územie pred vznikom ČSR patrilo do obce Kittsee. Aj na základnej topografickej mape z roku 1990 je, zdá sa, ešte zakreslené ako územie Petržalky[6]. V súčasnosti toto územie už patrí do Ružinova[13].)
  • časť obce (mesta) Prešporok/Bratislava (nem. Pressburg, maď. Pozsony): dnešná miestna časť Pečniansky les (okrem južnej časti), Sad Janka Kráľa, územie medzi Sadom Janka Kráľa a dnešnou Pobrežnou ulicou, dnešné Háje okrem ich severovýchodnej časti (teda okrem vtedajšieho Ovsišťa; pozri aj Poznámku 2 vyššie), západná časť dnešnej Petržalky-Východ 2 a celá dnešná Petržalka-Východ 3 [14][6][9][11]
  • časť obce Prievoz (nem. Oberufer, maď. Főrév): vtedajšie Ovsište (čiže dnešné blízke okolie Pobrežnej ulice, nájazd na Most Apollo a Prístavný most a dnešné severovýchodné Háje) a východná časť dnešnej Petržalky-Východ 2[15]
  • časť obce Kittsee (maď. Köpcény, slov. Kopčany [t.j. Kopčany v širšom zmysle]): ostatné územia dnešnej Petržalky, t. j. dnešné lokality Kopčany [v užšom zmysle], Vojenský dvor, Zadné lúky a Nové pole a dnešné miestne časti Lúky (okrem časti Lúk 6 ), Petržalka-Juh a Petržalka-Východ 4 (Pozri aj Poznámku 1 a 3 vyššie). Severná hranica Kittsee bola zároveň severnou hranicou Mošonskej župy, čiže dnešným územím Petržalky prechádzala hranica medzi dvoma uhorskými župami – Bratislavskou a Mošonskou. [16]

Vtedajšia obec (mesto) Bratislava bola k Česko-Slovensku definitívne pripojená (čiže dobytá) medzi koncom decembra 1918 a prvými dňami januára 1919[17], boli však z nej pripojené len územia na ľavom brehu Dunaja. Územie celej dnešnej Petržalky zhruba severne od miesta kde diaľnica D2 križuje dnešnú Kopčiansku ulicu a severne od dnešných južných Lúk (teda územie uhorskej obce Petržalka a častí uhorských obcí Bratislava, Kittsee a Prievoz) bolo k Česko-Slovensku pripojené (dobyté) 15. augusta 1919; z tohto dobytého územia bolo dovtedajšie územie Kittsee pripojené k vtedajšej obci Petržalka. V júli 1920 nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva, ktorá zhruba potvrdila spomínanú hranicu ČSR (a teda aj Petržalky) voči Rakúsku obsadenú 15.8.1919 a na juhu stanovila bod styku hraníc štátov ČSR-Rakúsko-Maďarsko (a teda aj juhozápadný bod hraníc vtedajšej Petržalky) trochu južnejšie - 1 km západne od sídla Janíkov dvor (Antonienhof). V júli 1921 nadobudla účinnosť Trianonská zmluva, ktorá stanovila hranicu medzi ČSR (a teda aj vtedajšou Petržalkou) a Maďarskom nejasne niekde na úrovni sídla Janíkov dvor. V roku 1923 bola vykonaná úprava hraníc v tejto oblasti do súčasnej podoby, čiže od roku 1923 západná a južná hranica Petržalky (ktorá bola do roku 1947 v plnom rozsahu zhodná s hranicou Česko-Slovenska) prebieha tam, kde aj dnes, čo znamená, že sa oproti roku 1920/1921 posunula väčšinou mierne na juh.[pozn 2][19][20][6][21][22][23][24].

Od 10.10.1938 do 4.4.1945 celé dovtedajšie česko-slovenské územie na pravom brehu Dunaja (t.j. dovtedajšia Petržalka, dovtedajšia pravobrežná Bratislava a dovtedajší pravobrežný Prievoz) patrilo podľa Mníchovskej dohody do Nemecka. V nemecku obec Engerau (tak v Nemecku znel staronový oficiálny názov dovtedajšej Petržalky) zahŕňala nielen dovtedajšie územie Petržalky, ale celé pripojené dovtedajšie česko-slovenské pravobrežné územie, čiže územie celej dnešnej Petržalky (zrejme vrátane území, ktoré do r. 1919/1923 patrili pod Kittsee). [25][26][27][28] V apríli 1945 bol obnovený faktický a právny stav z obdobia pred 10. 10. 1938, čiže boli obnovené hranice medzi štátmi, obcami a časťami Bratislavy v stave v lete roku 1938.

