Michal I. (Byzantská ríša)

Michal bol zaťom byzantského cisára Nikefora I. Keď tento panovník zahynul v júli 811 v bitke s Bulharmi, začala jeho dcéra Prokopia presadzovať na konštantínopolský trón okrem ťažko zraneného brata Staurakia aj svojho muža Michala. Nakoniec sa jej to podarilo, napriek snahám rôznych strán, ktoré chceli dosadiť vlastného kandidáta na trón. Podľa anglickej historičky Judith Herrinovej bola to vraj práve Prokopia, kto sa stal dominantnou silou na cisárskom dvore a vykonával skutočne vládol, zatiaľ čo cisár sa „venoval kresťanskej filantropii“.

Michal sa ujal vlády v čase veľkého ohrozenia byzantskej ríše Bulharmi. Rozhodol sa preto uznať Karola Veľkého za cisára, aby si tak uvoľnil ruky na boj s útočníkmi. Ultimatívnu mierovú zmluvu, ktorú mu ponúkol chán Krum, však odmietol. V júni 813 sa stretol pri Versinikie neďaleko Adrianopola s Bulharmi a utrpel ťažkú porážku, ktorú Krum využil na ďalšiu expanziu. Jednou z príčin neúspechu bola vraj zrada stratéga themy Anatolikon Leva, ktorého potom armáda vyhlásila za cisára. Zvýšené nebezpečenstvo zo strany Bulharov tiež odvrátilo od Michala vojenských veliteľov a významných cirkevných hodnostárov vrátane patriarchu Nikefora.

Karolovi Veľkému priznal Michal I. titul basileus, čo znamená cisár, a uznal západné cisárstvo za rovnocenné s východným. Roku 812 to vyhlásili jeho vyslanci v Aachene. Titul basileus ton Rhomaion – rímsky cisár, ktorý v sebe ukrýval vyjadrenie univerzálnych nárokov, však zostal vyhradený len pre panovníkov východného impéria.

Po vyhlásení Leva V. za cisára sa Michal Rangabe vzdal trónu a odišiel do kláštora, kde prežil ešte mnoho rokov. Už počas svojej vlády bol veľmi zbožný a štedrý voči cirkvi. Michalových synov vrátane neskoršieho patriarchu Ignatia dal nový cisár vykastrovať a prinútil ich aby sa stali mníchmi, čo bolo v Byzancii celkom bežným opatrením proti prípadnému vzneseniu dedičských nárokov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal I. (Byzantská ríša)

• Michal Rangabe (po nemecky)