Bratislava – mestská časť Jarovce

Bratislava – mestská časť Jarovce[4] (iné názvy: Bratislava-Jarovce, Mestská časť Jarovce, Jarovce; chorv. Hrvatski Jandrof, maď. Horvátjarfalu, nem. Kroatisch Jahrndorf) sú mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava V.

Bratislava – mestská časť Jarovce
Hrvatski Jandrof
mestská časť Bratislavy
Miestny úrad Jarovce, Palmová 1
Znak
Štát Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava V
Región Bratislava a okolie
Nadmorská výška 134−136 m n. m.
Súradnice 48°03′54″S 17°06′47″V
Rozloha 21,34 km² (2 134 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 500 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 117,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Jozef Uhler[3] (nezávislý)
PSČ 851 10
ŠÚJ 529443
EČV BA, BL
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu
Palmová 1
Telefón 02/62860178
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Jarovce
Webová stránka: jarovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Geografický portál
Slovenský portál

Nachádzajú sa medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom - neďaleko od obce je situovaný hraničný priechod Jarovce - Kittsee.

Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v donačnej listine kráľa Ondreja II. z roku 1208, ktorou potvrdzuje založenie benediktínskeho opátstva v Lebényi (Uhorsko, dnešné Maďarsko). Táto sa ale nezachovala a odkazujú na ňu už iba nasledujúce listiny, z ktorých najstaršou je donačná listina kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1359, vydaná v Pécsi (Päťkostolí). Potvrdzuje ňou výsady pôvodnej listiny kráľa Ondreja II. a vkladá sem aj donácie zeme a osád, ktoré pôvodná listina neobsahovala.

Obec je súčasťou Slovenska od roku 1947, keď bola na základe dohody s Maďarskom pripojená k Česko-Slovensku (spolu s Rusovcami a Čunovom). Dôvodom bola výstavba bratislavského Dunajského prístavu. V tom čase v obci jasne prevažovalo chorvátske obyvateľstvo. Aj veľká časť súčasnej populácie sa hlási k tejto národnosti a zachováva reč svojich predkov a folklórne obyčaje. V rokoch 1947-1950 obec administratívne patrila pod susedné Rusovce.

Mestskou časťou Bratislavy je od 1. januára 1972.

Kostol sv. Mikuláša v Jarovciach

Pôvodom najstarší kostol v petržalskej oblasti stojí v kostolnej záhrade v blízkosti domu smútku v Jarovciach. Tento neskorobarokový farský kostol pochádza z rokov 1763 - 1765. K výstavbe kostola sa viaže nápisová tabuľa na fasáde vpravo od vchodu s textom "SUB // SEBASTIANO // PAUHOFF // PAROCHO // ANNO // 1765" (t.j. za farára Sebastiána Pauhoffa v roku 1765). Kostol bol pôvodne postavený bez veže, ktorú postavili až v roku 1884. K veži (ale aj k výstavbe kostola) sa zas viaže nápisová tabuľa nad portálom s textom "I // Ecclesia haec a Principe Patrono // Esterhazi aedificata. Anno 1765. // II // Turris est triumphus crucis Christi. // Turris haec monumentalis nutu ac. // expensis S. Sedis Consistoriali Asses // soris ac Parochi Zanchichi Andreae. // nec non localis Communitatis aedi. // ficata, ac novis Campanis provisa. // Anno 1884." (t.j. Tento kostol bol postavený v roku 1765 za patróna kniežaťa Esterházyho.[5] Veža je triumfom Kristovho kríža. Táto veža bola vystavaná a novým zvonom vybavená v roku 1884 z vôle a na náklady Andreja Zančiča, konzistoriálneho prísediaceho sv. Stolice a farára, ako aj z vôle a na náklady miestneho spoločenstva). Pred koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ju ustupujúce nemecké vojská vyhodili do povetria. Riadna rekonštrukcia kostola sa začala až v roku 1970. Jednou z najdôležitejších prác bola výstavba novej veže, ktorá trvala dva roky. Do nej potom umiestnili dva zvony (tzv. veľký a umieračik), ktoré sa tu nachádzajú dodnes. V rokoch 1972 - 1974 postavili v kostolnej záhrade dom smútku a drôtené oplotenie nahradil železný plot. Na pamiatku občanom Jaroviec, ktorí padli počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne, bol pri Kostole sv. Mikuláša v roku 1992 vybudovaný pomník. Koncom 90. rokov boli na kostole urobené posledné úpravy.