V roku 1946 bola obec Petržalka (vtedy teda už vrátane bývalých území Kittsee) a (celá) obec Prievoz pripojená k obci (mestu) Bratislava. V 50. rokoch 20. storočia (alebo v roku 1949?)[pozn 3] bolo v rámci Bratislavy k Petržalke pripojené dovtedajšie pravobrežné územie Bratislavy (t.j. najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa a Starý háj) a pravobrežné územie Prievozu [31][6][32]. Týmto aktom územie Petržalky získalo prakticky dnešnú podobu.

Treba poznamenať, že mestská časť Petržalka dnes prísne vzaté nepokrýva úplne celý pravý breh Dunaja v Bratislave, pretože úzky pás brehu Dunaja medzi štátnou hranicou s Rakúskom a Mostom Lafranconi patrí do mestskej časti Karlova Ves (ide o parcely č. 1381-1389). [33][34]

Najstaršia písomná zmienka

Najstaršia menovitá zmienka o objektoch na území dnešnej Petržalky je v listine z roku 1225 (niekedy sa nesprávne uvádza rok 1222), ktorá spomína hneď niekoľko geografických objektov z územia dnešnej Petržalky. Medzi nimi sa uvádza aj:

  • sídlo "Fluecendorf" či "Wlocendorf", čiže Flantschendorf (t.j. Kapitulský dvor či Kapitulské pole), ktoré sa stalo súčasťou obce Petržalka asi až roku 1850;
  • ostrov "Mogorsciget" (doslova asi ekvivalent moderného maďarského slova Magyarsziget, čiže uhorský/maďarský ostrov). Názov Mogorsciget môže byť predchodca neskoršieho (rok 1422) nemeckého názvu Ungerau (výklad pozri nižšie), čo je staršia verzia neskoršieho (16. storočie) názvu Engerau (výklad pozri nižšie), pričom názov Engerau bol v roku 1920 oficiálne zmenený na Petržalka. Názov Mogorsciget by teda pri takomto výklade bol nielen zachovaný názov z územia dnešnej Petržalky, ale aj priamo zachovaný názov samotnej historickej obce Petržalka. Napríklad Horváth 1990 však hodnotí názov Mogorsciget ako synonymum názvu Nussau (doslova Orechová niva), čo bol dunajský ostrov v dnešnom Rakúsku pri Wolfsthali (čiže nebol zhodný s Ungerau a ani nebol na území dnešnej Petržalky); v takom prípade je najstaršou písomnou zmienkou o obci Petržalka až vyššie spomenutý zápis z roku 1422 (konkrétne v tvare "Unger Au").[35][36][37][38]

Doložené historické názvy

Príklady doložených historických názvov obce Petržalka (resp. pôvodne len alebo aj názov ostrova či nivy (po nemecky Au), na ktorom/-ej neskôr vzniklo sídlo Petržalka) sú:
V nemčine:

  • 1422 - Unger Au (najstarší zachovaný výskyt názvu v nemčine; slovo Unger Au/Ungerau/Hungerau atď. znamená "uhorská/maďarská niva" alebo "uhorský/maďarský ostrov"; podľa Horváth 1990 "ostrov a niva pri hraniciach s nemeckým etnikom patril k Uhorsku, naproti tomu ostrovy na západ od neho (okrem Pečne) patrili susednému nemeckému etniku")
  • 1485 – Unngeraw
  • 1493 - Ungerau
  • 1508 – Hungeraw
  • 1509 – Hungerau
  • 1564 – Enngerl
  • 1567 – Hungereuelen
  • 1654 (aj 1735, 1762 a vo všetkých uhorských oficiálnych zoznamoch názvov od roku 1773) - Engerau (etymológiu pozri nižšie; názov Engerau je aj súčasný nemecký názov a používal sa oficiálne aj v rokoch 1938-1945, teda keď bola Petržalka súčasťou Nemecka)
  • 1670 – Engeraw
  • 1719 (aj 1735) – Enger-Au
  • 1803 - Ziegeiner-Doerfl (slovo Ziegeiner-Doerfl znamená "cigánska dedinka"; tento názov vznikol z toho, že neobývané časti Petržalky zaberali často Cigáni, z ktorých niektorí sa stali aj stálymi obyvateľmi Petržalky)
  • 1840 - Dorf-Au (slovo Dorf-Au znamená "dedinská niva")
  • 1844 - Audörfel (slovo Audörfel znamená "nivná dedinka")
  • 1919 - Au (slovo Au znamená "niva"; tento názov je použitý v Slovenskom denníku 15. 8. 1919)

