Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

Maturitná skúška po obsahovej stránke vychádza z Cieľových požiadaviek na maturanta, ktoré nájdete v časti Dokumenty. Cieľové požiadavky na maturanta z jednotlivých predmetov vydáva a aktualizuje Štátny pedagogický ústav.

Jednou z priorít Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania je zabezpečenie externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, zadávanej Ministerstvom školstva SR.

Pri realizácii externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky NÚCEM spolupracuje s ďalšími priamo riadenými organizáciami MŠ SR, najmä s krajskými školskými úradmi, Štátnou školskou inšpekciou a Ústavom informácií a prognóz školstva – školskými výpočtovými strediskami.

Na projektovaní, príprave, realizácii, štatistickom spracovaní, vyhodnocovaní a analýze výsledkov externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky sa spolupodieľajú oddelenia Odboru národných meraní NÚCEM:

• Oddelenie tvorby evalvačných nástrojov pre vyššie sekundárne vzdelávanie,
• Oddelenie projektovania a uskutočňovania meraní vo vyššom sekundárnom vzdelávaní,
• Oddelenie hodnotenia výsledkov meraní.

Ústnu formu internej časti maturitnej skúšky organizačne zabezpečuje každá škola v kooperácii s krajskými školskými úradmi.

Maturitná skúška pozostáva z dvoch častí – externej a internej, pričom interná časť sa pri vyučovacích a cudzích jazykoch delí na písomnú formu a ústnu formu. Formy a časti maturitnej skúšky z jednotlivých predmetov nájdete tu.

Maturitná skúška je objektívnym meradlom vedomostí, zručností a všeobecných kompetencií absolventa strednej školy. Maturitné vysvedčenie – doklad o ukončení štúdia na strednej škole – má mimoriadny význam pre študentov, vypovedá o ich schopnosti pokračovať v štúdiu a uplatniť sa v budúcom povolaní.

Cieľom externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky je overiť a zhodnotiť tie vedomosti a zručnosti maturantov, ktoré nie je možné overiť v dostatočnej miere v ústnej forme internej časti. Testujú sa zručnosti a kľúčové kompetencie ako počúvanie s porozumením (v cudzích jazykoch), čítanie s porozumením, gramatika v kontexte, schopnosť prezentovať vlastný prejav písomnou formou (v cudzích aj vyučovacích jazykoch). Testy z matematiky preverujú nielen vedomosti a zručnosti žiakov, ale sú zamerané aj na matematickú gramotnosť.

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania nadväzuje v príprave maturitných skúšok na skúsenosti Úseku certifikovaných meraní výsledkov vzdelávania ŠPÚ.

V období rokov 2000 – 2004 sa realizovali celoslovenské monitorovacie testovania maturantov pod názvom MONITOR a v roku 2004 sa uskutočnila Generálna skúška Novej koncepcie maturitnej skúšky z predmetov anglický jazyk, nemecký jazyk a matematika na vzorke 51 965 žiakov stredných škôl. Od roku 2005 prebieha externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky (anglický, nemecký, ruský, francúzsky, španielsky a taliansky jazyk) z cudzích jazykov a matematiky a od roku 2007 aj z vyučovacích jazykov (slovenského jazyka a literatúry, slovenského jazyka a slovenskej literatúry, maďarského jazyka a literatúry, ukrajinského jazyka a literatúry). V roku 2008 sa externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zúčastnilo 60 301 žiakov. V roku 2008 bol začatý testovací model on-line maturity na vybraných školách.

Externé testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ sa každoročne uskutočňuje s cieľom zisťovať individuálnu úroveň vedomostí a zručností žiakov z matematiky, vyučovacieho jazyka a zo štátneho jazyka. Výsledky testovania slúžia riaditeľom stredných škôl ako jedno z kritérií na prijatie žiaka na strednú školu. Prípravou a realizáciou testovania je poverené oddelenie tvorby evalvačných nástrojov pre nižšie stredné vzdelávanie, ktoré pokračuje v školskom roku 2009/2010 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole.

