Bralský tunel
Bralský tunel alebo v minulosti Tunel T.G.Masaryka je železničný tunel medzi Handlovou a Skleným na trati Prievidza – Horná Štubňa.
| Bralský tunel | |||
| železničný tunel | |||
 Rematský portál tunela | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj, Trenčiansky kraj | ||
| Okresy | Prievidza, Turčianske Teplice | ||
| Trať | Prievidza – Horná Štubňa | ||
| Prechod cez | pohorie Žiar | ||
| Nadmorská výška | cca 600 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°46′52″S 18°49′34″V | ||
| Dĺžka | 3 011,6 m | ||
| Počet tubusov | 1 | ||
| Staviteľ | Podnikateľstvo stavieb Praha | ||
| Stavebné náklady | 63 miliónov korún | ||
| Začiatok výstavby | 8. november 1927 | ||
| - Otvorenie | október 1931 | ||
| Správca | ŽSR | ||
 Poloha tunela v rámci Slovenska  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
História
Pôvodné zámery staviteľov o prepojení Ponitria s Horným Považím cez Kľačno, tunelom popod Fačkovské sedlo a Rajec, rovnako ako prepojenie cez Kľačno a Kláštor pod Znievom s Turcom sa nerealizovali pre svoju náročnosť. Železničná trať z Prievidze do Handlovej bola sprevádzkovaná už 15. februára 1913 a nárastom objemu prepravy na tratiach rástla aj potreba zvyšovať ich kapacitu, resp. budovať nové prepojenia. Vznikla tak potreba vybudovať stredoslovenskú transverzálu, teda východo-západnú spojnicu, ktorá by odľahčila Považskú a Košicko-bohumínsku železnicu a zároveň napojila región Hornej Nitry s Turcom.
Jedným z prvých dokončených prepojení stredom Slovenska bola trať medzi Handlovou a Hornou Štubňou, ktorý tak vytvoril prepojenie od Trenčína cez Chynorany a Handlovú. Pokračovaním bolo plánované prepojenie Diviak s Banskou Bystricou a Červenej Skaly s Mergecanmi, čím by vzniklo komplexné prepojenie stredom krajiny.
Trať, ktorá by predĺžila už existujúcu železnicu však mala komplikovanými stavbami prekonávať pohorie a značné prevýšenie susedného regiónu. Pokým nadmorská výška Handlovej je okolo 420 m n. m., Sklené, ktorým mala trať do Štubne prechádzať, leží až 670 m n. m.. Z piatich nových tunelov (šiesty bol už vybudovaný Handlovský tunel pred mestom) bol s dĺžkou 3 011,6 m najdlhší práve Bralský tunel, prekonávajúci masív Bralovej skaly na pomedzí Žiaru a Kremnických vrchov. Budovaný bol v náročných podmienkach od 8. novembra 1927 do októbra 1931 a až do otvorenia Čremošnianského tunela bol našim najdlhším tunelom. Razilo sa modifikovanou rakúskou metódou a robotníci vyťažili 140 000 m³ kameňa, ktoré vyplnilo časť údolia Bralského potoka. Náklady na výstavbu dosiahli 63 miliónov korún.