Lupkovský tunel

Pri zabezpečovaní obrany Rakúsko-Uhorska ako aj jeho správe bolo dôležité zabezpečiť komunikácie na presun tovaru i vojakov. Po rozbehnutí výstavby železníc bola jednou z priorít výstavba trate do Haliča. Z Tiskej železnice bola trať vedená Východoslovenskou nížinou severným smerom cez Trebišov a Humenné do Medzilaboriec. Karpatský hrebeň trať prekonávala údolím Vydranky a popod Lupkovský priesmyk do osady Stary Łupków v Haliči. Veľké prevýšenie si vyžadovalo budovať trať s výrazným stúpaním po úbočí vrchov a najvyššiu časť hrebeňa prekonáva 461 metrov dlhým tunelom.

Pôvodne mal mať až 750 metrov a 20 m hlboké zárezy. Nedostatočný prieskum a príprava, rovnako ako odľahlosť lokality mimo sídiel spôsobili výrazne pomalšie napredovanie a tak práve tunel bol posledným nedobudovaným úsekom celej trate do Przemyśla. V rokoch 1882 – 1920 bola celá trať dvojkoľajná, po vzniku samostatných štátov sa dopravné toky zo severojužného smeru zmenil na východozápadný a využitie trate bolo razom minimálne.

Počas I. svetovej vojny bol v zime 1914 tunel zavalený ustupujúcou rakúsko-uhorskou armádou, v roku 1939 bol znefunkčnený poľskými ženistami, brániacimi prístup do krajiny Nacistom. Práve Nemci v roku 1943 tunel opravili a využívali trať na prepravu vojenskej techniky na východný front. Pred postupujúcou Červenou armádou však tunel o rok neskôr opäť odpálili a zneprejazdnili. Sovietska armáda v priebehu krátkeho času vybudovala trať sedlom, čím umožnila zásobovanie postupujúcich jednotiek. Trať s tunelom bola v plnom rozsahu obnovená v novembri 1946 a pre dopravu slúžila až do roku 1977, kedy bola ukončená osobná a v roku 1988 aj nákladná preprava. Po rekonštrukcii v rokoch 1995 – 96 bola obnovená aj doprava.

• Zoznam železničných tunelov na Slovensku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lupkovský tunel

• Tunel na turistickej mape

• Tunel na rail.sk