Angelovci

Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu. Názov rodu je pravdepodobne odvodený z rovnomenného gréckeho slova anjel, členovia rodu boli rétormi často označovaní ako angelonymoi ("pomenovaní podľa anjelov"). Je však možné, že je meno odvodené od územia blízko Amidy, čomu nasvedčuje označenie Izáka II. ako "muža z Východu" v kronike Jána Kamatera. Podľa dobových historikov mal rod nízky pôvod. Na výslnie byzantský dejín sa dostala po tom, čo sa jej prvý známy člen Konštantín z Filadelfie oženil s dcérou Alexia I. Theodorou. Konštantín získal titul panhypersebastos a rodina vstúpila do služieb ríše. Viacerí jej príslušníci v 11. storočí pôsobili ako vojenskí velitelia. Po tom, čo bol v roku 1185 zvrhnutý cisár Andronikos I., bol Izák Angelos prehlásený za cisára. Vláda Angelovcov však v Byzancii nebola úspešná a Byzancia stratila niekoľko území v prospech susedných krajín. V roku 1195 bol Izák II. zvrhnutý jeho mladším bratom Alexiom III.[1] V roku 1204 Konštantínopol padol do rúk križiakom (pozri IV. križiacka výprava) a Angelovci dokázali moc udržať iba v Epire a Solúne. Pre odlíšenie sa od nižších neurodzených príslušníkov rodu prijali meno (Angelos) Komnenos Dukas. Pôvodne vládli ako nezávislí panovníci, avšak obnovená palaiologovská Byzancia územie znovu inkorporovala do svojich dŕžav a z Angelovcov sa znovu stali radoví úradníci alebo správcovia vazalských území (napr. Thesálie) .[2][3][4]

Angelovci

Od vlády dynastie Komnenovcov, sa v byzantskom umení začal objavovať cisársky symbol dvojhlavého orla
Krajinavládnuca dynastia v
Titulybyzantský cisár (basileios, autokrator)
epirský despota
ZakladateľKonštantín z Filadelfie
Nástup dynastie
na trón
Byzantská ríša
1185 (Izák II.)
Epirský despotát
1205 (Michal I.)
Zosadenie dynastie
z trónu
v Byzancii 1204
v Epire 1318
Posledný panovníkAlexios IV. (Byzancia)
Tomáš (Epirus)
Súčasná hlava dynastiedynastia vymrela
Ďalšie vetvy dynastieKomnenos Dukas

Panovníci

Zoznam vládcov jednotlivých krajín podľa:[5]

Byzantská ríša

  • Izák II. Angelos (prvé obdobie vlády 1185  1195)
  • Alexios III. Angelos (1195  1203)
  • Alexios IV. Angelos (prvé období vlády 1203  1204)
  • Izák II. Angelos a Alexios IV. Angelos (druhé obdobie vlády 1203  1204)

Epirský despotát (vetva Komnenos Dukas)

  • Michal I. Komnenos Dukas (1205  1214)
  • Theodoros Komnenos Dukas (1214  1230), od roku 1225 alebo 1227 cisárom v Solúne
  • Michal II. Komnenos Dukas (1230  1271)
  • Nikeforos I. Komnenos Dukas (1271  1297)
  • Tomáš Komnenos Dukas (1297  1318)
  • vláda prešla na rod Orsini

Solúnski vládcovia

  • Theodoros Komnenos Dukas (1215  1230)
  • Manuel Komnenos Doukas (1230  1237, v 1235/37 korunovaný za cisára)
  • Ján Komnenos Doukas (1237  1242 ako cisár; 1242  1244 ako despota)
  • Demeter Komnenos Dukas (1244  1246 ako despota)

Rodokmeň rodu

Irena Duková

Alexios I.
byzantský cisár (1081  1118)
KOMNENOVCI
Theodora Komnéna
Konštantín z Filadelfie
megas dux
ANGELOVCI
Ján
sebastokrator
EPIRSKÁ VETVA
KOMNENOS DUKAS
Zoe Duková
Andronikos
generál
Izák
Angelos Dukas
(neleg.)
Michal I.
epirský despota
(2) Konštantín
akarniánsky a aitolský despota

(2) Theodoros
epirský despota
solúnsky cisár
SOLÚNSKA VETVA

(2) Manuel
solúnsky cisár
Konštantín
sebastokrator

Alexios III.
byzantský cisár (1195  1203)

Izák II.
byzantský cisár (1185  1195, 1203  1204)
Konštantín
uzurpátor
(neleg.)
Michal II.
epirský despota

Ján
solúnsky cisár, neskôr len despota
Demeter
solúnsky despota
Anna
Theodoros I.

nicejský cisár (1205  1222)
LASKARIDOVCI
Eudokia
Alexios V.
byzantský cisár (1204)

Alexios IV.
byzantský cisár (1203  1204)
Ján
sriemsky dux
Nikeforos I.
epirský despota
Ján
generál
Demeter (Michal) "Kutrules"
generál
Ján I.
sebastokrator and
thesálsky vládca (1268  1289)
THESÁLSKA VETVA
Tomáš
epirský despota
Andronikos
protosebastos
Konštantín
thesálsky vládca (1289  1303)
Theodoros
thesálsky spoluvládca (1289  1299)
Anna Palaiolová
Ján II. Orsini
kefalónsky a zakyntský vládca
epirský despota (1323  1335)
Ján II.
thesálsky vládca (1303  1318)

Referencie

  1. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. (ďalej len Ibidem). ISBN 80-200-0454-8. S. 261  262.
  2. Angelovci. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 32.
  3. ANGELOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 97  98. (po anglicky)
  4. Ibidem, str. 275  276, 289  290
  5. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104  105.

Pozri aj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Rodokmeň rodu.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.