Žltá veža
Žltá veža je dosť výrazný vrchol s trojuholníkovým profilom. Leží v Prostrednom hrebeni. Turistom je známa hlavne z cesty cez neďaleké Priečne sedlo, aj od Téryho chaty.
| Žltá veža | |||
| vrch | |||
 Prostredný hrot nad Téryho chatou a Žltá veža | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Prešovský kraj | ||
| Okres | Poprad | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Povodie | Poprad | ||
| Nadmorská výška | 2 385 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°11′8″S 20°11′26″V | ||
| Najľahší výstup | I, len s horským vodcom | ||
| Prvovýstup | K. Bröckelmann, J. Hunsdorfer ml. | ||
| - dátum | 2. august 1900 | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Žltá veža | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Topografia
Od Malého hrotu ju oddeľuje Sedlo za Prostredným (hrotom), od Drobnej veže zasa Žltá lávka. Západnou stenou aj dlhým rebrom spadá do Veľkej Studenej doliny, severnou do Dolinky pod Sedielkom.
Pár zaujímavých výstupov
- 1900 Prvý výstup K. Bröckelmann a J. Hunsdorfer ml., cez Sedlo za Prostredným, I.
- 1908 Prvovýstup hrebeňom zo Žltej lávky, Gy. A R. Komarnicky, S. Laufer a A. Martin, III.
- 1929 Prvovýstup prostriedkom západnej steny, W. Stanislawski, A. Kenar a A. Stanecki, IV – V.
Galéria
V panoráme Veľkej Studenej doliny vpravo Prostredný a Malý hrot, ďalej špicatá Žltá veža,...
Ešte raz Prostredný hrebeň z Veľkej Studenej doliny, najšpicatejšia Žltá veža.
Vpravo prvá bez mraku Žltá veža
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.
Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.