Leontios II.

Leontios (* † 705), pôvodom z Isaurie, bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 695 – 698. Jeho vláda je významná predovšetkým preto, že počas nej ovládli Arabi Kartágo, čo prakticky spečatilo osud byzantských severoafrických držav.

Solidus cisára Leontia

Leontios, ktorý sa osvedčil ako vojvodca počas vlády Konštantína IV. Pogonata a jeho syna Justiniána II., zastával pred svojim vyhlásením za cisára celý rad vysokých úradnych funkcií a roku 695 ho vymenovali za stratéga themy Hellas. V tejto funkcii sa postavil na čelo revolty proti nepopulárnemu Justiniánovmu režimu, oslabenému porážkou vo vojne s kalifom Abdulmalikom (bitka pri Sebastopole roku 693).

Revolta, organizovaná s podporou strany modrých a konštantínopolského patriarchu Kallinika, skončila úspešne a jej výsledkom bolo Justiniánovo zohavenie a poslanie do exilu. To, že cisára nepopravili, súviselo s dlhou vládou herakleiovskej dynastie v Byzancii a s ňou spojeným rešpektom, ktorý si u obyvateľstva získala. Leontiovi sa však neskôr jeho „zhovievavosť“ pomstila.

Najväčším problémom, ktorému ríša v tom čase čelila, bol nový nápor arabskej expanzie, predovšetkým v severnej Afrike. Abdulmalikove oddiely tu postupne obsadili väčšinu byzantských držav vrátane Kartága, a aj keď Leontios získal pomocou loďstva kartáginsky prístav prechodne naspäť, jeho jednotky neboli natoľko silné, aby dokázali svoje pozície udržať. Kartágo sa tak dostalo roku 697 definitívne do rúk Arabov.

Porážka v Afrike viedla k pádu Leontiovho režimu. Pri návrate z ťaženia vojaci revoltovali, vyhlásili za cisára vojvodcu Tiberia Apsimara a po krátkej občianskej vojne Leontia zvrhli. Leontios potom strávil sedem rokov v kláštore, než bol na rozkaz Justinána II., ktorý sa znova zmocnil trónu, roku 705 popravený.