V latinčine:

  • 1685 - Paluggyayana insula (keďže na ostrove mali majetky okrem mesta aj Pálfiovci, ktorí boli dedičnými hradnými županmi)
  • 1750 - insula Engerauiensis (názov znamená "ostrov engerauský")
  • 1762 - possessio Engerau (názov znamená "nehnuteľnosť Engerau"; vo viacerých latinských textoch sa teda jednoducho preberá nemecký názov)

V maďarčine:

  • 1225 - Mogorsciget (názov je neistý, vysvetlenie pozri vyššie)
  • 1863 - Ligetfalva (najstarší nepochybný zachovaný výskyt názvu v maďarčine; slovo liget znamená niva, lesík, háj a slovo falva - resp. v novšej maďarčine falu - znamená dedin(k)a, osada, takže názov znamená zhruba "nivná dedinka" [39][40][41])
  • 1873 (aj v nasledujúcich uhorských oficiálnych zoznamoch názvov až do r. 1907) - Ligetfalu[pozn 4] (význam názvu pozri vyššie pod Ligetfalva)
  • 1865 - Liget
  • 1913 - Pozsonyligetfalu (názov podľa uhorského oficiálneho zoznamu; toto je aj súčasný maďarský názov; Pozsony znamená Prešporok, význam slova Ligetfalu pozri vyššie)

V slovenčine:

  • 1919 - Petržalka (ide o prvý doklad slovenského názvu, konkrétne je zo slovenských novín z 15.8.1919; od roku 1920 je Petržalka aj oficiálny názov a platí dodnes [42] (pozri ale dole komentár k roku 1996); etymológiu pozri nižšie)
  • 1919 - Petrželka (v slovenských novinách 15.8.1919)
  • 20. roky - Bratislava-Petržalka (názov sa polooficiálne používa dodnes, skutočne oficiálny názov to ale bol len v rokoch 1968 - 1971 podľa zákona č. 43/1968 Zb.) [43][44][45][46]
  • 1971 - Bratislava V - Petržalka (išlo o oficiálny názov používaný len krátky čas v auguste a septembri 1971) [47]
  • 1996 - Bratislava - mestská časť Petržalka (tento názov sa používa dodnes, vyplýva z nariadenia č. 258/1996 Z.z. a platí len pre Petržalku chápanú ako obec či ekvivalent obce [ako názorne vidno z prílohy vyhlášky č. 529/2001 Z.z.]; názov Petržalky chápanej čisto ako mestská časť vyplýva zo zákona č. 377/1990 Zb. a znie len Petržalka, pričom sa ale vyskytuje aj nevhodný tvar Mestská časť Petržalka; názov katastrálneho územia znie vždy len Petržalka [48][49][50])

O historických názvoch ďalších území, sídiel a obcí na území dnešnej Petržalky pozri napr. Ovsište, Prievoz, Starý háj, Kapitulský dvor, Kittsee.

Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ nie je uvedené inak) sú: [51][52][53][54]

Etymológia názvov

Nemecký názov Engerau je doložený v rôznych variantoch od 17. stor. (pozri vyššie), i keď jeho náznak vidno už k roku 1564 (tvar Enngerl). Engerau znamená doslova "užšia/úzka niva" alebo "úzky/užší ostrov", ale môže ísť aj len o skomoleninu staršieho názvu Ungerau (etymológiu Ungerau pozri vyššie v zozname). Podľa Mateja Bela (text z roku 1735) "...ostrov...niektorí... podľa polohy nazývajú Engerau [t.j. užšia niva], pretože rieka ho občas stláča do úzkeho priestoru. Iní však dávajú prednosť výkladu, že názov pochádza od Maďarov/Uhrov [v origináli: Hungaros], akoby chybnou výslovnosťou slova Ungerau vzniklo Engerau. Nech už je to s jeho pomenovaním akokoľvek, teraz sú tam doma Nemci a iba veľmi malý počet Maďarov, ba takmer žiadni, iba tí, čo sa inde naučili reč, alebo tu slúžia u Nemcov". Podľa Horváth 1990 názov Engerau pochádza z toho, že "pred reguláciou Dunaja dunajské ramená tu vytvárali úzky ostrov a tak sa zmenili zvukovo veľmi blízke pomenovania Ungerau na Engerau". [55][56][57]