Ministerstvo školstva SR v školskom roku 2002/2003 poverilo Štátny pedagogický ústav odbornou gesciou a organizáciou testovania žiakov 9. ročníkov ZŠ. Projekt sa uskutočnil pod názvom MONITOR 9 a zameral sa na testovanie žiaka ako jednotlivca. Účelom bol celoslovenský prieskum individuálnej úrovne vedomostí žiakov. Výber škôl a žiakov bol zámerný, podľa vopred stanoveného kritéria. Monitor 9 bol určený žiakom 9. ročníka ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským (okrem žiakov s mentálnym postihnutím a žiakov so ŠVVP), ktorí si v školskom roku podali aspoň jednu prihlášku na gymnázium. Žiaci boli testovaní z matematiky a vyučovacieho jazyka. Podobne sa uskutočnilo testovanie aj v školskom roku 2003/2004.

V školskom roku 2004/2005 sa po prvýkrát zapojili do testovania aj žiaci so ŠVVP okrem žiakov s mentálnym postihnutím. Testovanie sa uskutočnilo celoplošne. Výsledky z testovania zohľadňovali riaditelia stredných škôl v kritériách na prijatie žiaka na strednú školu. Testovacie nástroje boli vytvorené aj pre žiakov s vyučovacím jazykom ukrajinským a od tohto školského roku sa testovanie uskutočňuje každoročne na celej populácii žiakov 9. ročníkov ZŠ okrem žiakov s mentálnym postihnutím. Žiaci sú aj naďalej testovaní z matematiky a z vyučovacieho jazyka. Pri vypracovaní testovacích nástrojov sa vychádza z platných pedagogických dokumentov.

V školskom roku 2007/2008 sa po prvýkrát uskutočnilo testovanie matematickej a čitateľskej gramotnosti.

Prvým výskumom IEA v oblasti občianskeho vzdelávania, ktorého sa zúčastnila aj Slovenská republika, bola štúdia CIVED v roku 1999. Hlavným cieľom tohto výskumu bolo získať v medzinárodnom meradle obraz o úrovni občianskych vedomostí, zručností, o chápaní pojmov, o postojoch a očakávanej účasti mladých ľudí na živote spoločnosti a poskytnúť informácie o tom, čo vedia žiaci 8. ročníka ZŠ (alebo 4. ročníka OGY) o živote spoločnosti a či veria demokratickým inštitúciám a procesom. Na túto štúdiu nadväzuje ďalšia štúdia IEA – ICCS 2009, ktorá je odpoveďou na nové (globálne) výzvy pre vzdelávanie mladých ľudí ako občanov a skúma spôsoby, ako sa mladí ľudia pripravujú prevziať svoje úlohy občanov v rôznych krajinách v 21. storočí.

Štúdia skúma tak národný ako aj regionálny kontext (EÚ) a zbiera informácie o špecifikách občianskeho vzdelávania a občianskej výchovy (politických, kultúrnych a výchovných súvislostiach v každej účastníckej krajine). Sleduje aj vyučovacie postupy v triede, riadenie školy, školskú klímu a iné faktory, ktoré majú vzťah k vedomostiam a postojom žiakov v oblasti občianskej výchovy a občianstva. Slovenská republika sa štúdie ICCS 2009 zúčastnila vďaka podpore Európskej komisie (grant EACEA na úhradu časti účastníckeho poplatku).

IEA TIMSS sa zameriava na zisťovanie vedomostí a zručností z matematiky a prírodných vied žiakov 4. ročníka ZŠ (populácia 1) a 8. ročníka ZŠ alebo 4. ročníka OGY (populácia 2) a od roku 1995 sa uskutočňuje pravidelne v štvorročných cykloch aj na Slovensku. TIMSS sleduje výsledky vzdelávania vo vzťahu k predpísanému obsahu vzdelávania a popri monitorovaní žiackych výkonov venuje pozornosť aj postojom žiakov a aj podmienkam ich domáceho a školského prostredia. Na zozbieranie týchto údajov slúžia 3 druhy dotazníkov: dotazník pre žiaka, dotazník pre učiteľa a dotazník pre školu (určený riaditeľovi školy). V rokoch 1995, 1999 a 2003 sa na Slovensku testovania zúčastnili žiaci 8. ročníka základnej školy a 4. ročníka osemročných gymnázií (populácia 2). Od roku 2007 testujeme žiakov 4. ročníka základných škôl (populáciu 1).

