Macedónska dynastia
Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 867 – 1056. K moci sa dostala prevratom Bazila I. voči Michalovi III. z Amorijskej dynastie. Pôvod rodu možno hľadať v Arménii, odkiaľ sa Bazilovi rodičia presťahovali do okolia Adrianopolu (dnešné Edirne), t.j. do niektorej z vtedajších thém Macedónia alebo Trákia. Podľa dobových historikov, napr. Fótia, bol rod spriaznený s Arsakovcami, pravdou však je, že Bazilovi rodičia boli prostí sedliaci. K Macedónskej dynastii sa radia aj nedynastickí vládcovia, ktorí sa do rodu priženili, alebo boli adoptovaní a vládli ako oficiálni spoluvládcovia, či regenti panovníkov Macedónskej dynastie. Významným prvkom obdobia vlády Macedónskej dynastie bola i vláda ženských panovníčok, sestier Zoe a Theodory. Obdobie vlády macedónskej dynastie býva označované aj ako obdobie macedónska renesancie. Počas jej vlády sa ríši podarilo úspešne odraziť útoky Arabov a znovuzískať rozsiahle územia v Anatólii, Arménsku a Sýrii a poraziť Bulharov i kyjevských nájazdníkov. Vrchol moci Byzantská ríša dosiahla za vlády Bazila II. Zánik vlády Macedónskej dynastie vrhol ríšu do chaosu, v ktorom sa na tróne vystriedali početní príslušníci byzantskej aristokracie. Ríša stratila v prospech Seldžukov Anatóliu a niektoré západné územia v prospech Normanov. Opätovná stabilita sa ríši vrátila až spolu s nástupom novej dynastie Komnénovcov.[1][2][3]
Macedónska dynastia | |
Krajina | Byzantská ríša |
---|---|
Tituly | byzantský cisár (autokrator) |
Zakladateľ | Bazil I. |
Nástup dynastie na trón | 867 |
Zosadenie dynastie z trónu | (čiastočne de facto počas vlády nedynastických panovníkov) |
Posledný panovník | Theodora |
Rok zániku dynastie | 1056 |
Vládnuci príslušníci rodu
Zoznam podľa informácií z:[2][4]
- Bazil I. (867 – 886) – moci sa ujal štátnym prevratom proti ceasarovi Bardovi a Michalovi III., zomrel pri love
- Lev VI. Múdry (či Filozof) (886 – 912) – oficiálne syn Bazila I., možno však syn Michala III. (jeho matkou bola Eudokia Ingerina, milenka Michala III.)
- Alexander III. (912 – 913) – syn Bazila I., tretí v poradí ak sa rátajú dvaja uzurpátori
- Konštantín VII. Porfyrogennétos (913 – 959) – syn Leva VI.
- Roman I. Lekapenos (919 – 944) – nedynastický, svokor Konštantína VII., zosadený
- Roman II. Porfyrogenétos (959 – 963) – syn Konštantína VII.
- Nikeforos II. Fokas (963 – 969) – nedynastický, generál, manžel cisárovnej Theofanó, vdovy po Romanovi II., oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
- Ján I. Tzimiskes (969 – 976) – nedynastický, generál, usporiadal prevrat voči Nikeforovi II., milenec cisárovnej Theofanó, oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
- Bazil II. Bulharobijec (976 – 1025) – oficiálne vládol od roku 962, de facto od 976
- Konštantín VIII. (1025 – 1028) – oficiálne vládol spolu s Bazilom II. od roku 962, de facto sa však až do jeho smrti do vlády nezapájal
- Roman III. Argyros (1028 – 1034) – prvý manžel cisárovnej Zoe, zavraždený
- Michal IV. Paflagónsky (1034 – 1041) – druhý manžel cisárovnej Zoe
- Michal V. Kalafates (1041 – 1042) – synovec Michala IV., Zoein adoptívny syn
- Theodora a Zoe (1042) – ako spoluvládkyne po ľudovom povstaní proti Michalovi V.