Slovenský názov Petržalka (resp. spočiatku aj Petrželka) je prvýkrát doložený v slovenských novinách z 15. 8. 1919 pri príležitosti obsadenia Petržalky Česko-Slovenskom a v roku 1920 sa tvar Petržalka stal aj oficiálnym názvom. Nie je isté, či názov vznikol až v roku 1919 ako novotvar alebo či bol už predtým v miestnom slovenskom prostredí známy. Takisto existuje viacero názorov na jeho pôvod: Podľa jednej teórie názov Petržalka vznikol až v 20. storočí a odvodzuje sa od nárečovej podoby názvu petržlenu – ako petržal/petržel. Súvisí s tým, že obyvatelia obce sa venovali aj poľnohospodárstvu (mali záhrady) a na trhu v Bratislave predávali okrem iného aj petržlen. Podľa inej teórie je názov skomolenia mena správcu pálfiovského majetku Petra Zalku. [58]

Dejiny do 60. rokov 20. storočia

V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku 1920 tu žilo 10-tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 20-tisíc.

Petržalka bola z dopravného hľadiska prvýkrát permanentne spojená s Bratislavou v roku 1891, keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.

Po pripojení k Česko-Slovensku 14. augusta 1919 to bola najväčšia dedina v krajine, pričom mala viac obyvateľov ako niektoré väčšie mestá (napr. Senica, Martin, Lučenec, Poprad, Zvolen a pod.). Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami tu žili predovšetkým Nemci, okrem toho Slováci, Česi, Maďari, Židia, Bulhari, Chorváti a Rómovia.

V roku 1938 bola pripojená k nacistickému Nemecku na základe Mníchovskej dohody, po druhej svetovej vojne bola však vrátená Česko-Slovensku. V roku 1946 sa oficiálne stala súčasťou Bratislavy, vtedy mala 106 ulíc, pričom názvy boli z veľkej časti rovnaké ako názvy ulíc v Bratislave a preto v roku 1950 došlo k ich hromadnému premenovaniu.

Panelová výstavba (od 70. rokov 20. storočia)

Koncom 60. rokov 20. storočia, keď bol primátorom Milan Hladký, sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie mestského sektoru Bratislava-Petržalka. Riešené územie malo rozlohu 1806 ha a ohraničoval ho tok Dunaja a predpokladaný odtokový kanál. Územie bolo charakteristické existujúcim rozsiahlom parkom a zeleňou záhrad i lesných masívov. V riešení štúdie malo byť čo najviac rešpektovaný ráz územia v celkovom obraze mesta. Program stavby požadoval riešiť:

  • obytné územie pre 100 000 obyvateľov s komplexnou bytovou vybavenosťou
  • Fakultu fyzikálnej chémie SVŠT
  • výskumné pracovisko ČSAV
  • výstavisko
  • telovýchovné zariadenia celomestského významu
  • dobudovanie existujúcej dostihovej dráhy na medzinárodnú úroveň
  • plocha pre priemysel bola záväzne vymedzená

Urbanistická súťaž mestského sektoru Bratislava-Petržalka bola asi najvýznamnejšou slovenskou urbanistickou súťažou storočia, a výsledky tejto súťaže sa aj realizovali. Súťaž vzbudila mimoriadny ohlas, svedčí o tom aj to, že súťažné podmienky si vyžiadalo okolo 700 záujemcov z celého sveta. Súťaž vypísala Rada Mestského národného výboru k 15. júnu 1966 s termínom odovzdania 15. apríla 1967. Súťaž bola verejná a anonymná. Právoplatne sa na súťaž zaregistrovalo 310 účastníkov z 28 krajín. No v stanovenom termíne došlo 84 návrhov z 19 krajín. Na najvyššom mieste bola udelená tretia cena kde sa ocitlo päť návrhov. Záverečnú podobu vypracovali Jozef Chovanec a Stanislav Talaš so spolupracovníkmi. Neskôr sa však Chovanec vzdal účasti na projekte, no napriek tomu sa podarilo základnú funkciu naplniť. S asanáciou pôvodnej zástavby sa začalo už v roku 1972, posledné obytné domy boli zbúrané ešte pred novembrom 1989. Prvé panelové domy začali slúžiť svojmu účelu už v roku 1977.

