Zámok (stavba)

Zámok je buď väčšia starostlivo architektonicky riešená stavba, ktorá bola kedysi šľachtickým alebo panovníckym sídlom, alebo podľa inej definície synonymum slova hrad na Slovensku v novovekých kontextoch. Presnejšie definície sa rôznia - pozri nižšie.

Romantický zámok Neuschwanstein v Nemecku

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky nepozná kategóriu "zámok" a všetky slovenské zámky klasifikuje ako "hrad", alebo zriedkavo ako mestský hrad či kaštieľ. Podrobnejšie pozri v úvode článku hrad.[1]

Definícia

V literatúre sa vyskytujú napr. nasledujúce definície (nie sú úplne vzájomne ekvivalentné):

  • „zámok - voľne stojaca obytná budova zväčša vkomponovaná do prírodného prostredia, alebo doplnená záhradou či parkom. Vyvinula sa z francúzskych a talianskych mestských palácov, resp. z prestavby hradu.“[2][3]
  • „zámok - väčšie šľachtické sídlo, zvonku i zvnútra starostlivo architektonicky riešené. Zámok sa vyvinul v Taliansku a Francúzsku zo stredovekého hradu...Ak nevznikol prestavbou hradu, vyznačuje sa zväčša pravidelným pôdorysom a osovým usporiadením. Zachoval si sčasti aj obranný význam. Vývinove je prechodným typom medzi hradom a kaštieľom. V slovenčine sa pojem hradu a zámku často prekrýva (Zvolenský, Oravský zámok, ale aj hrad).“[4]
  • „zámok - šľachtické sídlo, prechodný typ medzi hradom a kaštieľom. Na Slovensku splýva často s hradom (Oravský zámok).“[5]
  • „zámok - väčšia reprezentačná (umelecky cenná) budova, za feudalizmu šľachtické sídlo“[6]
  • „zámok - väčšia, obyčajne umelecky cenná budova, vystavaná spravidla na ťažko prístupnom alebo strategicky dôležitom mieste, za feudalizmu sídlo šľachticov alebo panovníkov“[7](Poznámka: V zmysle tejto definície je hrad len podtyp zámku. Vidno to aj podľa hesla hrad v tom istom slovníku, ktoré znie „hrad - väčší opevnený zámok, v stredoveku šľachtické sídlo.")
  • „Zámok je v slovenčine bežné označenie pre hrad upravovaný a využívaný v novoveku, a to dokonca až do čias nedávno minulých (napr. Bojnický zámok, Oravský hrad, Zvolenský hrad).“[8]
  • „zámok - synonymum hradu; termín sa začal používať v období renesancie“[9]
  • „v slovenčine je zámok synonymum hradu, najmä väčšieho, výstavnejšieho".[10]

Historicky bolo slovo zámok (historicky aj: zámek) úplné synonymum slova hrad (vo význame opevnené sídlo aj stredoveký hrad aj zámok v dnešnom ponímaní). Dokladá to napríklad Bernolákov slovník. Napríklad aj Spišský hrad sa historicky volal Spišský zámok.[11]

Etymológia

Použitie slova zámok v význame, ktorý je predmetom tohto článku, je v slovenčine doložené od 15. storočia. Slovo má rovnakú etymológiu ako slovo zámok v zmysle mechanizmus na zamykanie, čiže pochádza z praslovanskej podoby slovesa, ktoré v dnešnej slovenčine znie zamknúť. Rozšírenie významu slova zámok z mechanizmu na zamykanie na hrad či šľachtické sídlo, sa uskutočnilo pod vplyvom nemeckého slova Schloss, ktoré má rovnaké významy ako v slovenčine t.j. jednak mechanizmus na zamykanie a jednak (od 13. stor.) hrad, kastel, neskôr šľachtické sídlo. [12][13]

Referencie
  2. zámok. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 805.
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  4. zámok. In: Encyklopédia Slovenska VI T-Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. 853 s. S. 496.
  5. zámok. In: Malá encyklopédia Slovenska (A – Ž). Bratislava: Veda, 1987. s. 1987
  6. zámok. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
  7. zámok. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
  8. PLAČEK, Miroslav, BÓNA, Martin. Encyklopedie slovenských hradů. 1. vyd. Praha: Libri, 2007. 390 s. ISBN 978-80-7277-333-6. S. 11
  9. definícia prevzatá z publikácie: Názvy hradov a zámkov v Slovenskej republike, 1990 dostupné online
  10. hrad. In: Pyramída (encyklopedický časopis) (Poznámka: V hesle zámok je naopak prevzatý text z Encyklopédie Slovenska.)
  11. zámek; hrad. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  12. KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 700 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 680.
  13. Schloss- Etymologie. In: Schloss, das [online]. dwds.de, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.

Iné projekty


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.