Schöne Náci

Schöne(r) Náci, vlastným menom Ignác Lamár (* 11. august 1897, Petržalka – † 23. október 1967, Lehnice) bol neodmysliteľnou súčasťou koloritu bratislavských ulíc a kaviarní takmer 40 rokov. Jeho pamätníci ho poznali ako slušného, tichého a chudobného človeka, vždy pekne oblečeného, vo fraku s cylindrom a paličkou.

Socha na Sedlárskej ulici

Schöne Náci
Známa postava Bratislavy 20. storočia
Rod. meno	Ignác Lamár
Narodenie	11. august 1897 Petržalka, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie	23. október 1967 (70 rokov) Lehnice, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Schöne Náci
Biografický portál

Pôvodne bol cukrársky učeň, neskôr kulisár, pomocník u obuvníka, nosič uhlia a tiež prášil koberce, okrem toho chodil po dvoroch a spieval.

Jeho socha v životnej veľkosti, ktorá je dielom akademického sochára Juraja Meliša a často je terčom útokov vandalov, stojí pri kaviarni Mayer na Hlavnom námestí.

Zomrel vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach.

Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine.

O Schöne Nácim tiež bola vydaná knižka Volali ho Schöne Náci, ktorá je jeho beletrizovaným životopisom.[1]

Pochovaný bol v neoznačenom hrobe na miestnom cintoríne v Lehniciach. Tabuľka s jeho menom pribudla pár mesiacov pred jeho prevezením do Bratislavy.

V septembri 2007 jeho telesné pozostatky vďaka úsiliu spoločnosti Ferdinanda Martinengu previezli a pochovali na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Pochovaný je vedľa ďalšieho známeho Bratislavčana, Júliusa Satinského.