Zdroje tejto kapitoly: [59][60][61][62]

Národnostné zloženie

1910:

  • Nemci - 1 997 (67,76%)
  • Maďari - 495 (16,80%)
  • Slováci - 318 (10,79%)
  • Ostatné/nezistená - 137 (4,65%)
  • Spolu - 2 947 (100%)

1991:

  • Slováci - 117 788 (91,84%)
  • Maďari - 5 645 (4,4%)
  • Česi - 2 280 (1,78%)
  • Ostatné/nezistená - 2 538 (1,98%)
  • Spolu - 128 251 (100%)

2001:

  • Slováci - 108 600 (92,64%)
  • Maďari - 4 259 (3,63%)
  • Česi - 1 788 (1,53%)
  • Nemci - 219 (0,19%)
  • Ostatné/nezistená - 2 361 (2,01%)
  • Spolu - 117 227 (100%)

2011:

  • Slováci - 97 654 (92,26%)
  • Maďari - 3 512 (3,32%)
  • Česi - 1 200 (1,13%)
  • Nemci - 155 (0,15%)
  • Ostatné - 1 426 (1,35%)
  • Nezistená - 1 895 (1,79%)
  • Spolu - 105 842 (100%)

Starostovia

Zaujímavé stavby

Rodisko

Poznámky
  1. V knihe Horváth 1990 je opakovane Draždiak nesprávne zakreslený ako územie v minulosti patriace pod Bratislavu; správne má byť zakreslené ako územie patriace pod Petržalku. Okrem toho je v knihe na niektorých miestach nesprávne uvedené, že v roku 1851 mesto Bratislava stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja; v skutočnosti administratívne stratilo len vtedajšiu obec Petržalka, ostatné územia (Pečňa, Starý háj atď.) mu ostali. Správne údaje porovnaj napr. na [6][7].
  2. Vzhľadom na to, že tá časť uhorskej obce Köpcsány/Kittsee, ktorá po roku 1920/1921 ostala v Maďarsku (t.j. oblasť južne od Janíkovho dvora), bola v Maďarsku pochopiteľne administratívne pričlenená k najbližšej, susednej obci, t.j. k obci Jarovce, tak pri posune hraníc v oblasti Janíkovho dvora smerom na juh, ktorý sa uskutočnil v roku 1923, sa už formálne k Česko-Slovensku (a teda aj k Petržalke) v týchto miestach nepripájala časť obce Kittsee, ale časť obce Jarovce (ktorá ale, ako bolo spomenuté, len asi dva roky predtým patrila ešte pod Kittsee). Z toho dôvodu encyklopédia Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza (a preberajú to aj iné zdroje), že v roku 1923 bola k Petržalke definitívne pripojená nielen časť obce Kittsee, ale aj časť obce Jarovce [18][6][7].
  3. Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp až niekedy v 50. rokoch.[29][30]
  4. Horváth 1990 uvádza názov Ligetfalu k roku 1862, ale názov Ligetfalva (ktorý je v skutočnosti uvedený aj vo vtedy oficiálnych zoznamoch) vôbec neuvádza, takže možno uňho došlo k nejakému omylu.

