Lev V. (Byzantská ríša)
Lev V. zvaný Arménsky (* † 25. december 820, Konštantínopol) bol byzantským cisárom v rokoch 813–820.
Vojenská kariéra
V roku 803 patril so svojimi vojenskými druhmi Michalom z Amorionu a Tomášom nazývaným Slovan medzi účastníkov vzbury proti cisárovi Nikeforovi I., ktoré malo vyniesť na trón vojenského veliteľa Bardana Turka. Keď sa to nepodarilo, pomohli Lev s Michalom pacifikovať ázijské oblasti ríše, za čo boli odmenení vysokými vojenskými hodnosťami a majetkami (domy v Konštantínopole). Lev sa oženil s Theodosiou, dcérou Arsabera, vysokého úradníka arménskeho pôvodu. Roku 808 sa znova zúčastnil, tentoraz po boku svojho svokra, na neúspešnom štátnom prevrate. Potom bol zrejme poslaný do vyhnanstva preč z hlavného mesta, do ktorého sa mohol vrátiť až po cisárovej smrti roku 811.
Na cisárskom tróne
V tom čase bola byzantská ríša vážne ohrozená Bulharmi, ktorým nedokázal nový cisár Michal I. čeliť. Vojenskí velitelia a cirkevní hodnostári vrátane patriarchu Nikefora preto naliehali na Leva Arménskeho, aby sa ujal vlády. Nakoniec ho armáda vyhlásila za cisára a 12. júla 813 bol korunovaný v konštantínopolskom chráme Hagia Sofia. Pri tom ho stále sprevádzal jeho priateľ Michal, ktorý bol povýšený do vyššej dôstojníckej hodnosti rovnako ako ďalší z trojice priateľov Tomáš Slovan.
Lev V. dal bezprostredne po svojom nastolení spevniť konštantínopolské hradby, a zabránil tým ataku Bulharov. Chán Krum sa nedostal ďalej než na predmestí. Počas svojej vlády podnikol cisár celý rad úspešných vojenských ťažení. Roku 817 uzavrel mier s Bulharmi. Vnútorné nepokoje v arabskom chálífáte viedli k mierovému stavu aj na východnej byzantskej hranici.
Obnovenie ikonoklazmu
V čase ohrozenia Konštantínopola Bulharmi v roku 813 vtrhli zástancovia obrazoborectva do chrámu Svätých Apoštolov, prerazili otvor do hrobky ikonoklastického cisára Konštantína V. a vyzývali ho, aby prišiel zachrániť Byzanziu. Lev V. ospravedlňoval touto príhodou návrat k obrazoborectvu, ktorý vyhlásil roku 815 na synode, ktorá sa konala v chráme Hagia Sofia. Uctievanie ikon, ikonodulia, bolo opäť prehlásené za modloslužobníctvo a cisárovým rozhodnutím obrazy svätých znova odstránené z chrámov.
Lev V. napodobnil vo svojej obrazoboreckej politike slávnych cisárov zo sýrskej dynastie, ktorí v Byzancii vládli v 8. storočí. Domnieval sa, že tak získa podporu vojska, to mu umožní zvíťaziť nad Bulharmi, a jeho vláda bude dlhá a úspešná ako panovanie Leva III. a jeho syna Konštantína V. Hlavných ikonodulských predstaviteľov, ktorí sa odmietli podrobiť novej štátnej politike, začali prenasledovať. Najčastejšie ich trestali zbičovaním a poslaním do vyhnanstva. To postihlo predovšetkým mníchov z kláštora Studios, ktorí pevne zotrvávali na svojom presvedčení. Odstúpiť zo svojho úradu musel aj patriarcha Nikefor.
Cisár sa sústredil na vládu a pozabudol na svojich vojenských druhov, ktorí mali rovnaké ambície ako on. Počas roku 820 sa mu doniesol chýr, že Michal Amorský sa usiluje zvrhnúť ho, preto ho dal koncom roka uväzniť. Levova manželka Theodosia však manžela prehovárala, aby ho v tak významný kresťanský sviatok, akým boli Vianoce, prepustil a znovu dôkladne vypočul jeho spojencov. Sprisahanci však boli už aj medzi príslušníkmi Levovho dvora. 25. decembra v prvý sviatok vianočný bol Lev V. zavraždený v palácovej kaplnke, kde spieval vianočnú liturgiu. Potom jeho vrahovia oslobodili Michala, okamžite ho vyhlásili za cisára a korunovať. Štyroch Levových synov poslali do vyhnanstva na ostrove Prinkipo, kde ich vykastrovali a prinútili vstúpiť do kláštora. Bol to na tie časy zvyčajný skutok, ktorý mal zabrániť potomkom zvrhnutého cisára v revolte proti jeho nástupcovi. Najmladší Theodosios následkom nešetrne urobeného zákroku zomrel.
