Miloslavov

Obec Miloslavov je situovaná na juhozápadnom Slovensku v Podunajskej nížine 20 km juhovýchodne od Bratislavy. Skladá sa z dvoch miestnych častí – Alžbetin Dvor a Miloslavov, ktoré sú od seba vzdialené zhruba 2 km. S hlavným mestom Bratislava má vlakové a autobusové spojenie. Leží v nadmorskej výške 127 m. Veľkosť katastra patriaceho obci je 1019,44 ha. Prevažná časť územia je tvorená poľnohospodársky využívanou pôdou, pričom k obci prilieha aj lužný les o výmere 27 ha. Na území obce sa rozkladá vodná plocha – štrkovisko – o výmere 67,45 ha.

K 21.07.2017 mala obec 2 597 obyvateľov.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva 2011[4] (1 780 obyvateľov) predstavovala národnostná skladba 89,3% obyvateľov slovenskej národnosti, 2,6% maďarskej, 0,7% českej a 7,4% obyvateľov inej národnosti. Obec ponímala 568 rodinných domov, 693 obývaných bytov.

V posledných rokoch obec prežíva búrlivý rozmach, ktorý súvisí s výhodnou polohou vzhľadom k hlavnému mestu, dobrými dopravnými prepojeniami, kompletnou technickou infraštruktúrou a pokojným, kultivovaným životným prostredím.

Podľa Heraldického registra Slovenskej republiky má obec tieto symboly prijaté 20. februára 1997.[5]

• Erb obce – V modrom štíte pod tromi zlatým korunami (1, 2) strieborná, zlato viazaná otvorená kniha s veľkými zlatými písmenami SA. Erb upozorňuje na dve osady obce – Alžbetin a Annin Dvor, symbolizuje sv. Annu a sv. Alžbetu.[5]
• Vlajka obce – Vlajka obce pozostáva z štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrý (1/5), biely (2/5), modrý (1/5) a zlatý (1/5).[6]
• Pečať obce – Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom, v dolnej časti s kruhopisom OBEC MILOSLAVOV.[6]

• Cezhraničná spolupráca s obcou Stará Pazova, Srbsko.[6]
• Cezhraničná spolupráca s obcou Wegierska Górka, Poľsko.[6]
• Člen združenia Mikroregión Pridunajsko – Mikroregión Pridunajsko bol založený v roku 1998, ako celok ho tvorí šesť obcí – Dunajská Lužná, Rovinka, Miloslavov, Kalinkovo, Hamuliakovo a Most pri Bratislave.[6]

• Kultúrny dom Alžbetin Dvor
• Kultúrny dom Miloslavov
• Remeselný dvor
• Komunitné centrum
• Knižnica
• Rekreačno-športové centrum obce Miloslavov

• Základná škola Miloslavov (v časti Alžbetin Dvor)
• Materská škola Miloslavov (v časti Alžbetin Dvor a v časti Miloslavov)

• Rímskokatolícka cirkev na Slovensku – farnosť Miloslavov – Kostol Božieho milosrdenstva v Miloslavove v časti Alžbetin Dvor
• Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku – Ev. a. v. farský úrad Dunajská Lužná – Evanjelický kostol v Dunajskej Lužnej v časti Nové Košariská
• Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike – Cirkevný zbor Miloslavov – Modlitebňa v Miloslavove v časti Miloslavov

Chotár obce leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova v nadmorskej výške 125 – 128 m. Mierne zvlnený odlesnený rovinný chotár tvoria treťohorné uloženiny, íly, štrky a piesky s mocnými vrstvami štvrtohorných uloženín Dunaja. Má černozemné pôdy. Územie patrí k relatívne suchej a najteplejšej časti Slovenska. Priemerná ročná teplota 9,8°C a priemerný počet letných dní v roku s teplotou 25°C je viac ako 60. Priemerné množstvo ročných zrážok je cca 600 mm. Obec patrí k najveternejšiemu územiu slovenských nížin, bezveterných dní do roka je 20 – 44. V časti Miloslavov je jazero po vyťaženej štrkovej jame. Bohaté sú zásoby podzemnej vody. Hladina podzemných vôd sa zvýšila po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo. Na námestí v časti Miloslavov je prírodný obecný park vysadený a založený tunajšími obyvateľmi r. 1934, keď tu boli vysadené lipy. Obecný park je aj v časti Alžbetin Dvor. Lesíky na svojom hubickom veľkostatku dal vysadiť barón rytier Rezső Wiener-Welten, vášnivý poľovník a chovateľ koní. Túto záľubu po ňom zdedil aj jeho syn Rudolf. Takýto borovicový lesík z konca 19. storočia sa zachoval pri ceste medzi Alžbetiným Dvorom a Miloslavou. Lesík bol vysadený aj pri osade Németšok, časť dnešného Hviezdoslavova a oba spojené alejou. Osadníci si v chotári zakladali aj vinice, ovocné sady a zaviedli pestovanie chmeľa.[7]