Referencie
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Bezpečné bývanie
  6. Staré mapy [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  7. Pressburg und Hainburg [online]. chartae-antiquae.cz, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  8. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. mapové časti vnútri knihy.
  9. Bratislava: plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, 2013. ISBN 978-80-89184-19-4.
  10. Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014
  11. Informačný materiál - Návrh stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel [online]. petrzalka.sk, [cit. 2019-05-18]. Dostupné online.
  12. Pozri zdroje uvedené v článku Kittsee
  13. Katastrálna mapa Bratislava [online]. katasterportal.com, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  14. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. úvod a mapové časti vnútri knihy.
  15. Pozri zdroje uvedené v článku Prievoz.
  16. Pozri zdroje uvedené v článku Kittsee.
  17. Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky [online]. muzeum.bratislava.sk, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  18. https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html
  19. HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka, 2000, str. 213 a nasl. S. 226
  20. KAČÍREK, Ľuboš; TIŠLIAR, Pavol. Petržalka v rokoch 1919 - 1946. 2. dopl. a prepr. vyd. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, 2014. 80 s. Dostupné online. ISBN 978-80-971715-1-3. S. kapitola 1. a S. 26 (s chybou ohľadne Jaroviec - porov. pozn. pod čiarou).
  21. Treaty of Trianon
  22. Treaty of Peace between the Allied and Associated Powers and Austria; Protocol, Declaration and Special Declaration [1920] ATS 3 [online]. austlii.edu.au, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  23. FLOIGER, Michael. atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich [online]. atlas-burgenland.at, [cit. 2019-05-30]. Dostupné online.
  24. Pozri aj zdroje uvedené v článku Kittsee.
  25. Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946 [online]. muzeologia.sk, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online. S. 42 a nasl.
  26. Großblatt 445 - Wien [Wien, Hainburg / Preßburg, Eisenstadt, Neusiedl am See] (XII/1944) [online]. landkartenarchiv.de, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  27. Karte des Sudetenlandes 1:75.000 (4758) - Preßburg (1938) [online]. landkartenarchiv.de, [cit. 2019-06-01]. Dostupné online.
  28. Pozri kapitolu o histórii v článku Ovsište.
  29. Mapa - Národný Geoportál SR [online]. geoportal.gov.sk, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  30. Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  31. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 35, 36 a mapy vnútri knihy.
  32. Pozri zdroje uvedené v článku Prievoz
  33. vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pečniansky les
  34. Katastrálna mapa Bratislavy. Parcely č. 1381 až 1389
  35. Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 S. 20, 21, 22
  36. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 103, 90, 204, 221.
  37. Evidenčný list pamätihodnosti mesta PET – 2 – 1 [online]. muop.bratislava.sk, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.
  38. Pišút, P. Dunaj na slovensko-rakúskom pomedzí, 2013
  39. falu [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  40. liget [online]. arcanum.hu, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  41. HALÁSZ, Előd; FÖLDES, Csaba; UZONYI, Pál. Magyar-német nagyszótár. [s.l.] : Akadémiai Kiadó, 1998. 1637 s. ISBN 978-963-05-7513-3. S. 416, 954.
  42. a) predpisy o meste: zákon č. 43/1968 Zb. (v znení od konca roku 1971); vyhláška č. 91/1971 Zb.; vyhláška č. 3/1986 Zb.; zákon č. 377/1990 Zb.; b) predpisy o obciach: opatrenie MV SR z 13. 12. 1991 c12-p1/1991 Zb.; opatrenie MV z 28. 12. 1991 c15-p1/1991 Zb.; opatrenie MV SR č. 28/1996 Z.z.
  43. Zlatá kniha mesta Bratislavy. [s.l.] : Čechoslovakia, 1928. 392 s. S. 274, 340.
  44. Úradný vestník. [s.l.] : Polygrafické závody, 1947. 946 s. S. 1799.
  45. uznesenie Predsedníctva SNR č. 4/1983 Zb.
  46. zákon č. 43/1968 Zb.
  47. zákon č. 63/1971 Zb. (platnosť ukončená zákonným opatrením Predsedníctva SNR 91/1971 Zb.)
  48. nar. č. 259/1996 Z.z.; vyhláška č. 529/2001 Z. z.; zákon č. 377/1990 Zb.
  49. Jazyková poradňa SME
  50. Katastrálna mapa Bratislava [online]. katasterportal.com, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online.
  51. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 221, 36-38.
  52. Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 S. 21, 32, 33, 75-77, 97
  53. Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998).
  54. Bratislava. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I
  55. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 221.
  56. Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 S. 32, 33, 11, 19, 21
  57. BEL, M.: Notitia Hungariae Novae, 1735 S. 164
  58. Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 S. 76, 77
  59. Gross K.,: Medzinárodná súťaž Bratislava Petržalka, Bratislava, Vydavatelstvo SFVU, 1969
  60. Gross K., : Medzinárodná súťaž na južný obvod Bratislavy, Projekt 9, 1967, č. 11/12
  61. Svetko Š., : Nový Urbanizmusv Petržalke, Projekt 9, 1967, č,´. 11/12
  62. Dulla M., Moravčíková H. :Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart 2002
  63. Zvolení starostovia obcí, primátori miest a starostovia mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2002-12-16. Dostupné online.
  64. Bajan nie je starostom, úraduje Kimerlingová [online]. SME, 2006-02-01, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  65. Petržalčania majú takmer po roku riadneho starostu [online]. Bratislavské noviny, 2006-12-20, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  66. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí – december 2006 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2006-12-03. Dostupné online.
  67. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  68. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.