Obyvateľstvo

údaje: [6]
Národnosť 2011 % 2001 % 1991 % 1910 % 1880 %
Maďari 122 8% 160 13% 195 17% 15 2% 3 >0%
Slováci 1044 73% 765 64% 589 52% 3 >0% 6 >0,5%
Rusíni 1 >0% 1 >0% 2 >0% - - - -
Rómovia 3 >0% - - - - - - - -
Ukrajinci 1 >0% 1 >0% 1 >0% - - - -
Česi 9 >0,5% 9 >0,5% 10 >0,5% - - - -
Nemci 8 >0,5% 6 >0,5% 2 >0% 108 17% 69 11%
ostatní/ (z toho Chorváti) 230 / (220) 16% 257 (244) 21% 325 29% 521 (520) 81% 575 (550) 88%
nezistení 20 1% - - - - - - - -
CELKOM 1438 - 1199 - 1124 647 - 653 -

Národnostné zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 1 438
slovenská
 
72,60 %
maďarská
 
8,48 %
rómska
 
0,21 %
rusínska
 
0,07 %
ukrajinská
 
0,07 %
česká
 
0,63 %
nemecká
 
0,56 %
chorvátska
 
15,30 %
srbská
 
0,07 %
ruská
 
0,07 %
moravská
 
0,07 %
bulharská
 
0,07 %
iná
 
0,42 %
nezistená
 
1,39 %

Materinský jazyk

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 1 438
slovenský
 
70,65 %
maďarský
 
8,00 %
rómsky
 
0,14 %
rusínsky
 
0,07 %
ukrajinský
 
0,07 %
český
 
0,70 %
nemecký
 
1,25 %
chorvátsky
 
16,06 %
iný
 
0,56 %
nezistený
 
2,50 %
  • spolu: 1 438 obyv.
  • slovenský - 1 016 (70.65%)
  • chorvátsky - 231 (16.06%)
  • maďarský - 115 (8.00%)
  • nezistený - 36 (2.50%)
  • nemecký - 18 (1.25%)
  • český - 10 (0.70%)
  • ruský - 3 (0.21%)
  • rómsky - 2 (0.14%)
  • ostatný - 2 (0.14%)
  • ukrajinský - 1 (0.07%)
  • srbský - 1 (0.07%)
  • anglický - 1 (0.07%)
  • rusínsky - 1 (0.07%)
  • vietnamský - 1 (0.07%)

Úradný jazyk

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Úradný jazyk je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v zamestnaní alebo škole, bez ohľadu na to, či pracoval alebo študoval na Slovensku alebo v zahraničí.

Úradný jazyk - Jarovce (2011)[7]
Slovenčina
 
84,28 %
ostatné,nezistené
 
7,59 %
Chorvátčina
 
5,42 %
Maďarčina
 
2,71 %
  • spolu: 1 438 obyv.
  • slovenský - 1 212 (84.28%)
  • chorvátsky - 78 (5.42%)
  • nezistený - 71 (4.94%)
  • maďarský - 39 (2.71%)
  • ostatný - 12 (0.83)
  • nemecký - 12 (0.83%)
  • český - 4 (0.28%)
  • francúzsky - 3 (0.21%)
  • anglický - 3 (0.21%)
  • rómsky - 2 (0.14%)
  • posunková reč - 1 (0.07%)
  • ruský - 1 (0.07%)

Jazyk v domácnosti

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Jazyk v domácnosti je jazyk, ktorý obyvateľ v čase sčítania najčastejšie používal v domácnosti.

Jazyk v domácnosti - Jarovce (2011)[7]
Slovenčina
 
69,61 %
ostatné,nezistené
 
13,63 %
Chorvátčina
 
12,45 %
Maďarčina
 
4,31 %
  • spolu: 1 438 obyv.
  • slovenský - 1 001 (69.61%)
  • chorvátsky - 179 (12.45%)
  • nezistený - 163 (11.34%)
  • maďarský - 62 (4.31%)
  • ostatný - 12 (0.83%)
  • nemecký - 11 (0.76%)
  • český - 3 (0.21%)
  • anglický - 3 (0.21%)
  • ruský - 1 (0.07%)
  • vietnamský - 1 (0.07%)
  • španielsky - 1 (0.07%)
  • posunková reč - 1 (0.07%)

Náboženské zloženie

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 1 438
Rímskokatolícka cirkev
 
72,18 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
 
2,85 %
Gréckokatolícka cirkev
 
0,70 %
Reformovaná kresťanská cirkev
 
0,56 %
Pravoslávna cirkev
 
0,14 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
 
0,14 %
Evanjelická cirkev metodistická
 
0,07 %
Bratská jednota baptistov
 
0,07 %
Starokatolícka cirkev
 
0,07 %
Bahájske spoločenstvo
 
0,07 %
iné
 
0,90 %
bez vyznania
 
16,97 %
nezistené
 
5,29 %

Galéria

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Z rodu Esterházy mal v roku 1765 titul kniežaťa Miklós József (1714 - 1790). (
  6. Sčítanie 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
  7. Štatistický úrad SR

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.