Zoznam vládcov Byzantskej ríše

Poznámka: Začiatok Byzantskej ríše je sporný, pretože sama seba považovala za pokračovateľku Rímskej ríše (pozri Vznik Byzantskej ríše). Za „prvých“ byzantských cisárov sa považujú najčastejšie:

Konštantín I. Veľký (306/324 - 337) - prvý kresťanský cisár, ktorý roku 330 presunul hlavné mesto do Carihradu
Valens (364 - 378) - bitka pri Adrianopole roku 378 sa niekedy považuje za začiatok stredoveku
Arkadios (395 - 408)- čiže začiatok Byzantskej ríše roku 395; toto je najčastejší úzus pre začiatok ríše
Zénón (474 - 491) - za jeho vlády roku 476 fakticky zanikla Západorímska ríša
Hérakleios (610 - 641) - nahradil tradičný starorímsky cisársky titul „augustus“ gréckym cisárskym titulom „basileus“ a urobil gréčtinu úradným jazykom

Toto je zoznam vládcov Byzantskej ríše

Konštantínovská dynastia (Konštantínova dynastia)

Konštantín I. Veľký (272 po Kr. – 337, vládol 306/324 – 337)
Constantius II. / Konstantios II. (317 – 361, vládol 337 – 361) – syn Konštantína I.
Julián Apostata (331 – 363, vládol 361 – 363) – zať Konštantína I., švagor a prvý bratranec Konstantia II., vnuk Konstantia I.

Nedynastický vládca

Iovianus (332 – 364, vládol 363 – 363) – vojak Juliána

Valentiniánsko-theodosiovská dynastia

Valentiniánska dynastia (Valentiniánovci)

Valens (328 – 378, vládol 364 – 378) – brat západorímskeho cisára Valentiniána I.

Theodosiovská dynastia (Theodosiova dynastia)

Theodosius I. Veľký (346 – 395, vládol 379 – 395) – mal za manželku Valensovu neter
Arkadios / Arkadius, (377 – 408, vládol 395 – 408) – syn Theodosia I.
Theodosius II. / Theodosios II., (401 – 450, vládol 408 – 450) – syn Arkadia
Markian(os), (392 – 457, vládol 450 – 457) – zať Arkadia, švagor Theodosia II.

Trácka dynastia (Leónova dynastia)

Lev I. Veľký (401 – 474, vládol 457 – 474)
Lev II. (467 – 474, vládol 474) – vnuk Leva I.
Zénón Tarasius (425 – 491, vládol 474 – 491) – zať Leva I. (prvý manžel Ariadny), otec Leva II.
Basiliskos (proticisár) (???-476, vládol 475 – 476) – švagor Leva I.
Anastasios I. (430 – 518, vládol 491 – 518) – zať Leva I. (druhý manžel Ariadny)

Justínovská dynastia (Justínova dynastia, Justiniánova dynastia)

Justín I. Veľký (450 – 527, vládol 518 – 527)
Justinián I. Veľký (482 – 565, vládol 527 – 565) – synovec Justína I.
Justín II. (520 – 578, vládol 565 – 578) – synovec Justiniána I.
Tiberios II. Konštantín (540 – 582, vládol 578 – 582) – svokor prasynovca Justínia I.; Comes Excubitorum za vlády Justínia II. ; adoptovaný Justíniom II. v roku 574
Maurikios I. Tiberios (539 – 602, vládol 582 – 602) – zať Tibéria II.
Fókas Tyran (???-610, vládol 602 – 610) – zvrhol Maurikia; podľa niektorých prameňov nedynastický vládca

Hérakleiovci (Hérakleiova dynastia)

Hérakleios (575 – 641, vládol 610 – 641)
Konštantín III. Herakleios (612 – 641, vládol 641) – syn Herakleia
Héraklónas Konštantín (626 – 641, vládol 641) – syn Herakleia, nevlastný brat Konštantína III.
Konstans II. Herakleios Pogonatus (Bradatý) (630 – 668, vládol 641 – 668) – syn Konštantína III.
Konštantín IV. (649 – 685, vládol 668 – 685) – syn Konstansa II.
Justinián II. Rhinotmétos (668 – 711, prvá vláda 685 – 695) – syn Konštantína IV.
Leontios II. (vládol namiesto Justiniána II. 695 – 698) – generál Justiniána II.
Tiberios III. Apsimar (vládol namiesto Justiniána II. 698 – 705) – vojak; zvrhol Leontia II.
Justinián II. Rhinotmétos (druhá vláda 705 – 711)

