Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku

Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku (SEAVC) je jedna z luteránskych cirkví (evanjelických cirkví augsburského vyznania).

Lutherova ruža

Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, je SEAVC najväčšou cirkvou. Má okolo 40 000 členov.[1] Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.

Začiatky evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

Evanjelická cirkev vznikla z reformačného hnutia pred takmer pol tisícročím, keď Martin Luther (1483 - 1546) zistil, že je veľký rozdiel medzi tým, čo sa píše v Biblii a tým, ako vyzerá náboženský život v Rímskokatolíckej cirkvi tých čias.

Dňa 31. októbra 1517 na dvere chrámu Božieho vo Wittenbergu pribil 95 výpovedí proti odpustkom. Jeho prianím bolo, aby sa cirkev zreformovala a konala v súlade s Božím slovom obsiahnutým v Biblii. Dodnes evanjelici svätia 31. október ako Deň reformácie.

Myšlienky Dr. Martina Luthera sa veľmi rýchlo šírili. Roku 1610 na synode v Žiline boli položené základy samostatnej právnej cirkevnej organizácie evanjelikov na území dnešného Slovenska. Do roku 1670 väčšina obyvateľov Uhorska boli evanjelici.

V sedemdesiatych rokoch 17. storočia evanjelická cirkev začala byť kruto prenasledovaná štátnymi vrchnosťami. Určité uvoľnenie nastalo až roku 1781 vydaním Tolerančného patentu cisára Jozefa II., no úplná rovnosť s ostatnými vierovyznaniami nastala až od roku 1848.

Slováci - evanjelici vo Vojvodine

Evanjelický kostol v B. Petrovci

Prví Slováci - evanjelici prišli do Vojvodiny v roku 1745. V priebehu 18. a začiatkom 19. storočia prišli ešte v niekoľkých vlnách. Hneď po svojom príchode organizovali sa aj cirkevne. V každej novozaloženej osade bol hneď v prvých rokoch vystavaný kostol alebo modlitebnica a škola. Ich predkovia prišli z Hornej zeme (dnešné Slovensko) na Dolnú zem s dvomi pokladmi: Kralickou Bibliou a Tranovského kancionálom. Roku 1921 na Synode v Starej Pazove sa cirkev osamostatnila. Roku 1929 za prvého biskupa SEAVC bol zvolený Adam Vereš.

Slováci - evanjelici si dodnes zachovali jazyk a kultúru, isteže vďaka svojej cirkvi a tolerantnosti národov, s ktorými žijú na pôde dnešnej Vojvodiny.

Učenie a vierovyznanie

Evanjelici augsburského vyznania sa držia hlavných zásad Lutherovho učenia, ktoré sú heslovite vyjadrené v známych päť "sola":

  • Sola gratia (jedine milosťou)
  • Sola fide (jedine vierou)
  • Sola redemptione Christi (vykúpený jedine Ježišom Kristom)
  • Sola scriptura (jedine Písmom Svätým)
  • Soli Deo gloria (jedine Bohu sláva)

Veria v Trojjediného Pána Boha: Otca Stvoriteľa, Syna Ježiša Krista Vykupiteľa a Ducha Svätého Posvätiteľa. Uznávajú historické kréda, ako čo sú Apoštolské, Nicejské a Atanáziovo. Pokladajú Bibliu za Slovo Božie a Augsburské vyznanie za dôveryhodné vysvetlenie Svätého Písma.

Cirkev dnes

Titulný list cirkevného časopisu (1972)

Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, SEAVC je najväčšou cirkvou. Má okolo 50 000 členov. Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.

V pomerne rozsiahlej diecéze má 28 cirkevných zborov a 13 filiálnych zborov. V súčasnosti má v službe 24 farárov (z toho 6 farárok) s biskupom Dr. Jaroslavom Javorníkom v čele. Farári SEAVC nadobúdajú vzdelávanie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, Slovensko.

Najvyššia spravujúca a zákonodarná vrchnosť SEAVC je Synoda. Synoda zasadá raz ročne.

Roku 1946 boli cirkvi odobrané majetky. Niektoré cirkevné obce vlastnia obrábaciu zem s maximálnou plochou do 10ha. Cirkev je dodnes vydržiavaná dobrovoľnými príspevkámi a milodarmi svojich členov.

Evanjelický a.v. kostol v Kysáči

SEAVC pravidelne vydáva mesačník Evanjelický hlásnik, Úsvit, Ročenku a Evanjelický Kalendár. Každú nedeľu má vysielanie relácie Pohľady k výšinám v Rádio Nový Sad. Taktiež aj relácie Quo Vadis a Manna na vlnách Rádia Kysáč.

SEAVC ma partnerské vzťahy s ECAV na Slovensku, ECAV v Slovinsku, EKD v Nemecku a ELCA v Spojených štátoch amerických. Je členom Svetového luteránskeho zväzu (SLZ), Konferencie európskych cirkví (KEC), Svetovej rady cirkví (SRC) a Ekumenickej rady cirkví v Srbsku.

Cirkevné zbory sa nachádzajú v nasledujúcich mestách: Belehrad, Binguľa, Boľovce, Erdevík, Lug, Stará Pazova, Šíd, Aradáč, Biele Blato, Hajdušica, Jánošík, Kovačica, Ostojićevo, Padina, Vojlovica, Zrenjanin, Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Bajša, Hložany, Kulpín, Kysáč, Laliť, Nový Sad, Pivnica, Selenča, Silbaš.

Referencie

  1. LWF Statistics - Serbia The Lutheran World Federation

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.