Cieľom štúdie IEA PIRLS je monitorovanie úrovne čitateľskej gramotnosti žiakov 4. ročníka základných škôl. Predpokladá sa, že žiaci v tomto období už zvládli techniku čítania a začínajú využívať čítanie na svoje ďalšie vzdelávanie. Vzhľadom na to, štúdia PIRLS skúma viaceré úrovne porozumenia textov rozličného typu. Popri monitorovaní žiackych výkonov v čitateľskej gramotnosti, štúdia PIRLS venuje značnú pozornosť aj čitateľským návykom a postojom žiakov a aj podmienkam ich domáceho a školského prostredia. Na zozbieranie týchto údajov slúžia 4 druhy dotazníkov: dotazník pre žiaka, dotazník pre rodičov, dotazník pre učiteľa a dotazník pre školu (určený riaditeľovi školy). Štúdia IEA PIRLS sa uskutočňuje v 5 ročných cykloch a Slovenská republika sa jej zúčastňuje od roku 2001.

Úlohou štúdie OECD TALIS je monitorovať vplyv vzdelávacej politiky na prácu učiteľov a vyučovanie (napr. hodnotenie práce učiteľov, kvalifikačné požiadavky a pracovné povinnosti učiteľov, metódy vyučovania a postoje učiteľov, a pod.). Prvá štúdia sa uskutočnila v roku 2008 na vzorke učiteľov 2. stupňa s cieľom získať chýbajúce informácie o učiteľoch pre tvorbu medzinárodných indikátorov, analýzy rozdielov vo výkone žiakov a výsledkoch škôl a podporu dobrej praxe.

Slovenská republika sa štúdie zúčastnila vďaka podpore Európskej komisie (grant EACEA 2007 - 1306 / 001 - 001 TRA DEVNEW na úhradu časti účastníckeho poplatku).

Čo TALIS poskytuje:

• Nový pohľad na učiteľov a vyučovanie s cieľom lepšie pochopiť rozdiely vo výkone žiakov a výsledkoch škôl;
• Pravidelné monitorovanie stavu v jednotlivých krajinách v rámci jednotlivých indikátorov (napr. ďalšie vzdelávanie učiteľov);
• Porovnávanie vplyvu vzdelávacej politiky na učiteľov a vyučovanie medzi krajinami a regiónmi;
• Zdroje pre analýzy na podporu dobrej praxe v politikách vzdelávania jednotlivých zúčastnených krajín.

Štúdia OECD PISA zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce (t. j. funkčnú gramotnosť žiakov z hľadiska teórie celoživotného vzdelávania sa) a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky. Štúdia PISA sa uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch. Hlavnou testovanou oblasťou prvého cyklu štúdie OECD PISA bola čitateľská gramotnosť. Poslednou z troch obmieňaných oblastí je prírodovedná gramotnosť, ktorá sa prvýkrát stala hlavnou skúmanou oblasťou v roku 2006.

Každý cyklus štúdie OECD PISA skúma všetky tri oblasti (gramotnosti), jednu ako hlavnú a dve ako doplnkové. Má tri etapy: pilotné testovanie (overovanie testovacích nástrojov a postupov na národnej úrovni), hlavný zber dát (testovanie vzorky škôl a žiakov v každej zo zúčastnených krajín) a zverejnenie výsledkov (medzinárodná a národné správy). Všetky získané informácie (výsledky) štúdie PISA sa analyzujú vzhľadom na okolnosti vzdelávania (zisťované dotazníkmi) a spracovávajú z pohľadu OECD (napr. výsledné priemery sa počítajú len z dát členských krajín OECD). Cieľom štúdie nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov zúčastnených krajín a ich zmeny v čase a prinášať námety na zlepšenie vzdelávacej politiky.

Slovenská republika, už ako členská krajina OECD, sa prvýkrát zúčastnila štúdie PISA v roku 2003, keď bola hlavnou sledovanou oblasťou matematická gramotnosť.