Krásna Ves (Bratislava)

Krásna Ves (maď. Széplak, nem. Schöndorf) bola stredoveká osada s dnes neistou polohou na území dnešnej Bratislavy.

Poloha

Horváth 1990 Krásnu Ves vymedzuje ako rozsiahlu obec so zhruba nasledujúcou polohou: dnešná východná polovica katastrálneho územia Vinohrady, dnešné katastrálne územie Nové Mesto a zhruba dnešné lokality Železničná stanica Bratislava východ, Žabí majer a Krasňany. To znamená, že (ak vezmeme za základ stav hraníc obcí v roku 1278) Krásna Ves hraničila na západe s obcami Záhorská Bystrica, Lamač a Selendorf, na východe s obcami Rača, Vajnory a Prievoz a na juhu s mestom Bratislava. Takto vymedzené územie zasahovalo na severe do lesov a vinohradov a na juhu a juhovýchode do polí a vinohradov.[1]

Iní autori (z mnohých napr. T. Ortvay) však Krásnu Ves umiestňujú do oblasti dnešnej Obchodnej ulice (t.j. severne od Michalskej brány), prípadne niekde do dnešnej Trnávky a podobne. Aj keby sa Krásna Ves nenachádzala tam, kde tvrdí Horváth 1990, tak platí, že územie, ktoré obci priradil Horváth 1990, sa koncom 13. storočia (bez ohľadu na jeho meno) už uvádza ako majetok mesta a mešťanov.[1][2][3]

Podľa zaniknutej osady Krásna Ves (nech už sa nachádzala kdekoľvek) bola v 14. stor. pomenovaná dnešná Obchodná ulica (najstaršie doložené názvy: 1367 platea Hungaricalis, 1379 platea Schöndorf, 1402 Schöndorffergasse, potom mnohé ďalšie varianty a napokon v prvej polovici 20. storočia prvýkrát po slovensky Uhorská ulica alebo Schöndorfská ulica)[1][4]. Názov Krásna Ves (Šendorf, Schöndorf, Széplak) sa následne často vzťahoval na Obchodnú ulicu.[5] O Obchodnej ulici pozri článok Obchodná ulica.

Historické názvy

Príklady dokladov názvu sú:

Slovenský názov Krásna Ves je doslovný preklad nemeckého názvu Schöndorf.[1] Nemecký názov je zrejme preklad maďarského názvu Széplak. [6]

Charakteristika

Prvý písomný doklad o osade (nech už sa nachádzala kdekoľvek) je z roku 1279 (villa Zeplok) [3]. Ako rok pripojenia k Bratislave sídla či územia pod menom Krásna Ves sa uvádza (v závislosti od zdroja) rok 1288 (resp. 1289) alebo 1297. V roku 1297 už dovtedajšie osada ako taká (teda fyzické sídlo) zrejme neexistovala; uhorský kráľ každopádne v tom roku obyvateľom Krásnej Vsi povolil, aby sa sťahovali do mesta, riadili sa mestskými výsadami a nariadil, aby všetky stavby obce boli použité na stavbu mestských múrov. [1][4][2]

Podľa Horváth 1990 sa obyvateľstvo Krásnej Vsi venovalo vinohradníctvu, ťažbe dreva a poľnohospodárstvu. Podľa toho istého autora darovanie Krásnej Vsi bratislavským mešťanom uhorským kráľom (podľa listiny z roku 1288) je dôkazom toho, že Bratislava bola mestom už pred známym udelením mestských práv Bratislave v roku 1291, keďže poddanskej osade alebo obci by panovník nedaroval také rozsiahle územie.[1]

V listine z roku 1288 sa spomína okrem iného to, že v Krásnej Vsi bývajú hospites (teda hostia), čiže nepôvodné, prisťahované obyvateľstvo. Ján Stanislav k tomu uvádza, že (za predpokladu, že Krásna Ves je zhodná - ako tvrdí napr. T. Ortvay - s Obchodnou ulicou) zo zachovaných názvov Krásnej Vsi a Obchodnej ulice jednoznačne vyplýva, že pôvodné obyvateľstvo Krásnej Vsi boli Slováci, potom prišli maďarskí hospites a po nich nemeckí hospites. [6][7]

Zdroje
  1. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 15, 19, 20, 41, 156, mapa "Hranice mesta v r. 1297", 205.
  2. Osada Schöndorf sa stala súčasťou mesta. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2003-07-21. Dostupné online [cit. 2019-06-02]. ISSN 1335-4418.
  3. ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy (Ferdinandovo mesto, Ferdinandstadt, Nándorváros). [s.l.] : Albert Marenčin--Vydavateľtvo PT, 2004. 140 s. ISBN 978-80-88912-44-6. S. 76.
  4. ŠTEFÁNIK, Martin; LUKAČKA, Ján, a kol. Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010. 629 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89396-11-5. S. 107.
  5. Prešpurčina ešče nezgegla! Prešpurácke pomenovania miestnych lokalít [online]. bratislavafotogenicka.eu, 2017-05-04, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  6. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku : [slovník mien s mapovými prílohami ]. 1. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 73.
  7. Slovenský národopis. [s.l.] : Veda, 1985. 856 s. (Citát: "Ján Stanislav na základe listín z r. 1279, 1288 a 1293 pokladá toto predmestie za osadu, v ktorej bývajú „hospites", t. j. nepôvodné, teda prisťahované obyvateľstvo").
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.