Macedónska dynastia

Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 867  1056. K moci sa dostala prevratom Bazila I. voči Michalovi III. z Amorijskej dynastie. Pôvod rodu možno hľadať v Arménii, odkiaľ sa Bazilovi rodičia presťahovali do okolia Adrianopolu (dnešné Edirne), t.j. do niektorej z vtedajších thém Macedónia alebo Trákia. Podľa dobových historikov, napr. Fótia, bol rod spriaznený s Arsakovcami, pravdou však je, že Bazilovi rodičia boli prostí sedliaci. K Macedónskej dynastii sa radia aj nedynastickí vládcovia, ktorí sa do rodu priženili, alebo boli adoptovaní a vládli ako oficiálni spoluvládcovia, či regenti panovníkov Macedónskej dynastie. Významným prvkom obdobia vlády Macedónskej dynastie bola i vláda ženských panovníčok, sestier Zoe a Theodory. Obdobie vlády macedónskej dynastie býva označované aj ako obdobie macedónska renesancie. Počas jej vlády sa ríši podarilo úspešne odraziť útoky Arabov a znovuzískať rozsiahle územia v Anatólii, Arménsku a Sýrii a poraziť Bulharov i kyjevských nájazdníkov. Vrchol moci Byzantská ríša dosiahla za vlády Bazila II. Zánik vlády Macedónskej dynastie vrhol ríšu do chaosu, v ktorom sa na tróne vystriedali početní príslušníci byzantskej aristokracie. Ríša stratila v prospech Seldžukov Anatóliu a niektoré západné územia v prospech Normanov. Opätovná stabilita sa ríši vrátila až spolu s nástupom novej dynastie Komnénovcov.[1][2][3]

O antických macedónskych vládcoch a dynastiách pozri Zoznam kráľov starovekej Macedónie.
Macedónska dynastia
KrajinaByzantská ríša
Titulybyzantský cisár (autokrator)
ZakladateľBazil I.
Nástup dynastie
na trón
867
Zosadenie dynastie
z trónu
(čiastočne de facto počas vlády nedynastických panovníkov)
Posledný panovníkTheodora
Rok zániku dynastie1056
Zakladateľ rodu Bazil I. v Skylitzovej kronike

Vládnuci príslušníci rodu

Zoznam podľa informácií z:[2][4]

  • Bazil I. (867  886) – moci sa ujal štátnym prevratom proti ceasarovi Bardovi a Michalovi III., zomrel pri love
  • Lev VI. Múdry (či Filozof) (886  912) – oficiálne syn Bazila I., možno však syn Michala III. (jeho matkou bola Eudokia Ingerina, milenka Michala III.)
  • Alexander III. (912  913) – syn Bazila I., tretí v poradí ak sa rátajú dvaja uzurpátori
  • Konštantín VII. Porfyrogennétos (913  959) – syn Leva VI.
  • Roman I. Lekapenos (919  944) – nedynastický, svokor Konštantína VII., zosadený
  • Roman II. Porfyrogenétos (959  963) – syn Konštantína VII.
  • Nikeforos II. Fokas (963  969) – nedynastický, generál, manžel cisárovnej Theofanó, vdovy po Romanovi II., oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
  • Ján I. Tzimiskes (969  976) – nedynastický, generál, usporiadal prevrat voči Nikeforovi II., milenec cisárovnej Theofanó, oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
  • Bazil II. Bulharobijec (976  1025) – oficiálne vládol od roku 962, de facto od 976
  • Konštantín VIII. (1025  1028) – oficiálne vládol spolu s Bazilom II. od roku 962, de facto sa však až do jeho smrti do vlády nezapájal
  • Roman III. Argyros (1028  1034) – prvý manžel cisárovnej Zoe, zavraždený
  • Michal IV. Paflagónsky (1034  1041) – druhý manžel cisárovnej Zoe
  • Michal V. Kalafates (1041  1042) – synovec Michala IV., Zoein adoptívny syn
  • Theodora a Zoe (1042) – ako spoluvládkyne po ľudovom povstaní proti Michalovi V.
  • Konštantín IX. Monomachos (1042  1055) – nedynastický, tretí manžel cisárovnej Zoe, oficiálne vládol spolu so sestrami
  • Theodora (1055  1056)

Genealógia rodu

Nasledujúci rodokmeň zobrazuje rodinné vzťahy významnejších príslušníkov Macedónskej dynastie (vládcov) a ich manželov, či manželky. Rodokmeň nie je úplný. Genetické otcovstvo prvých dvoch synov Eudokie Ingeriny (Leva VI. a patriarchu Štefana I.) nie je isté, pretože Eudokia bola milenkou Michala III. Alexander je istým synom Bazila I. a Eudokie Ingeriny.

Michal III. Opilec
(Amorijský)
byzantský cisár
842  867
Eudokia Ingerina

Bazil I. Macedónsky
byzantský cisár
867  886
Mária

Roman I. Lekapenos
byzantský cisár
920  944
1. Theofanó Martinakia
2. Zoe Zaoutzaina
3. Eudokia Bajana
4. Zoe Čiernooká

Lev VI. Múdry
byzantský cisár
886  912
Štefan I.
konštantínopolský patriarcha
886  893

Alexander
byzantský cisár
912  913
Kryštof Lekapenos
spolucisár
921  931
∞ Sofia
Agáta
∞ Roman Argyros
Theofylakt
konštantínopolský patriarcha
933  956
Helena Lekapenová

Konštantín VII.
(syn Zoe Karbonopsiny)
byzantský cisár
913  959
Anna
(dcéra Zoe Zaoutzainy)
Ľudovít III. Slepý
provensálsky kráľ,
lombardský kráľ
Bosonovci
(Mária) Irena Lekapenová
Peter I.
bulharský kráľ
927  969
Argyrovci

Nikeforos II. Fokas
byzantský cisár
963  969
Theofanó
(Anastázia)
cisárovná regentka

Roman II.
byzantský cisár
959  963
Theodora
cisárovná manželka

Ján I. Tzimiskes
byzantský cisár
969  976
Karol Konštantín
gróf z Vienne
Pothos (alebo Eustathios) Argyros
generál

Bazil II. Bulharobijec
byzantský cisár
976  1025

Konštantín VIII.
byzantský cisár
1025  1028
Helena
Anna Porfyrogenéta
Vladimír I. Veľký
kyjevské veľkoknieža
Rurikovci
Konštancia z Vienne
Boson II.
gróf z Arles
Mária Argyrová
Giovanni Orseolo
dalmátske knieža
Bazil Argyros
generál zo Sámu

∞ 1. Roman III.
byzantský cisár
1028  1034
Zoe
byzantská cisárovná
1028  1050

∞ 2. Michal IV. Paflagónsky
byzantský cisár 1034  1041

∞ 3. Konštantín IX. Monomachos
byzantský cisár
1042  1056
Helena Sklerová
Theodora
byzantská cisárovná
1055  1056
(dcéra)
∞ Konštantín Diogenes

Michal V.
(adoptovaný Zoe)
byzantský cisár
1041  1042
Anastázia Monomachová
Vsevolod I.
Roman IV. Diogenes
byzantský cisár
1068  1071
Eudokia Makrembolitissa
cisárovná manželka
Konštantín X. Dukas
byzantský cisár
1059  1067
Vladimír II.
kyjevské veľkoknieža

Referencie

  1. MACEDÓNSKA DYNASTIA In: BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 182.
  2. Makedonská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 296.
  3. MACEDONIAN DYNASTY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1262. (po anglicky)
  4. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 103  104.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Macedonian dynasty na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Genealógia rodu.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.