Palaiologovci

Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov. Vládli aj v Morejskom despotáte a v markgrófstve Montferrat. Hoci mal výraz palaiologos v gréčtine nelichotivý preklad významovo podobný chudákovi, či handrárovi, Byzantínci verili v antický pôvod rodu.[1] Palaiologovci boli bohatí veľkostatkári, avšak o ich raných statkoch sa veľa nevie. Podporovali byzantské kláštory, v ktorých sa zachovalo niekoľko podobizní príslučníkov rodu. Prvým známym členom rodu bol Nikeforos Palaiologos, ktorý slúžil ako generál a guvernér v byzantskej Mezopotámii. Často slúžili ako vojenskí velitelia vo vojsku, naopak neslúžievali v civilnej správe. V roku 1200 Alexios Palaiologos potlačil povstanie namierené proti cisárovi Alexiovi III., ktorý ho určil za to učinil svojim dedičom a dal mu za ženu svoju dcéru Irenu. Po štvrtej križiackej výprave trón v exilovom cisárstve získali Laskaridovci, ale Palaiologovci si svoj vplyv udržali. V roku 1259 sa moci v cisárstve zmocnil Alexiov vnuk Michal VIII., o dva roky neskôr obnovil byzantskú moc v Konštantínopole. V nasledujúcich rokoch sa Palaiologovci pokúsili rozdrobenú ríšu zjednotiť, avšak ríšu oslabili útoky Osmanov a domáce občianske vojny. Situáciu sa snažili Palaiologovci viacmenej neúspešne riešiť prostredníctvom cirkevnej únie so západom. V roku 1453 (Pád Konštantínopola) zomrel pri obrane mesta posledný byzantský cisár Konštantín XI., v roku 1460 padol Morejský despotát.[1][2] Moc si naďalej udržala vedľajšia katolícka montferratská vetva Palaiologovcov.

Palaiologovci

Palaiologovský dvojhlavý orol
KrajinaByzantská ríša
Nikajské cisárstvo
Morejský despotát
Montferratské markgrófstvo
Titulycisár (basileios, autokrator), despota, markgróf, markíz
ZakladateľNikeforos Palaiologos
(prvý známy príslušník)
Michal VIII.
(prvý panovník)
Rok založenia
dynastie		druhá polovica 11. storočia (prvé zmienky)
Nástup dynastie
na trón		v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti
Zosadenie dynastie
z trónu		v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti
Posledný panovníkv jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti

Palaiologovskí vládcovia

Nasleduje zoznam palaiologovských vládcov v jednotlivých krajinách, pozri:[3][4]

Byzantská ríša
  • Michal VIII. (* 1224 – † 1282, vládol 1259/1261 – 1282), (1259 – 1261 ešte v Nikajskom cisárstve ako spolucisár Jána IV.)
  • Andronikos II. (* 1258 – † 1332, vládol 1282 – 1328) – syn Michala VIII.
    • Michal IX. (de facto spoluvládca v rokoch 1295 – 1320) – syn Andronika II.
  • Andronikos III. (* 1297 – † 1341, vládol 1328 – 1341) – vnuk Andronika II.
  • Ján V. (* 1332 – † 1391, vládol 1341 – 1391) – syn Andronika III.
  • Ján VI. Kantakuzénos (* 1295 – † 1383, regent 1341 – 1347, spolucisár 1347 – 1355) – svokor Jána V.; podľa niektorých prameňov nedynastický vládca
  • Andronikos IV. (* 1348 – † 1385, proticisár 1376 – 1379) – syn Jána V.
  • Ján VII. (* 1370 – † 1408, prvá vláda ako proticisár 1390) – syn Andronikos IV
  • Manuel II. (* 1350 – † 1425, vládol 1391 – 1425) – syn Jána V. , brat Andronika IV.
  • Ján VII. (druhá vláda ako spolucisár 1399 – 1402 (a 1408 v Solúne)) – syn Andronika IV.
  • Ján VIII. (* 1392 – † 1448, vládol 1425 – 1448) – syn Manuela II.
  • Konštantín XI. (* 1405 – † 1453, vládol 1449 – 1453) – syn Manuela II. , brat Jána VIII.

Morejský despotát
  • Theodor I. Palaiologos (1383 – 1407)
  • Theodor II. Palaiologos (spolu s bratmi Konštantínom a Tomášom) (1407 – 1428)
  • Konštantín Palaiologos a Tomáš Palaiologos (1428 – 1443)
  • Tomáš Palaiologos a Demeter II. Palaiologos (1449 – 1460)

Montferrat
  • Theodor I. (1306 – 1338), syn Andronika II.
  • Ján II. (1338 – 1372), syn
  • Secondotto, známy tiež ako Otto III. (1372 – 1378), syn
  • Ján III. (1378 – 1381), brat
  • Theodor II. (1381 – 1418), brat
  • Ján Jakub (1418 – 1445), syn
  • Ján IV. (1445 – 1464), syn
  • Viliam VIII. (1464 – 1483), brat
  • Bonifác III. (1483 – 1494), brat
  • Viliam IX. (1494 – 1518), syn
  • Bonifác IV. (1518 – 1530), syn pod regentstvom
  • Ján Juraj (1530 – 1533), strýko
  • Margaréta (1533 – 1536), krajina pod španielskou nadvládou
  • Reliéf znak palaiologovskej dynastie
  • Socha posledného byzantského cisára Konštantína XI. v Aténach
  • Portrét Giulia Romana zobrazujúci pravdepodobne Margarétu Palaiologovú

Genealógia rodu
Genealógia rodu

Referencie
  1. PALAIOLOGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1557 – 1560. (po anglicky)
  2. Palaiologové. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 374.
  3. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 489 – 409.
  4. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.

Pozri aj

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Palaiologos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Montferrat.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.