Na území dnešnej obce Miloslavov historicky existovali pôvodne dve osady – Alžbetin majer a Annin majer, ktorých vznik nie je možné presne časovo vymedziť. Územie bolo kráľovským majetkom a patrilo k Bratislavskému hradu. Podstatne starším osídlením je Alžbetin majer, založený najneskôr v 13. storočí pri románskom kostole sv. Alžbety. V listine z r. 1244 sa píše, že kráľ Bela IV. (1235 – 1270) daroval toto územie dvorníkom alebo sluhom Alžbety Uhorskej Wollgangovi a Davidovi. Po jej smrti jej brat Belo IV. nariadil, aby na svojom darovanom majetku postavili kostol na počesť sv. Alžbety.[7]

V staršej literatúre sa spomína, že tu sídlila fara už v roku 1283. V súpise cirkevných desiatkov z rokov 1332 – 1337 sa kostol i lokalita nazýva "Svätá Alžbeta, kostol sv. Alžbety v poli". Fara i kostol sa opäť spomína v listine z roku 1399. Niekedy po tomto roku sa majetok, teda i kostol, dostal do vlastníctva benediktínskeho opátstva sv. Martina na Panónskom vrchu. Roku 1521 sa lokalita spomína znova, ale už len ako majetok, majer, ktorý opátstvo predávalo kláštoru Pavlínov v Marianke.

Koncom 16. a začiatkom 17. storočia postihla obyvateľstvo hornej časti Žitného ostrova epidemická choroba, ktorá bola príčinou vymretia značného počtu obyvateľstva Žitného ostrova a spustnutia viacerých dedín a osád. V kanonickej vizitácii z roku 1634 sa už Alžbetin Dvor uvádza len ako samota, kde bolo vidieť len zrúcaniny. Ani kostol neobišiel o nič lepšie. Avšak ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsenyi-Pohronec, významný podporovateľ umenia a staviteľstva, sa postaral aj o obnovu tohto kostola. Počas rokov 1666 – 1679 dal na pôvodných základoch postaviť novú stavbu i nový oltár. Osada sa však obnovovala veľmi pomaly.

V roku 1781 mala osada len 17 obyvateľov – z časti Slovákov a z časti Maďarov. Alžbetin Dvor potom prešiel rukami viacerých zemepánov, ktorí premenili kostol na sýpku už pred rokom 1846. Aby nepripomínal kostol, dali zrúcať aj vežu.

Roku 1921 patrili osady Annin Dvor a Alžbetin Dvor rytierovi Rudolfovi Wiener-Waltenovi. Po parcelácii jeho veľkostatku sa tam usadilo 76 rodín – českých rodín z Volyne (dnešná Ukrajina) a slovenských rodín z Juhoslávie a Maďarska.

Kolónia Miloslava (tento názov sa používal až do roku 1933) zaberala dvor Annamajor a časť dvora Erzsébetmajor. Annamajor a Erzsébetmajor patrili do veľkostatku Béke-Gomba vlastníka Rudolfa Wiener-Weltena a veľkostatku Fél-Majorháza vlastníka Ľudovíta Strassera. Kolónia zaberala časť katastrálnych území obcí Štvrtok na Ostrove, Mischdorf (Nové Košariská), Tartschendorf (Nová Lipnica) a Fél (Tomášov).[8]

V roku 1930 sa tieto dve kolónie rozhodli osamostatniť od materskej obce Štvrtok na Ostrove a na návrh kolonistov boli zjednotené pod spoločným názvom Miloslava, s miestnou časťou Alžbetin Dvor a miestnou časťou Miloslavov. V roku 1933 štátny pozemkový úrad so sídlom v Prahe zmenil názov z Miloslava na Miloslavov. Od roku 1936 začala obec rozhodovať o svojom osude sama.

• Bývalý rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej
• Remeselný dvor
• Rímskokatolícky kostol Božieho milosrdenstva
• Modlitebňa Bratskej jednoty baptistov
• Zvonica v Alžbetinom Dvore
• Zvonica v Miloslavove
• Božia muka
• Ústredný kríž cintorína v Alžbetinom Dvore
• Ústredný kríž cintorína v Miloslavove

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miloslavov

• Miloslavov – oficiálna stránka obce Miloslavov
• Základná škola Miloslavov
• Materská škola Miloslavov
• Románsky kostol sv. Alžbety Uhorskej – bývalý románsky kostol sv. Alžbety Uhorskej
• Kostol Božieho milosrdenstva
• Bratská jednota baptistov
• Rímskokatolícka Farnosť Miloslavov