Komárov (Bratislava)

Komárov (maď. Szunyogdi, nem. Muckendorf) bola pôvodne samostatná obec na pravom brehu Dunaja, ktorá bola v polovici 20. storočia pripojená k Podunajským Biskupiciam, ktoré sú od roku 1972 súčasťou Bratislavy.

Kostol sv. Jozefa v Komárove, časti Podunajských Biskupíc

Názvy

Doložené slovenské názvy:

  • od 1927 dodnes: Komárov[1]
  • 1933: Komarov (možno preklep) [2]

Doložené maďarské názvy (od súčasného HU slova: szúnyog (-ot,-ja) → komár) [3][4][1]:

  • 1341 Zunyugd (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
  • 1441 Zwnyg, Zwnywg (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
  • 1471 Zunyok
  • 1562 Zwnyogd
  • 1628 Suniokh
  • 1639 Szuniogde
  • 1718 Szunyogh
  • 1773 a od 1808 dodnes: Szunyogdi (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka aj variant Szúnyogdi)
  • 1783 Szunyogdÿ (Nad prvým y je dvojitý akút, čiže dve čiarky. Tento znak sa tu nepodarilo zobraziť) [5]
  • 1786 Sunyogdi

Doložené nemecké názvy (od súčasného DE slova: die Mücke → komár) [4][1][6]:

  • 1378 Muckendorf
  • 1436 Mukchendorff
  • 1439 Mokchendarff, Mockndarif, Mokkendarf, Mukkendorf
  • 1459 Muksdarff,
  • 1593 Mughendorf
  • 1773 Mukendorff
  • 1796 Münchendorf [7]
  • 1783 Mukendorf [5]
  • 1786 Mückendorf
  • od 1808 dodnes: Muckendorf (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka tvar Muckendorff [3])

Dejiny

Podľa Vlastivedného slovníka sa sídlo spomína prvýkrát v roku 1341 "v ohraničení chotára Podunajských Biskupíc".[3] Horváth 1990 uvádza prvú zmienku až k roku 1378. [4]

V roku 1378[chýba zdroj] sa sídlo spomína ako poddanská dedina ostrihomského arcibiskupstva, do ktorého patrila až do konca feudalizmu.[3]

V roku 1441 sa objavuje meno richtára Mikuláša (Nicolao villico de Zwnyg).[8]

Počas Betlenovho povstania sa v roku 1620 sídlo takmer vyľudnilo a následne sa tu v polovici 17. storočia usadili noví kolonisti. [3]

Pri požiari v roku 1847 celé sídlo vyhorelo.[9]

V polovici 20. storočia (zdroje uvádzajú konkrétne rok 1950[4], rok 1943 [3] či rok 1944[1][10]) bol Komárov pripojený k obci Podunajské Biskupice, čím prestal byť samostatnou obcou.

Obyvateľstvo v 19. a 20. storočí

V roku 1828 tu bolo 47 domov a žilo tu 341 obyvateľov, v roku 1855 383 obyvateľov a v roku 1884 481 obyvateľov.[4]

V roku 1921 mala obec 615 obyvateľov (93 % Maďarov). Obyvateľstvo tvorili prevažne katolíci.[10]

Pamiatky

Kostol sv. Jozefa bol postavený v neskororenesančnom slohu v roku 1681.[11] Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup Juraj Slepčiansky-Pohronec údajne na mieste staršieho kostolíka.

Zdroje
  1. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  2. Vrakuňa (okres Bratislava II) - mapa rok 1933 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  3. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : Veda, 1977. 519 s. S. 410 – 411.
  4. HORVÁT, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. 403 s. ISBN 80-222-0229-0.
  5. Vrakuňa (okres Bratislava II) - mapa Voj. mapovanie 1 rok 1783 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  6. Vrakuňa (okres Bratislava II) - mapa Voj. mapovanie 3 rok 1889 [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
  7. VÁLYI, András: Magyar Országnak leírása. Budín, 1796
  8. DL 13642 [online]. 10.09.1441, [cit. 2019-10-22]. Dostupné online.
  9. KONCSOL, László. A Csallóköz városai és falvai III.. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. ISBN 80-7149-721-5. S. 357-359.
  10. http://adatbank.sk/lexikon/szunyogdi-komarov/
  11. PODUNAJSKÉ BISKUPICE. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok II. K – P. Bratislava : Obzor, 1968. 584 s. S. 493 – 494.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.