Nedynastickí vládcovia

Filippikos Bardanes (vládol 711 – 713) – vojak; uzurpátor
Anastasios II. (???-721, vládol 713 – 715) – tajomník Filippika zvolený senátom
Theodosios III. (vládol 715 – 717) – vyberač daní; vyhlásený za cisára rebelujúcim vojskom

Sýrska dynastia (isaurská dynastia, isaurijská dynastia)

Lev III. Isauros / Sýrsky (675 – 741, vládol 717 – 741)
Konštantín V. Copronymus (718 – 745, prvá vláda 741) – syn Lev III
Artabasdus (proticisár, vládol 741 – 743) – zať Leva III., švagor Konštantína V.
Konštantín V. Copronymus (druhá vláda 743 – 775)
Lev IV. Chazar (750 – 780, vládol 775 – 780) – syn Konštantína V.
Konštantín VI. Oslepený (771 – 797, vládol 780 – 797) – syn Leva IV.
Irena z Atén (755 – 803, vládla 790 a 797 – 802) – manželka Leva IV., matka Konštantína VI.

Nedynastickí vládcovia

Nikefor(os) I. Generál Logothét (vládol 802 – 811) – logothét za vlády Ireny
Staurakios (vládol 811) – syn Nikefora I.
Michal I. Rhangabe (vládol 811 – 813) – zať Nikefora I., švagor Staurakia
Lev V. Arménsky (775 – 820, vládol 813 – 820) – generál za Michala I.

Amorijská dynastia (frýgická dynastia)

Michal II. Amorijský (770 – 829, vládol 820 – 829) – zať Konštantína VI.
Teofil (813 – 842, vládol 829 – 842) – syn Michala II.
Michal III. Opilec (840 – 867, vládol 842 – 867) – syn Theofila

Macedónska dynastia

Bazil I. Macedónsky (811 – 886, vládol 867 – 886) – mal za manželku vdovu Michala III.
Lev VI. Múdry (866 – 912, vládol 886 – 912) – považovaný za syna Basileia I. ; pravdepodobne syn Michala III.
Alexander III. (870 – 913, vládol 912 – 913) – syn Basileia I.
Konštantín VII. Porfyrogenétos (905 – 959, vládol 913 – 959) – syn Leva VI.
Roman I. Lakapenos (spolucisár), (870 – 948, vládol 920 – 944) – svokor Konštantína VII.
Roman II. Porfyrogenétos (939 – 963, vládol 959 – 963) – syn Konštantína VII.
Nikefor(os) II. Fokas (912 – 969, vládol 963 – 969) – mal za manželku vdovu Romana II.; nevlastný otec Basileia II. a Konštantína VIII.
Ján I. Tzimiskes (925 – 976, vládol 969 – 976) – švagor Romana II.
Bazil II. Bulharobijca (958 – 1025, vládol 976 – 1025) – syn Romana II.
Konštantín VIII. Porfyrogenétos (960 – 1028, vládol 1025 – 1028) – syn Romana II., brat Basileia II.
Roman III. Argyros (968 – 1034, vládol 1028 – 1034) – zať Konštantína VIII. (prvý manžel Zoe)
Michal IV. Paflagónsky (1010 – 1041, vládol 1034 – 1041) – mal za manželku vdovu Zoe
Michal V. Kalafates (1015 – 1042, vládol 1041 – 1042) – synovec Michala IV.
Zoe Porfyrogenéta (978 – 1050, regentka 1028 – 1050) – dcéra Konštantína VIII.
Zoe Porfyrogenéta a Theodora Porphyrogenéta (vládli 1042)
Konštantín IX. Monomachos (1000 – 1055, vládol 1042 – 1055) – mal za manželku vdovu Michala IV. (tretí manžel Zoe)
Theodora Porphyrogenéta, (980 – 1056, druhá vláda 1055 – 1056) – dcéra Konštantína VIII. (sestra Zoe)

Nedynastický vládca

Michal VI. Stratiotikos (vládol 1056 – 1057) – vybrala ho Theodora

Duk(as)ovsko-komnénovská dynastia

Komnénovci (Komnenovci, Komnénos/Komnenos/Komninos)

Izák I. (1007 – 1060, vládol 1057 – 1059) – zvrhol Michala VI.