- Konštantín IX. Monomachos (1042 – 1055) – nedynastický, tretí manžel cisárovnej Zoe, oficiálne vládol spolu so sestrami
- Theodora (1055 – 1056)
Genealógia rodu
Nasledujúci rodokmeň zobrazuje rodinné vzťahy významnejších príslušníkov Macedónskej dynastie (vládcov) a ich manželov, či manželky. Rodokmeň nie je úplný. Genetické otcovstvo prvých dvoch synov Eudokie Ingeriny (Leva VI. a patriarchu Štefana I.) nie je isté, pretože Eudokia bola milenkou Michala III. Alexander je istým synom Bazila I. a Eudokie Ingeriny.
Michal III. Opilec (Amorijský) byzantský cisár 842 – 867 | Eudokia Ingerina | Bazil I. Macedónsky byzantský cisár 867 – 886 | Mária | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Roman I. Lekapenos byzantský cisár 920 – 944 | 1. Theofanó Martinakia 2. Zoe Zaoutzaina 3. Eudokia Bajana 4. Zoe Čiernooká | Lev VI. Múdry byzantský cisár 886 – 912 | Štefan I. konštantínopolský patriarcha 886 – 893 | Alexander byzantský cisár 912 – 913 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kryštof Lekapenos spolucisár 921 – 931 ∞ Sofia | Agáta ∞ Roman Argyros | Theofylakt konštantínopolský patriarcha 933 – 956 | Helena Lekapenová | Konštantín VII. (syn Zoe Karbonopsiny) byzantský cisár 913 – 959 | Anna (dcéra Zoe Zaoutzainy) ∞ Ľudovít III. Slepý provensálsky kráľ, lombardský kráľ Bosonovci | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(Mária) Irena Lekapenová ∞ Peter I. bulharský kráľ 927 – 969 | Argyrovci | Nikeforos II. Fokas byzantský cisár 963 – 969 | Theofanó (Anastázia) cisárovná regentka | Roman II. byzantský cisár 959 – 963 | Theodora cisárovná manželka | Ján I. Tzimiskes byzantský cisár 969 – 976 | Karol Konštantín gróf z Vienne | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pothos (alebo Eustathios) Argyros generál | Bazil II. Bulharobijec byzantský cisár 976 – 1025 | Konštantín VIII. byzantský cisár 1025 – 1028 ∞ Helena | Anna Porfyrogenéta ∞ Vladimír I. Veľký kyjevské veľkoknieža Rurikovci | Konštancia z Vienne ∞ Boson II. gróf z Arles | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Mária Argyrová ∞ Giovanni Orseolo dalmátske knieža | Bazil Argyros generál zo Sámu | ∞ 1. Roman III. byzantský cisár 1028 – 1034 | Zoe byzantská cisárovná 1028 – 1050 ∞ 2. Michal IV. Paflagónsky byzantský cisár 1034 – 1041 | ∞ 3. Konštantín IX. Monomachos byzantský cisár 1042 – 1056 | Helena Sklerová | Theodora byzantská cisárovná 1055 – 1056 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
(dcéra) ∞ Konštantín Diogenes | Michal V. (adoptovaný Zoe) byzantský cisár 1041 – 1042 | Anastázia Monomachová ∞ Vsevolod I. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Roman IV. Diogenes byzantský cisár 1068 – 1071 | Eudokia Makrembolitissa cisárovná manželka | Konštantín X. Dukas byzantský cisár 1059 – 1067 | Vladimír II. kyjevské veľkoknieža | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Referencie
- MACEDÓNSKA DYNASTIA In: BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 182.
- Makedonská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 296.
- MACEDONIAN DYNASTY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1262. (po anglicky)
- Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 103 – 104.
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Macedonian dynasty na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Genealógia rodu.