Teofil (Byzantská ríša)
Teofil alebo Teofilos alebo Theofilos (* okolo 804 – † 842) bol byzantský cisár v rokoch 829 až 842. Bol druhým cisárom amorskej alebo tiež frygickej dynastie.
Život
Na rozdiel od svojho otca, Michala II., patril k vehementným odporcom obrazov, ikonoklazmus dosiahol počas jeho vlády posledný rozkvet. V roku 832 vydal edikt, ktorý prísne zakazoval uctievať obrazy. Správy o krutostiach, ktoré sprevádzali uskutočňovanie tohto ediktu, sú tak extrémne, že sa mnohí domnievajú, že musia byť prehnané.
V čase Teofilovho nástupu na trón prebiehali na Sicílii ďalšie boje so Saracénmi, počas ktorých došlo k pádu Palerma v roku 831. Teofilos bol však nútený pozbierať všetky svoje sily na boj s bagdadským kalifátom. Túto vojnu vyvolal on sám, keď ponúkol azyl niektorým utečencom z Perzie. Medzi nimi bol jeden, ktorý po konverzii ku kresťanstvu prijal meno Theofobos, oženil sa s Teofilovou sestrou Helenou a stal sa generálom.
Byzantská armáda bola zo začiatku úspešná. V roku 837 dobyla a vyplienila mestá Samosata a Sozopetra, v ktorom sa narodil kalif Al-Mu’tasim. Pomsta Arabov však bola strašná. Al-Mutasim zhromaždil mocnú armádu, ktorú rozdelil na dve časti. Prvá časť porazila byzantskú armádu vedenú cisárom osobne pri mieste s názvom Dasymon, zatiaľ čo druhá nerušene postupovala na Amorion, odkiaľ pochádzala amorská dynastia. Po päťdesiatich piatich dňoch trvajúcom obliehaní mesto padlo vďaka zrade 23. septembra 838 do rúk al-Mutasima. 30 000 obyvateľov usmrtili, zvyšok predali do otroctva. Mesto samotné vypálili do základov.
Teofilos sa z tejto katastrofy nikdy úplne nespamätal. Mal podlomené zdravie a začiatkom roka 842 zomrel.
Niektorými historikmi je považovaný za jedného z najschopnejších byzantských cisárov, iní ho naopak považujú za orientálneho despotu a za preceňovaného a nedôležitého vládcu. Nepochybne robil čo mohol, aby dostal pod kontrolu korupciu a útlak prostého ľudu. Ako sudca sa snažil vystupovať nestranne, aj keď tresty, ktoré udelil, neboli vždy adekvátne vzhľadom na spáchané činy.
Napriek vojne v Ázii a obrovským sumám, ktoré Teofilos vydával na stavby, rozvoj remesiel a obchodu, boli financie ríše v najlepšom poriadku, predovšetkým asi vďaka vysoko výkonnej správe, ktorou disponoval. Teofilos, ktorý bol žiakom Jana Gramatika (vymenoval ho za patriarchu konštantínopolského) mal znamenité vzdelanie a bol veľkým priateľom hudby a umenia, hoci jeho vkus vraj nebol najlepší. Dal zosilniť hradby Konštantínopolu a postavil nemocnicu, ktorá existovala ešte v posledných rokoch byzantskej ríše. Pre zlepšenie obrany ríše vytvoril nové themy: Paflagonia a Chaldea, rovnako ako menšie jednotky Charsianon, Kappadokia a Seleukia.
Teofilos bol od roku 830 ženatý s Theodorou II., ktorá po jeho smrti prevzala regentstvo za neplnoletého syna Michala III.
Bibliografia
- ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 532 s. ISBN 80-200-0454-8.