Duk(as)ovci (Doukas/Dukas/Dúkas)

Konštantín X. (1006 – 1067, vládol 1059 – 1067) – vybraný po Izákovom odchode do dôchodku
Michal VII. (1050 – 1090, vládol 1067 – 1078) – syn Konštantína X.
Roman IV. Diogenes (1032 – 1072, spolucisár 1067 – 1071) – mal za manželku vdovu Konštantína X. Eudóciu Macrembolitissu

Čiastočne nedynastický

Nikefor(os) III. Botaneiates (1001 – 1081, vládol 1078 – 1081) – oženil sa s dcérou Konštantína X. a potom ju zapudil a vzal si vdovu Michala VII.

Komnénovci (Komnenovci, Komnénos/Komnenos/Komninos)

Alexios I. (1057 – 1118, vládol 1081 – 1118) – synovec Izáka I.; mal za manželku praneter Konštantína X.
Ján II. (1087 – 1143, vládol 1118 – 1143) – syn Alexia I.
Manuel I. (1118 – 1180, vládol 1143 – 1180) – syn Jána II.
Alexios II. (1169 – 1183, vládol 1180 – 1183) – syn Manuela I.
Andronikos I. (1118 – 1185, vládol 1183 – 1185) – vnuk Alexia I.; synovec Jána II.; prvý bratranec Alexia II. ; mal za manželku vdovu Alexia II.

Angelovci (Angelos)

Izák II. (1156 – 1204, prvá vláda 1185 – 1195) – pravnuk Alexia I.
Alexios III. (1153 – 1211, vládol 1195 – 1203) – brat Izáka II.
Alexios IV. (1182 – 1204, prvá vláda 1203 – 1204) – syn Izáka II.
Izák II. a Alexios IV. (druhá vláda 1203 – 1204)
Alexios V. Dukas Murtzuflos (1140 – 1204, vládol 1204) – zať Alexia III.

Laskar(is)ovci (Laskaridovci, Laskaris)

V exile v Nikajskom cisárstve

Theodor I. (1174 – 1222, vládol 1204 – 1222) – zať Alexia III.
Ján III. Dukas Vatatzes (1192 – 1254, vládol 1222 – 1254) – zať Theodora I.
Theodor II. (1221 – 1258, vládol 1254 – 1258) – syn Jána III.
Ján IV. (1250 – 1305, vládol 1258 – 1261) – syn Theodora II.

Palaiologovci (Palaiologos/Paleologos)

Michal VIII. (1224 – 1282, vládol 1259/1261 – 1282) – 1259 – 1261 ešte v Nikajskom cisárstve ako spolucisár Jána IV.
Andronikos II. (1258 – 1332, vládol 1282 – 1328) – syn Michala VIII.
Michal IX. (fakticky spoluvládol 1295-1320) – syn a kolega Andronika II., nevládol vo vlastnom mene
Andronikos III. (1297 – 1341, vládol 1328 – 1341) – vnuk Andronika II.
Ján V. (1332 – 1391, vládol 1341 – 1391) – syn Andronika III.
Ján VI. Kantakuzénos (1295 – 1383, regent 1341-1347, spolucisár 1347 – 1355) – svokor Jána V.; podľa niektorých prameňov nedynastický vládca
Andronikos IV. (1348 – 1385, proticisár 1376 – 1379) – syn Jána V.
Ján VII. (1370 – 1408, prvá vláda ako proticisár 1390) – syn Andronikos IV
Manuel II. (1350 – 1425, vládol 1391 – 1425) – syn Jána V., brat Andronika IV.
Ján VII. (druhá vláda ako spolucisár 1399 – 1402 (a 1408 v Solúne)) – syn Andronika IV.
Ján VIII. (1392 – 1448, vládol 1425 – 1448) – syn Manuela II.
Konštantín XI. (1405 – 1453, vládol 1449 – 1453) – syn Manuela II., brat Jána VIII.

V roku 1453 turecký sultán Mehmed II. dobyl Carihrad a nárokoval si titul caesar (cézar, t. j. cisár); jeho nasledovníci v tomto nároku pokračovali.

Pozri aj

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Archivovaná kópia na Wayback Machine

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.