Michal III. (Byzantská ríša)

Michal III. Metystes (19. január 840 – 23./24. september 867) bol v rokoch 842 až 867 cisár Byzantskej ríše. Vláda Michala III. predstavuje akési prechodné obdobie v byzantských dejinách.

Michal ako dieťa

Za Michala najprv vládla jeho matka Theodora a od roku 856, keď dal jej brat Bardas zavraždiť jej ministra Theoktista a Theodora musela odstúpiť, vládol zaňho vojvodca Bardas (s titulom caesar).

Roku 860 prekvapivo prvýkrát v byzanstkých dejinách zaútočili Rusi (Varjagovia), ktorí priplávali až k Carihradu a vyžiadali si zaplatenie výkupného a podpis obchodných zmlúv. Obchod prebiehal prostredníctvom byzantského Chersonu (Krym). Prebiehali aj menšie boje s Arabmi v Arménsku, na Eufrate a Níle a na Kréte. Patriarcha Fótios po útoku Varjagov poslal kresťanské misie k Chazarom (= Kozárom) (Konštantín-Cyril) a do Kyjeva.

V roku 858 došlo po prvýkrát od roku 800 opäť k väčšiemu konfliktu s rímskym pápežom: na sviatok Bohozjavenia roku 857 patriarcha Ignatios I. (846 – 857) odmietol Bardasovi udeliť sväté prijímanie (pretože žil v inceste so ženou svojho syna). Bardas ho donútil odstúpiť a novým patriarchom sa stal Fótiom (mimochod profesor Cyrila-Konštantína). Rímsky pápež Mikuláš I. najprv uznal Fótia, ale neskôr zmenil názor a Fótia v roku 863 vyhlásil za zosadeného. Fótios na oplátku roku 867 pápeža exkomunikoval. Spor pokračoval aj po smrti Mikuláša I. až do smrti Michala III. a následného vyhnania Fótia (867). (Bližšie pozri v článku Fotios.)

V pozadí uvedeného cirkevného rozkolu stál súboj medzi Rímom a Konštantínopolom o cirkevnú jurisdikciu na územiach Ilýrika, Kalábrie a Sicílie a začínajúci sa súboj o vplyv na nedávno pokresťančených slovanských územiach (najmä na Veľkej Morave a v Bulharsku). V roku 862 sa veľkomoravský vládca Rastislav, potom čo neuspel u pápeža v Ríme, obrátil na Carihrad s prosbou o slovanských učiteľov a misionárov, na čo mu Carihrad s radosťou poslal svätého Konštantína (Cyrila) s bratom Metodom. Bulhari, ktorých pokresťančili okolo roku 863 grécki misionári, sa najprv roku 863 obrátili na pápeža, no po istých ťahaniciach sa nakoniec roku 870 cirkevne podriadili Konštantínopolu.

Po zavraždení Bardasa roku 865 sa spoluvládcom Michala III. stal pôvodom arménsky stajniar Basileios, zakladateľ novej dynastie.

Michala III. zavraždili v noci z 23. na 24. septembra roku 867 pri štátnom prevrate.